Zápal slepého čreva: antibiotiká vs. operácia?

Zápal slepého čreva netreba podceňovať. Aké sú jeho príznaky? Kedy lekári pristupujú k operácii a kedy k sledovaniu s antibiotikami?

ČO JE TO SLEPÉ ČREVO?

Slepé črevo (appendix) je približne 10 cm dlhý úzky vakovitý útvar vyčnievajúci zo začiatku hrubého čreva. Negatívnu povesť získalo vďaka svojej tendencii zapáliť sa, čo môže spôsobiť jeho prasknutie a vedie k jeho chirurgickému odstráneniu.

Keď je apendix zapáli, začínajú sa objavovať príznaky zápalu slepého čreva vrátane náhlej bolesti, ktorá často začína v dolnej pravej časti brucha alebo v blízkosti pupka a potom migruje do pravej dolnej strany.

Včasné príznaky zápalu slepého čreva (apendicitída) môžu byť zamieňané za poruchy trávenia alebo plynatosť, pretože zo začiatku môžu byť bolesti len mierne. Menej závažné bývajú bolesti aj u starších ľudí. U tehotných žien môžu byť zase presunuté v dôsledku zväčšenej maternice. Symptómy apendicitídy u detí sa ťažšie identifikujú a môžu byť nesprávne interpretované.

Keď je apendix zablokovaný, baktérie vnútri slepého čreva sa rýchlo množia.  To spôsobuje absces a tvorbu hnisu. Ak sa trhlina roztrhne, hnis, baktérie a infekcia sa šíria do brucha a krvného obehu, čo môže byť život ohrozujúce.  To je dôvod, prečo je nutná pohotovostná lekárska starostlivosť vždy, keď sa objavia príznaky a podozrenie na apendicitídu.

PREČO BOJOVAŤ ZA NEINVAZÍVNU LIEČBU?

Hoci sa ešte donedávna považovalo slepé črevo za zbytočný orgán, nedávny výskum naznačuje, že slúži ako rezervoár pre prospešné črevné baktérie tvoriace súčasť mikrobiómu a lymfoidné bunky.

Lymfoidné bunky napomáhajú celkovej funkcii čriev. Sú odolnejšie ako ostatné imunitné bunky, takže sú doslova nevyhnutné pre boj s infekciou najmä u ľudí s oslabeným imunitným systémom. Navyše sú to dokonca jedny z mála imunitných buniek, ktoré dokážu prežiť aj chemoterapiu.

Výskum dokázal, že po odstránení apendixu u myší dochádzalo k zvýšenému zápalu a šíreniu sa infekcie v črevách. U ľudí sa predpokladá rovnaký účinok, takže odstránenie apendixu nemusí byť vždy najlepšou voľbou. Aj preto odborníci vyvíjajú menej invazívne spôsoby liečby jeho zápalu, medzi ktoré patrí napríklad antibiotická liečba.

V každom prípade však príznaky apendicitídy treba brať vážne.  Deti aj dospelí si vyžadujú okamžitú lekársku pomoc.

ANTIBIOTICKÁ LIEČBA PRI NEKOMPLIKOVANOM ZÁPALE SLEPÉHO ČREVA

Fínski vedci teraz tvrdia, že väčšina prípadov nekomplikovaného zápalu slepého čreva (to znamená, že orgán nepraskol) môže byť úspešne liečená antibiotikami bez potreby operácie.

Podľa vedúcej výskumníčky Dr. Pauliny Salminen, ktorá pracuje ako chirurg v univerzitnej nemocnici v Turku je operácia nevyhnutná len vtedy, keď sa zdá, že appendix praskne alebo praskol.  A tento rozdiel je ľahko viditeľný na CT snímke.

Okolo 20 až 30 percent pacientov s apendicitídou má perforovaný appendix (to znamená, že je v ňom malá thlina, prostredníctvom ktorej obsah uniká do brušnej dutinu a môže spôsobiť potenciálne smrteľnú infekciu krvi), ktorý je potrebné odstrániť, ale u 70 až 80 percent pacientov môžu stačiť len antibiotiká.

V štúdii, ktorá porovnávala 273 pacientov, ktorí mali apendektómiu s 257 liečených antibiotikami, výskumníci zistili, že asi u 60 % pacientov preliečených antibiotikami nebolo potrebné v priebehu nasledujúcich 5 rokov chirurgické odstránenie slepého čreva.

Operáciu muselo nakoniec podstúpiť 100 z 257 pacientov (čo predstavuje 39%) liečených antibiotikami, vrátane 15 pacientov operovaných počas počiatočnej hospitalizácie.

Najzásadnejšou otázkou teda je, či sú lekári a pacienti ochotní akceptovať riziko, že v priebehu piatich rokov by mohlo dôjsť k recidíve s takmer 40 percentnou pravdepodobnosťou.

Podľa Dr. Robert Glatter, pohotovostného lekára  nemocnici Lenox Hill Hospital v New Yorku  je to otázka úrovne tolerancie rizika, pretože keď je apendix odstránený nekomplikovanou apendicitídou, riziko komplikácií je pomerne minimálne.

„Pacienti musia pochopiť, že zatiaľ čo antibiotiká môžu účinne liečiť akútnu apendicitídu so 60 až 70% pravdepodobnosťou, liečba môže tiež zlyhať a vyžadovať operáciu. Rozhodnutie začať antibiotickou liečbou by malo zahŕňať spoločné rozhodovanie medzi lekármi, pacientmi a ich rodinami,“ povedal Glatter.

Aj keď antibiotická intervencia získala zvýšenú pozornosť a popularitu, sú potrebné ďalšie štúdie špecifických podskupín pacientov, ktorí môžu byť vystavení vyššiemu riziku, vrátane pacientov s apendikolitmi, v ktorých je slepé črevo zablokované kalcifikovanými usadeninami.  Títo pacienti boli vylúčení z tejto najnovšej štúdie, poznamenal.

LIEČBA

Apendicitída je vážny zdravotný stav, ktorý vyžaduje pohotovostnú lekársku starostlivosť. Štandardné vyšetrenia zahŕňajú anamnézu, fyzikálne vyšetrenie, testy krvi a moču a zobrazovacie testy, ako je CT, MRI alebo ultrazvuk brušnej dutiny.

Ak slepé črevo nie je prasknuté, je možné zvoliť antibiotickú liečbu s monitorovaním v nemocnici. 

Ak je appendix natrhnutý, je potrebné ho chirurgicky odstrániť.  Väčšina apendektómií sa dnes vykonáva laparoskopicky. Ak však apendix praskne, laparoskopická operácia nemusí byť vhodná, pretože chirurg musí diskusné odstrániť hnis z brušnej dutiny.

Po apendektómii je väčšina pacientov z nemocnice prepustená v priebehu niekoľkých dní. Prečítajte si aj náš článok: Návod, ako prežiť pobyt v nemocnici.

V súčasnej dobe prebieha klinická štúdia, ktorú vykonáva David Geffen School of Medicine na UCLA, aby sa zistilo, či by bola antibiotická liečba apendicitídy (pred prasknutím) bez hospitalizácie bezpečná a účinná. Počiatočné výsledky sú sľubné. Výskumní pracovníci očakávajú konečné výsledky v roku 2021.

10 TIPOV PRE URÝCHLENIE ZOTAVENIA PO ZÁPALE SLEPÉHO ČREVA?

1. Dodržiavajte odporúčania svojho lekára týkajúce sa aktivity, liekov a starostlivosti o rany.

Vo všeobecnosti po laparoskopickej operácii budete musieť obmedziť aktivitu na 3 až 5 dní.  Pri otvorenej apendektómii musíte obmedziť aktivitu na 10 až 14 dní. 

Pohybujte sa pomaly,  vyhýbajte sa zdvíhaniu ťažkých predmetov, atď. Pri kýchaní a kašli aplikujte mierny tlak na brucho, aby ste sa vyhli bolesti.  Rana musí zostať čistá a suchá.

2. Po operácií dodržiavajte ľahko stráviteľnú diétu stanovenú lekárom.

Slepé črevo je súčasťou tráviaceho traktu, takže pri jeho hojení sa môžu vyskytnúť nové gastrointestinálne príznaky.  Jedzte výživné organické jedlo v malých porciách. Vyhnite sa všetkým spracovaným potravinám a potravinám, na ktoré ste citliví, vrátane lepku a mliečnych výrobkov. 

3. Protizápalová strava po ukončení diéty.

Akonáhle budete môcť, skúste postupne začať pridávať do svojej stravy aj protizápalové potraviny. Živiny, nachádzajúce sa v odporúčaných potravinách, hrajú kľúčovú úlohu v boji proti zápalovým procesom. Dôkazy pochádzajú z laboratórnych, klinických aj epidemiologických štúdií.

Ak chcete zájsť ešte o krok ďalej, môžete absolvovať celú Protizápalovú kúru, ktorá zameriava na komplexný prístup k zdraviu.

V príručke sa dočítate napríklad aj o tom, ktoré výživové doplnky podporujú boj so zápalmi, zvyšujú účinnosť antibiotík a znižujú pravdepodobnosť recidívy. Medzi ne patrí napríklad systémová enzymoterapia (SET), ktorej účinky boli dokázané viacerými štúdiami.

„SET odstraňuje príčiny zápalu, zabraňuje vzniku opuchu a hematómu a urýchľuje ich vstrebávanie, zlepšuje mikrocirkuláciu, fibrinolytickým a trombolytickým efektom obmedzuje nežiaduce zrážanie krvi. Výsledkom je uvedenie zápalu do primeraného rozsahu. To vedie k rýchlejšej regenerácii poškodených tkanív a urýchleniu zahojenia zápalových ložísk. Je tiež obmedzené riziko prechodu zápalu do chronickej fázy a v prípade bakteriálneho zápalu je zlepšené prenikanie antibiotík do tkanív a urýchlene vyliečenie. Priaznivé je aj štiepenie mediátorov bolesti.
Je tiež normalizovaná imunita: posilnením oslabenej imunity sa zvyšuje odolnosti proti všetkým infekčným škodcom, predovšetkým v detskom veku a starobe, v prípade nadmerne chorobnej imunity (u alergických, imunitnými komplexami vyvolaných poškodeniach a pri autoimunitných reakciách namierených proti vlastným orgánom a tkanivám) je imunita uvedená do fyziologických medzí.“


NOUZA, K., WALD, M. Systémová enzymoterapie – perorální podávání kombinace proteáz: farmakologie a využití v léčebné praxi. In Praktické lékárenství [online]. 03/2006: 123-125. [cit. 2018-06-14]. Dostupné z: solen.cz

4. Odpočinok a relaxácia sú základom zotavenia.

Apendektómia je traumatická fyzická udalosť a zotavenie trvá určitý čas.  Vďaka odpočinku a relaxácii po operácii sa budete cítiť lepšie a rýchlejšie sa zotavovať.  Relaxácia zmieňuje úzkosť, znižuje bolesť a zlepšuje kvalitu spánku.

5. Podpora zdravej funkcie pečene.

Anestetiká používané počas operácie môžu spôsobiť zníženie funkcie pečene, čo umožňuje hromadenie toxických látok.  Zopár týždňov po apendektómii sa vyhnite konzumácii kofeínu a alkoholu. 

6. Podpora imunitného systému.

Prevencia infekcie po apendektómii, najmä ak sa apendix roztrhol a unikli baktérie a hnis do brušnej dutiny, je nevyhnutná.  Najlepší spôsob, ako sa chrániť pred infekciou, je zabezpečiť optimálny výkon imunitného systému pomocou starostlivosti o mikrobióm.

7. Vitamín C.

Vitamín C pomáha organizmu metabolizovať anestetiká používané počas operácie a podľa výskumníkov Gundersen Lutheran Medical Center môže pomôcť urýchliť hojenie.  Dr. Michael A. Fiorillow, MD, popredný plastický chirurg, odporúča 2000 miligramov denne vysoko kvalitného doplnku vitamínu C každému s otvorenou ranou.

Vitamín C posilňuje imunitný systém a pomáha zlepšovať vstrebávanie minerálov, čo je kľúčové pri regenerácii po operácii.

8. Probiotiká.

Anestetiká a antibiotiká poškodzujú prirodzenú zdravú bakteriálnu rovnováhu čreva.  Ak chcete obnoviť zdravé baktérie, užívajte kvalitný probiotický doplnok, ktorý poskytuje najmenej 50 miliárd CFU na jednu porciu. 

9. Kokosový olej.

Aby ste predišli výraznému zjazveniu po odstránení stehov alebo svoriek, jemne masírujte kokosový olej okolo jazvy. Pomôže vyživiť pokožku a pomôže zabiť všetky huby, baktérie alebo vírusy na koži.

10. V prípade potreby vyhľadajte lekársku pomoc.

Po apendektómii vyhľadajte lekársku pomoc, ak sa u Vás vyskytne horúčka, zimnica, krvácanie alebo drenáž z miesta vpichu, vracanie, nechutenstvo, kašeľ, dýchavičnosť, kŕče, žiadne pohyby čriev počas dvoch dní alebo dlhšie, alebo hnačka po dobu troch alebo viac dní.

Odkaz na vedeckú štúdiu:
https://jamanetwork.com/journals/jama/fullarticle/2703354

Ďalšie zdroje:
https://www.webmd.com/digestive-disorders/news/20180925/antibiotics-may-cure-appendicitis-without-surgery
https://draxe.com/appendicitis-symptoms/

Alergia na mikroorganizmy

Identifikácia mikroorganizmových alergénov dodáva diagnostickým a liečebným možnostiam nový rozmer.

Nakoľko sa jedná o novú oblasť výskumu, sú potrebné ďalšie štúdie, aby sa objasnila úloha mikroorganizmov pri alergii, najmä v prípadoch pacientov s doteraz neznámou príčinou ťažkostí.

BAKTERIÁLNE ALERGÉNY

Niektoré baktérie sú na jednej strane spájané s ochranou pred alergiou, na druhej strane však kolonizácia alebo infekcia určitými bakteriálnymi druhmi môže u niektorých ľudí vyvolať alebo spôsobiť vzplanutie alergie (napríklad M. pneumoniae, H. influenzae, S. pneumoniae, S. epidermidis, S. aureus a S. saprophyticus, C. trachomatis, C. pneumoniae, M. catharralis).

Bakteriám sa pripisujú mnohé pro-alergénne funkcie. Majú schopnosť infikovať bunky dýchacích ciest a produkovať toxíny (čo vedie k zápalu, bunkovej smrti, zlyhaniu epiteliálnej bariéry a poškodeniu sliznice).

Taktiež sú niektoré baktérie schopné vyvolať uvoľňovanie histamínu.

Špecifický anti-bakteriálny sérový IgE bol zistený u alergických jedincov a boli opísané IgE protilátky proti C. trachomatis, C. pneumoniae, M. pneumoniae, H. influenzae, S. pneumoniae, M. catharralis alebo S. aureus.

Napríklad existuje aj forma alergickej vaginitídy na kvasinky, ktoré sa bežne nachádzajú v pošve. Niektoré ženy majú dostatok kvasiniek a v priebehu času sa stanú na ne alergickými, čo môže spôsobiť chronické príznaky.

HUBOVÉ ALERGÉNY

Spóry plesní sú dostatočne malé na to, aby sa dostali hlboko do pľúc, čo môže u citlivých ľudí môže vyvolať alergické reakcie podobné sennej nádche. Objaví sa výtok z nosa, svrbenie očí a kože, kýchanie, atď.

Aj keď nemáte alergiu alebo iné dýchacie problémy, pleseň môže stále dráždiť pľúca, spôsobiť kašeľ a viesť k zápalu dýchacích ciest, najmä u ľudí s oslabeným imunitným systémom.

Upozornenie: paradoxne existujú dôkazy o tom, že expozícia H. influenzae alebo S. pneumoniae môže poskytnúť aj ochranu pred alergiou, aj napriek prítomnosti antibakteriálnych IgE. Inak povedané, špecifické IgE sa nerovnajú symptomatickej alergii. Ďalšie štúdie sú preto potrebné pre bližšie pochopenie alergie na mikroorganizmy.

ALERGIE MAJÚ PÔVOD V MIKROBIÓME

V poslednej dekáde vedci začali vďaka rozvoju vedy a technológií objavovať jeho potenciál a jeho vplyv na zdravie. Mikrobióm v podstate ovplyvňuje takmer každý aspekt zdravia.

Nedávny výskum poukazuje na ústrednú úlohu mikrobiomu aj vo vývoji alergických ochorení.

Prostredníctvom komplexných imunitných mechanizmov sa vplyv jednotlivých mikrobiómov rozširuje na systémy vzdialených orgánov. Okrem toho, jednotlivé mikrobiómy plnia mnoho zdraviu prospešných funkcií, najmä ochrana pred infekciou, budovanie imunitnej tolerancie, ako aj rôzne lokálne funkcie.

Svoje funkcie si však dokážu plniť  len za predpokladu, že sú baktérie a mikróby v správnom pomere a zložení.

Odkaz na zdroje:
https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1438422117305040
https://www.health.com/cold-flu-sinus/mold-health-dangers
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6056614/

Neustála únava: Únavový syndróm

Chronický únavový sydróm angl. chronic fatigue syndrome (CFS) je označovaný aj ako myalgická encefalomyelitída (ME) alebo systémová intolerančná choroba (SEID). Niekedy ho môžete nájsť pod skratkou ME/CFS.

Chronická únava (chronický únavový syndróm, CFS) je komplikovaná porucha charakteristická extrémnou únavou, ktorá nemá pôvod v žiadnom zdravotnom ochorení. Únava sa zvykne zhoršiť fyzickou alebo duševnou aktivitou, ale nezlepší sa po odpočinku.

Odhaduje sa, že chronickou únavou trpí 857 z 100 000 ľudí. (01)

Problémov pri tomto ochorení je okrem únavy hneď viacero:

  • CFS nemá známu príčinu, existujú len teórie, ktoré zahŕňajú vírusovú alebo bakteriálnu infekciu, zmeny imunitného systému, nerovnováhu hormónov a duševné poruchy.
  • Tým pádom neexistuje na jeho diagnostiku žiadny test a keďže veľa ochorení spôsobuje podobné príznaky, pred vyslovením diagnózy musia lekári vylúčiť iné možné príčiny únavy.
  • V súčasnosti neexistuje na CFS ani žiadny liek. Liečba môže len zmierniť symptómy.
  • V minulosti bol považovaný za kontroverznú diagnózu. Aj napriek tomu, že je dnes už všeobecne akceptovaný ako zdravotný problém, niektorí tento posun stále ignorujú.

FAKTORY, O KTORÝCH SA PREDPOKLADÁ, ŽE PRISPIEVAJÚ KU CHRONICKÉMU ÚNAVOVÉMU SYNDRÓMU (CFS)

NADMERNE AKTÍVNY IMUNITNÝ SYSTÉM

Napriek zvýšenému úsiliu v oblasti výskumu zostáva CFS komplexným stavom bez známej jednoznačnej príčiny. Najnovšie vedecké štúdie však odhalili významný podiel narušeného imunitného systému na vzniku resp. rozvoju poruchy.

Ľudia s CFS často uvádzajú, že ich príznaky začali po infekcii alebo inom poškodení imunitného systému. V najnovšej štúdii výskumníci z Inštitútu psychiatrie, psychológie a neurovedy na King’s College London v Spojenom kráľovstve ukázali, že ľudia, ktorí sú náchylní k rozvoju ochorenia podobného CFS, majú nadmerne aktívny imunitný systém.

Výskumníci skúmali ľudí, ktorí sa liečili na hepatitídu C a užívali interferón-alfa. Tento liek funguje tak, že spúšťa imunitný systém rovnakým spôsobom ako významná infekcia. Počas tejto liečby ľudia často hlásia príznaky podobné CFS. Symptómy zahŕňajú únavu, kognitívne poškodenie a bolesti kĺbov a svalov. U niektorých z nich ľudí pokračuje CFS aj po ukončení liečby.

U pacientov s príznakmi CFS výskumníci objavili zmenenú imunitnú reakciu – prehnanú reakciu na liečbu, ktorá spočívala v dvojnásobnej produkcii interleukínu-10 a interleukínu-6.

Pri skúmaní imunitných markerov navyše zistili, že hladiny interleukínu-10 boli u týchto ľudí zvýšené už pred začatím liečby interferónom-alfa. To by mohlo znamenať, že imunitný systém bol už pred začatím liečby vybudený a prehnane aktívny.

Budúci výskum by mal preskúmať molekulárne mechanizmy, ktoré sú základom prehnanej imunitnej reakcie a ktoré sa podieľajú na premene z akútnych na pretrvávajúce príznaky únavy.

Chronic fatigue syndrome: New evidence of immune role. https://www.medicalnewstoday.com/articles/324032.php

Okrem toho je dobre zdokumentované, že u pacientov s CFS dochádza k abnormálnemu zvýšeniu cytokínov už aj po miernom cvičení.

INFEKCIE

K rozvoju CFS často dochádza po infekcii, počas ktorej sa imunitný systém aktivuje. Preto vedci študovali viacero patogénov vo vzťahu k CFS, vrátane vírusov (Epstein-Barr, ľudský herpesvírus 6, Ross River virus a rubeola), ako aj baktérií (Coxiella burnetii a Mycoplasma pneumoniae) a zistili, že asi u 1 z 10 ľudí s vírusom Epstein-Barr, Ross River alebo infekciou spôsobenou baktériou Coxiella burnetii sa vyvinie stav, ktorý spĺňa kritériá pre diagnózu CFS. Avšak nezistilo sa prepojenie, že by jeden typ patogénu priamo spôsoboval CFS. (02)

Vedci tvrdia, že tí, ktorí mali závažné príznaky s niektorou z týchto troch infekcií, sú vystavení vyššiemu riziku neskoršieho vývoja CFS. Toto tvrdenie zapadá práve do nadmerne aktívneho imunitného systému, ktorý vedci objavili u ľudí s CFS v prvej štúdii.

DYSFUNKCIA MITOCHONDRIÍ

Mitochondriálna dysfunkcia býva čiastočnou príčinou únavy väčšiny pacientov s CFS.

ĎALŠIE MOŽNÉ PRÍČINY

Ľudia s CFS môžu mať tiež abnormálne hladiny hormónov.  Lekári ešte nedospeli k záveru, či je toto zistenie významné.

Je možné, že niektorí ľudia sú geneticky predisponovaní k rozvoju CFS.

Pohlavie tiež zohráva dôležitú úlohu v CFS, keďže u žien je 2-4-krát vyššia pravdepodobnosť CFS ako u mužov.

CFS sa najčastejšie objavuje medzi ľuďmi v ich 40-50-tych rokoch.

Jedna štúdia naznačuje, že dlhodobá kandidóza čreva môže byť dokonca potenciálnou príčinou chronického únavového syndrómu.

MOŽE HISTAMÍN ZOHRÁVAŤ ÚLOHU V CHRONICKOM ÚNAVOVOM SYNDRÓME?

Niektorí vedci veria, že produkcia histamínu hrá úlohu v chronickom únavovom syndróme. Nadmerne aktívny imunitný systém, zvýšená aktivita žírnych buniek, vírusové infekcie, oxidačný stres, hormonálna nerovnováha a potravinové alergie / senzitivita môžu všetky spúšťať imunitnú reakciu, ktorá spôsobuje zvýšenie histamínu cirkulujúceho v tele. Nie je preto veľkým prekvapením, že sa symptómy CFS a histamínovej intolerancie do značnej miery prekrývajú.

AKÉ SÚ PRÍZNAKY CHRONICKÉHO ÚNAVOVÉHO SYNDRÓMU (CFS)?

Symptómy CFS sa líšia v závislosti od jednotlivca a závažnosti stavu.

Najčastejším príznakom je únava, ktorá je dostatočne závažná na to, aby narúšala každodenné činnosti.

Únava sa môže zhoršiť po fyzickej alebo duševnej činnosti, čo sa označuje ako post-exertionálna malátnosť (PEM) a môže trvať viac ako 24 hodín po aktivite.

CFS môžu sprevádzať aj ďalšie symptómy:

  • svalová bolesť
  • časté bolesti hlavy
  • bolesť kĺbov bez začervenania alebo opuchu
  • časté bolesti hrdla
  • jemné a opuchnuté lymfatické uzliny v krku a podpazuší
  • problémy so spánkom
  • znížená koncentrácia
  • ortostatická intolerancia (prechod z ležania alebo sedenia do stojacej polohy spôsobí závraty, alebo mdloby)
  • strata pamäte

Príznaky CFS sa u niektorých ľudí zvyknú objavovať v cykloch. Niekedy môžu dokonca úplne zmiznúť (remisia), ale sa aj znovu vrátiť (relaps). Opätovný relaps môže sťažiť zvládnutie príznakov, ale je to možné.

AKO SA DIAGNOSTIKUJE CHRONICKÝ ÚNAVOVÝ SYNDRÓM (CFS)?

CFS je veľmi náročné na diagnostiku.

Neexistujú žiadne lekárske testy. 

Jeho príznaky sú podobné mnohým iným ochoreniam. 

Mnohí ľudia s CFS „nevyzerajú zle“, takže lekári nemusia rozpoznať, že ide o skutočný zdravotný problém.

Pre potvrdenie diagnózy CFS musí mať pacient významne zníženú schopnosť vykonávať obvyklé denné aktivity s únavou trvajúcou najmenej šesť mesiacov, ktorá sa nezlepšuje ani po výdatnom spánku alebo odpočinku.

Lekár však musí v prvom rade vylúčiť iné potenciálne príčiny symptómov, ktoré sa podobajú príznakom CFS:

  • Zdravotné problémy.  Únava je bežným príznakom  niekoľkých zdravotných ochorení, ako je anémia, cukrovka a nedostatočná činnosť štítnej žľazy (hypotyreóza).  Do úvahy prichádza aj mononukleóza, lymská borelióza, roztrúsená skleróza, lupus (SLE) a fibromyalgia.
  • Duševná porucha. Únava je tiež príznakom rôznych duševných problémov, ako je depresia, úzkosť, bipolárna porucha a schizofrénia.
  • Poruchy srdca a pľúc.  Problémy so srdcom alebo pľúcami môžu spôsobiť pocit únavy.
  • Poruchy spánku. Chronická únava môže byť spôsobená poruchami spánku. 
  • Vedľajšie účinky niektorých liekov, ako sú antihistaminiká a alkohol, môžu tiež napodobňovať príznaky CFS.

AKO SA LIEČI CHRONICKÝ ÚNAVOVÝ SYNDRÓM?

DVOJZLOŽKOVÝ PRÍSTUP

Ako najúčinnejšia liečba chronického únavového syndrómu sa javí ako dvojzložkový prístup, ktorý kombinuje kognitívny tréning s postupným cvičebným programom.

  • Kognitívny tréning. Poradenstvo vám môže pomôcť odhaliť možnosti, ako obísť niektoré z obmedzení, ktoré vám spôsobuje chronický únavový syndróm. Pocit väčšej kontroly nad svojím životom môže výrazne zlepšiť váš stav.
  • Zvyšujúca sa fyzická záťaž. Fyzioterapeut vám môže pomôcť určiť, aké cvičenia sú pre vás najlepšie. Neaktívni ľudia často začínajú len s pohybmi a naťahovaním počas niekoľkých minút denne. Postupné zvyšovanie intenzity cvičenia môže pomôcť znížiť Vašu precitlivenosť na cvičenie, rovnako ako u alergikov postupné zvyšovanie podaného alergénu postupne znižuje precitlivenosť imunitného systému na daný alergén.

NASTAVENIE INDIVIDUÁLNYCH LIMITOV

PEM nastáva, keď aj menšia fyzická, mentálna alebo emocionálna námahy má za následok zhoršenie príznakov CFS. Zhoršenie príznakov sa zvyčajne vyskytuje 12 až 48 hodín po aktivite a trvá niekoľko dní alebo dokonca týždňov.

Nastavenie indviduálnych limitov pre psychické a fyzické aktivity, naplánovanie týchto aktivít a ich následné dodržiavanie môže pomôcť.

ZMENY ŽIVOTNÉHO ŠTÝLU

Niektoré zmeny životného štýlu môžu pomôcť znížiť vaše príznaky pomocou zlepšenia spánku.

Obmedzenie alebo odstránenie príjmu kofeínu vám môže pomôcť lepšie spať a zmierniť nespavosť.  Mali by ste tiež obmedziť alebo sa vyhnúť nikotínu a alkoholu.

Snažte sa počas dňa vyhýbať zdriemnutiam, pretože narúšajú schopnosť spať v noci.

Každú noc chodievajte do postele v rovnakom čase a snažite sa prebudiť v rovnakom čase.

Kontakt s ľuďmi, ktorí tiež trpia CFS vám tiež môže pomôcť.

LIEKY

Pravdepodobne budete potrebovať, aby sa váš životný štýl prispôsobil chronickej únave.  V dôsledku toho sa môže vyskytnúť depresia, úzkosť alebo sociálna izolácia.

Liečba depresie preto môže uľahčiť zvládnutie problémov spojených so syndrómom chronickej únavy. Nízke dávky niektorých antidepresív môžu tiež pomôcť zlepšiť spánok a zmierniť bolesť.

PRÍPRAVA PROTISTRESOVEJ VAKCÍNY

Vedci predpokladajú, že strata kontaktu s organizmami, ktoré slúžili na reguláciu imunitného systému a na potlačenie nevhodného zápalu, je hlavným dôvodom neprimeranej stresovej reakcie.

Vakcínu vyvíjajú z pôdnej baktérie Mycobacterium vaccae, ktorá znižuje zápal spojený so stresovou reakciou organizmu.

Vakcína bola úspešne otestovaná na myšiach. Po očkovaní u myší skutočne zápalová reakcia ustúpila.

Odhaduje sa, že vakcína bude dostupná pre ľudí v horizonte 10 až 15 rokov.

(08)

PRERUŠOVANÝ POST PRE CHRONICKÝ ÚNAVOVÝ SYNDRÓM (CFS)

Viacero ľudí, ktorí vyskúšali prerušovaný pôst, ho spätne hodnotia ako kľúčový pre zotavenie z CFS.

Pôst sa terapeuticky používa už celé stáročia a má mnohé pozitívne účinky na zdravotné problémy. U ľudí s autoimunitnými poruchami, ktoré sa vyznačujú práve nadmerne aktívnym imunitným systémom (ktorý sa rovnako predpokladá, že je príčinou aj u CFS) prerušovaný pôst zabezpečuje zlepšenie imunitných parametrov, zníženie zápalu a ústup symptómov. (3)

Pri CFS má chronický oxidačný stres negatívny vplyv na mitochondrie, čo vedie k vyčerpaniu ich energetickej kapacity. Pôst spúšťa apoptózu (programovanú smrť buniek) mitochondrií a dochádza k ich recyklovaniu pomocou mitofágie.

Prerušovaný pôst vám tak môže pomôcť pri úľave od symtómov CFS, ako aj pri zlepšení jeho predpokladanej príčiny v prehnane aktívnom imunitnom systéme.

Buďte však pri prerušovanom pôste obozretní a nepreháňajte to s ním. Aj prerušovaný pôst má svoje riziká a môže viesť ku vzniku rôznych zdravotných problémov. Úplne stačí dodržiavať jedno jednoduché pravidlo: skorá večera (najneskôr do 19. hod.), po ktorej už nebudete nič jesť.

Prečítajte si viac: Pravda/Lož: Detoxikácia a prerušovaný pôst

STAROSTLIVOSŤ O MIKROBIÓM A FEKÁLNA TRANSPLANTÁCIA PRE CHRONICKÝ ÚNAVOVÝ SYNDRÓM (CFS)

Fekálna mikrobiálna transplantácia (FMT) je pomerne nová metóda liečby prvý krát s úspechom použitá na liečbu ulceróznej kolitídy ešte v roku 1989. Ide o transplantáciu stolice od zdravej osoby priamo do čreva. Ukázala sa ako mimoriadne účinná metóda na liečbu zápalu čreva vyvolaného baktériou Clostridium difficile, rezistentnú voči antibiotikám.

Vedci, inšpirovaní úspechom fekálnych transplantácií pre C. diff, sa teraz pretekajú, aby vyvinuli podobnú liečbu pre celý rad ochorení a porúch, u ktorých sa predpokladá narušený mikrobióm. Medzi nimi sa nachádza aj chronický únavový syndróm.

U 70% pacientov s chronickým únavovým syndrómom, ktorí sa podrobili liečbe zameranej na obnovenie rovnováhy črevnej mikroflóry, došlo k podstatnému zlepšeniu stavu. (04)

Viac o fekálnej transplantácii sa môžete dozvedieť v našom článku Liečba budúcnosti: Fekálna transplantácia.

BRAHMI PRE CHRONICKÝ ÚNAVOVÝ SYNDRÓM (CFS)

Brahmi (Bacopa monnieri) je tradičná bylinka stáročia využívaná v ajurvédskej medicíne na rôzne zdravotné problémy.

Brahmi je považovaná za adaptogénnu bylinu, čo znamená, že zvyšuje odolnosť tela voči stresu. To je kľúčové u ľudí s CFS, keďže organizmus reaguje prehnane a považuje akúkoľvek aktivitu za stres.

Potláča uvoľňovanie pro-zápalových cytokínov, ktorých uvoľňovanie je u ľudí s CFS zvýšené a o ktorých sa predpokladá, že sú dôležité pre rozvoj CFS. (05)

V štúdiách na zvieratách mala bylina Brahmi protizápalové účinky porovnateľné s účinkami diklofenaku a indometacínu – dvoch nesteroidných protizápalových liekov bežne používaných na liečbu zápalov. (06)

Brahmi zároveň potláča úzkosť a zlepšuje náladu, čo je tiež veľmi užitočné u ľudí s CFS, u ktorých sa môže rozvinúť depresia.

Jedna štúdia na hlodavcoch dokonca ukázala, že Brahmi mala účinky proti úzkosti porovnateľné s účinkami lorazepamu (benzodiazepínu), lieku na predpis používaného na liečbu úzkosti. (07)

Medzi ďalšie účinky Brahmi, ktoré môžu pomôcť pri zvládaní CFS je antioxidačný účinok.

Brahmi môže u niektorých ľudí spôsobiť vedľajšie účinky a môže interagovať s niektorými liekmi, preto sa pred začatím užívania poraďte si svojím lekárom.

Odkazy na vedecké štúdie:
01 https://www.frontiersin.org/articles/10.3389/fped.2018.00412/full
02 https://www.cdc.gov/me-cfs/about/possible-causes.html
03 https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/22567104,
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/11252685
04 https://www.prohealth.com/library/bacteriotherapy-achieves-70-success-rate-in-cfs-patients-30828
05 https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/27473605
06
07https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/23195757
https://www.healthline.com/health/chronic-fatigue-syndrome
https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/chronic-fatigue-syndrome/diagnosis-treatment/drc-20360510
https://www.healthline.com/nutrition/bacopa-monnieri-benefits#section8

08 https://link.springer.com/article/10.1007%2Fs00213-019-05253-9

Opakovanné MRSA infekcie

MRSA je zlatý stafylokok, ktorý je odolný voči väčšine bežne používaných antibiotík vrátane meticilínu. Ako liečiť jeho opakované infekcie?

MRSA alebo REZISTENTNÝ ZLATÝ STAFYLOKOK

MRSA (meticilín-rezistentný Staphylococcus aureus) je kmeň zlatého stafylokoka, ktorý je odolný voči väčšine bežne používaných antibiotík vrátane meticilínu.

V priebehu niekoľkých nasledujúcich desaťročí sa MRSA stal dôležitým patogénom, ktorého liečba je náročná vzhľadom na jeho rezistenciu.

Koncom 90. rokov nastal posun v epidemiológii, kedy sa MRSA objavil ako komunitný patogén, schopný infikovať aj zdravých hostiteľov (nielen osoby hospitalizované alebo s chronickými ochoreniami), čo sa zistilo bohužiaľ až po alarmujúcich úmrtiach štyroch predtým zdravých detí.

MRSA OCHORENIA

MRSA spôsobuje široké spektrum chorôb: od asymptomatickej kolonizácie cez infekcie mäkkých tkanív (najmä hnisavé abscesy) až po invazívne infekcie (napr. fulminantnú nekrotizujúcu pneumóniu, muskuloskeletálne infekcie, fatálne bakteriémie).

V súčasnosti je až 1 z 30 ľudí kolonizovaný MRSA. Podobne ako u iných druhov stafylokokov je nosičstvo MRSA zvyčajne neškodné.
Baktéria MRSA však môže spôsobiť problémy, ak sa dostane do organizmu, alebo ak je nositeľom osoba v zlom zdravotnom stave alebo osoba s oslabeným imunitným systémom.

Pretože samotná kolonizácia nie je dostatočná na začatie ochorenia, musí sa MRSA dostať do hlbších častí kože prostredníctvom narušeného kožného mikrobiómu, mikroabrázií kože, traumatického poškodenia alebo narušenia kože v dôsledku zápalových lézií (napr. ekzémov).

Existujú špecifické populácie, ktoré zaznamenali výrazný nárast MRSA. Tu patria okrem iných aj športovci, u ktorých sa často vyskytuje kolonizácia v športových tímoch.

Okrem toho je vysoký podiel členov domácnosti pacientov s infekciou MRSA je kolonizovaných MRSA, často s kmeňmi identickými s kmeňmi získanými z pacientov.  Hoci sú často asymptomatické, slúžia ako dôležitý zdroj pre pokračujúci prenos v domácnostiach, čo vedie k opätovnej infekcii.

LIEČBA MRSA

Menej rozsiahle infekcie kože a mäkkých tkanív, napr. malé pľuzgiere či abscesy, sa môžu vyriešiť iba chirurgicky (rozrezaním) a vypustením zápalového obsahu.

Rozsiahlejšie kožné infekcie (napr. celulitída) vyžadujú orálne podávanie antibiotík.

Až 70% pacientov s MRSA má opakovanú infekciu počas jedného roka, dokonca aj po úspešnej počiatočnej liečbe.  Opakované infekcie môžu vyžadovať opakované cykly liečby antibiotikami, čo ďalej podporuje rozvoj rezistencie na antibiotiká.

V prípade opakovanej infekcie MRSA odporúčam poradiť sa so svojim kožným lekárom a zvážiť kombináciu orálneho antibiotika (niekoľko štúdií preukázalo eradikáciu nosiča MRSA po liečbe klindamycínom) aj lokálneho antibiotika (Bactroban obsahujúci mupirocín), ktoré sa väčšinou kombinujú v prípade opakovaných infekcií. Konkrétne liečivo musí byť lekárom predpísané podľa výsledkov citlivosti.

V prípade závažnejšej invazívnej infekcie MRSA liečba zahŕňa podávanie antibiotík injekčnou cestou po dobu niekoľkých týždňov. Väčšinou sa používa kombinácia rôznych antibiotík.

DEKOLONIZAČNÝ REŽIM MRSA

Prísne dbajte na dodržiavanie dekolonizčných režimových opatrení – podľa štúdie je potrebný minimálne 5-dňový režim, no je možné ho po konzultácii s lekárom predĺžiť v závislosti od závažnosti a opakovania infekcie.

Dekolonizácia MRSA zahŕňa hygienu, aplikáciu 2% intranazálneho mupirocínu dvakrát denne a denné premývanie tela 4% chlórhexidínom.

  • Súčasťou každého sprchovania by malo byť použite dermálneho prípravku Cyteal (ktorý obsahuje chlórhexidínu vo forme 20 % roztoku, preto ho treba riediť iba 1:5, nie k 10 ako je písané v návode) na celé telo.
  • Aplikácia Bactrobanu (ktorý obsahuje 2% mupirocín) 2 x denne do nosa (v prípade potvrdenej citlivosti)
  • Každý deň je potrebné, aby mať nové čisté oblečenie na šport, iné oblečenie do práce, prádlo, pyžamo, obliečky aj uterák. Po použití by ste mali dať všetko rovno do prádla. Prádlo treba prať na minimálne 60 stupňoch.
  • Vyhýbajte sa zdieľaniu predmetov osobnej hygieny (napr. uterákov, dezodorantov, kozmetiky, kefiek, holiacich strojčekov, zubných kefiek alebo iných predmetov, ktoré prichádzajú do styku s pokožkou).
  • Udržiavajte nechty čisté a krátke.
  • Cez deň si často umývajte ruky dezinfekčným prípravkom na báze alkoholu s pumpičkou.
  • Environmentálne povrchy slúžia ako rezervoáre na prenos MRSA a kmene MRSA môžu pretrvávať v prostredí po dlhšiu dobu, čo predstavuje riziko pre rozvoj opakujúcich sa infekcií – preto treba pravidelne dezinfikovať domácnosť. Nezabúdajte na povrchy v práci, v aute, atď.!
  • Na dezinfekciu povrchov aj tela je vhodné aj horské slnko, ktoré je zdrojom UV žiarenia s antibakteriálnymi účinkami aj proti MRSA. UV žiarenie aplikujte vo vzdialenosti minimálne jeden meter od zdroja, 2-3 krát týždenne.
  • Dekolonizáciu by mali vykonávať všetci členovia domácnosti, vrátane domácich zvierat, ako aj ľudia, s ktorými je nakazený človek v priamom kontakte!

OSLABENÝ IMUNITNÝ SYSTÉM A NARUŠENÝ MIKROBIÓM

Pri opakovaných MRSA infekciách je potrebné zvážiť oslabený imunitný systém, ktorý môže mať pôvod v narušenej rovnováhe baktérií v črevnom mikrobióme.

Prečítajte si aj: Imunitný systém sídli v črevách

Spravte si test: V akej forme je váš imunitný systém?

V ľudskom tele existuje približne 10-krát viac mikrobiálnych buniek, ako ľudských, ktoré spolu tvoria ľudský mikrobióm (mikroflóru).

V poslednej dekáde vedci začali vďaka rozvoju vedy a technológií objavovať jeho potenciál a jeho vplyv na zdravie. Mikrobióm v podstate ovplyvňuje takmer každý aspekt zdravia.

Prostredníctvom komplexných imunitných mechanizmov sa vplyv jednotlivých mikrobiómov rozširuje na systémy vzdialených orgánov. Okrem toho, jednotlivé mikrobiómy plnia mnoho zdraviu prospešných funkcií, najmä ochrana pred infekciou, budovanie imunitnej tolerancie, ako aj rôzne lokálne funkcie.

Svoje funkcie si však dokážu plniť  len za predpokladu, že sú baktérie a mikróby v správnom pomere a zložení.

BYLINKY A VÝŽIVOVÉ DOPLNKY

Nedávny výskum identifikoval viaceré rastliny s antimikrobiálnym účinkom proti MRSA. Väčšinou sa jedná o ťažko dostupné exotické rastliny a kríky.

Môžem vám však odporučiť ajurvédsky preparát známy ako Triphala, ktorý obsahuje dokonca až tri z identifikovaných rastlín (Emblica officinalis, Terminalia chebula a Terminalia bellirica). Používa sa pri liečbe malabsorpcie, zápchy, dyspepsie a hyperglykémie z hľadiska jej mnohých prínosov pre zdravie. Napriek tomu, že klinické štúdie na humánnej úrovni neboli vykonané na podporu jej použitia pri infekciách, dôkazy zo štúdií in vitro a zvieracích modelov naznačujú, že každá zložka Triphaly má vlastnosti proti MRSA.

Prínos byliniek je významný aj vďaka ich schopnosti zvýšiť účinok antibiotík a znížiť rezistenciu na ne. Napríklad corilagin, polyfenol, nachádzajúci sa v listoch Medvedice lekárskej (Arctostaphylos uva-ursi) bol synergický s β-laktámovými antibiotikami proti MRSA.

Zelený čaj – Čajovník čínsky (Camellia sinensis) obsahuje flavonoidy katechíny, u ktorých sa predpokladá, že znižujú rezistenciu tým, že blokujú efluxné pumpy baktérií. Tento predpoklad bol prevedený dvoma klinickými štúdiami na starších Japoncoch so zápalom pľúc, spôsobeným MRSA, ktorí nereagovali na antibiotiká a boli im podávané katechíny zo zeleného čaju vo forme aerosólu. V kombinácii zeleného čaju s antibiotikami sa stav pacientov výrazne zlepšil. Kým bude táto štúdia potvrdená, môžete zvážiť užívanie výťažkov zo zeleného čaju 1-2 gramy tri krát denne alebo pite jednu šálku zeleného čaju tri krát denne.

Ako zvýšiť úspešnosť liečby

Ak chcete zvýšiť úspešnosť liečby, odporúčam vám spolu so začatím užívania antibiotík prejsť na konzumáciu protizápalovej stravy. Živiny, nachádzajúce sa v odporúčaných potravinách, hrajú kľúčovú úlohu v boji proti zápalovým procesom. Dôkazy pochádzajú z laboratórnych, klinických aj epidemiologických štúdií.

Ak chcete zájsť ešte o krok ďalej, môžete absolvovať celú Protizápalovú kúru, ktorá zameriava na komplexný prístup k zdraviu.

príručke sa dočítate napríklad aj o tom, ktoré výživové doplnky podporujú boj so zápalmi, zvyšujú účinnosť antibiotík a znižujú pravdepodobnosť recidívy. Medzi ne patrí napríklad systémová enzymoterapia (SET), ktorej účinky boli dokázané viacerými štúdiami.

„SET stupňuje resorpciu perorálne užívaných antibiotík a zvyšuje ich koncentráciu v krvi. Antibiotiká tiež vplyvom SET prenikajú aj do ťažko prístupných oblastí organizmu.
Zatiaľ čo u 70 mužov aj žien s chlamydiovými, mykoplazmovými a ureaplazmovými urogenitálnymi infekciami, liečebnými 20 dní antibiotikami bolo zaznamenané klinické vyliečenie v 61,4 %, u 78 chorých liečených 20 dní 1/2 dávkou antibiotík a preparátom SET Wobenzymem došlo k vyliečeniu v 92,3%.“


NOUZA, K., WALD, M. Systémová enzymoterapie – perorální podávání kombinace proteáz: farmakologie a využití v léčebné praxi. In Praktické lékárenství [online]. 03/2006: 123-125. [cit. 2018-06-14]. Dostupné z: solen.cz

Pohľad ajurvédskej medicíny

Z pohľadu ajurvédskej medicíny sú kožné ochorenia dôsledkom zvýšenej pitty s akumuláciou toxínov.

Ájurvéda je uznaná Svetovou zdravotníckou organizáciou za účinný medicínsky systém. Ponúka cenné alternatívne, no zároveň seriózne riešenia práve v prípadoch, kedy už západná medicína nárazí na limity svojich syntetických liekov.  

Cieľom ajurvédy je harmonizácia človeka s prírodou a udržania vyváženého stavu troch hlavných energií – dóš (vata, pitta a kappa). Zdravie alebo choroba závisí od ich vyváženosti v organizme

PITTA

  • Ľudia, u ktorých dominuje Pitta majú vlastnosti odrážajúce elementy oheň a vodu.
  • Zvyčajne sú strednej veľkosti a hmotnosti. Majú teplú telesnú teplotu. Nepotrebujú dlhý spánok a majú silnú sexuálnu túžbu.
  • Majú vynikajúce trávenie, ktoré ich niekedy vedie k presvedčeniu, že môžu jesť čokoľvek. Problémom však býva opak, a to že ich trávenie spáli aj živiny, ktoré sú nevyhnutné pre imunitný systém.
  • Majú ohnivú povahu, silný intelekt a schopnosť sústrediť sa. Sú precízni, priami a otvorení.
  • Pretože jedným z hlavných miest, kde sa pitta sústreďuje, je koža. Pittoví ľudia majú veľmi citlivú kožu náchylnú k spáleniu, akné, ekzémom, vyrážkam, žihľavke a infekciám.
  • Keď je Pitta mimo rovnováhy, objavujú sa okrem kožných problémov pocity pálenia, vredy v žalúdku, pálenie záhy s poruchami trávenia, nadmerné telesné teplo vedúce k zhoršenej tolerancii horúčav. Tiež sa objavujú problémy so spánkom s nočným budením a následným problémom zaspať.

Rovnaké energie sa navzájom podporujú a zvyšujú. Inak povedané vykonávanie povzbudzujúcich aktivít zvýši pittu v tele, mysli a duchu. Pitta je horúca, preto horúce počasie, horúce jedlá, horúce ročné obdobia a časti dňa a dokonca aj horúce emócie môžu zvýšiť pittu.

Vzhľadom k tomu, že pittoví jedinci majú tendenciu byť príliš cieľavedomí a perfekcionistickí, býva pre nich dosť ťažké odtrhnúť sa od práce. Mali by sa preto snažiť udržiavať rovnováhu medzi prácou a odpočinkom.

Pre zachovanie zdravia sa musia naučiť cielene preferovať relaxujúce ukľudňujúce aktivity. Pittu je možné harmonizovať aj prostredníctvom stravy, výživových doplnkov, atď.

Odkaz na vedecký článok, ktorý bol hlavným zdrojom pri spracovaní článku:
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4552962/

Opakované potraty – skryté príčiny

Opakované potraty postihujú 2 – 4% párov (01) a ich diagnostika často predstavuje pre lekárov skutočnú výzvu.

V zozname príčin opakovaných potratov bolo popísané široké spektrum faktorov: anomálie chromozómov, malformácie maternice alebo anomálie, imunologické faktory, hypotyreóza, cervikálna nekompetencia, antifosfolipidový syndróm, bakteriálne infekcie a syndróm polycystických ovárií (PCOS).

Avšak až POLOVICA potratov končí BEZ ZJAVNEJ PRÍČINY, nevysvetlená a zanechávajúca strach z ďalšieho tehotenstva. A práve týmto príčinám sa venujem tento článok.

Celiakia a Neceliakálna gluténová intolerancia

Vzhľadom na to, ako neznášanlivosť lepku ovplyvňuje telo, nie je to prekvapujúce, že u ľudí trpiacich intoleranciou lepku sa vyskytujú rôzne problémy s plodnosťou, aj keď presná príčina stále nie je pochopená.

Medzi príznaky intolerancie lepku patria:

  • Problémy s menštruáciou ako napríklad oneskorený začiatok menštruácie, nepravidelná menštruácia a predčasná menopauza.
  • Štúdie ukazujú, že celiakia je častejšia u mužov a žien s nevysvetliteľnou neplodnosťou ako v bežnej populácii.
  • Ženy môžu mať problém s opakovanými potratmi a problémy s donosením plodu.

Každý, kto má nevysvetlenú neplodnosť a snaží sa otehotnieť, by sa mal nechať vyšetriť na celiakiu a neceliakálnu gluténovú intoleranciu. To isté platí pre ženy, ktoré mali viac ako jeden nevysvetlený potrat. Niektorí ľudia zistili, že majú tichú celiakiu až kým sa neukázali problémy s plodnosťou.

Presná príčina neplodnosti v súvislosti s intoleranciou gluténu nie je úplne objasnená, ale predpokladá sa, že problémy môžu prameniť z nutričných nerovnováh alebo z nedostatočnej absorpcie mikroživín, ktoré sú potrebné na metabolizáciu hormónov. Ďalšou možnosťou je, že imunitná reakcia, môže vyvolávať imunologické, výživové a hormonálne abnormality.

Pozitívne je, že väčšina ľudí s problémami s gluténom a plodnosťou, ktorí začnú dodržiavať prísnu bezlepkovú diétu, je schopná otehotnieť a vynosiť zdravé dieťa. Bezlepková diéta môže byť potrebná až rok, kým bude žena schopná úspešne otehotnieť, ale pre niektoré páry to môže byť skôr. Mnoho ľudí uvádza, že po 9 mesiacoch sa im podarilo počať.
(00)

Prečítajte si aj súvisiaci článok Neceliakálna gluténová intolerancia.

VYSOKÁ HLADINA CUKRU V KRVI

Skrytou príčinou opakovaných potratov môže byť aj VYSOKÁ HLADINA CUKRU V KRVI.

Hovoríte si, že hladina cukru v krvi je pojem, ktorý by mal zaujímať len ľudí s cukrovkou a / alebo nadváhou a obezitou? Nie je to celkom tak…

Pravdepodobnosť, že aj vy trpíte skrytými problémami s reguláciou hladiny cukru v krvi, je pomerne vysoká.
Podľa štatistiky nimi trpí až 6 ľudí z 10 bez toho, aby o tom vedeli. Pravdepodobnosť sa ešte zvyšuje s pribúdajúcimi kilami a vekom. A história opakovaných potratov túto pravdepodobnosť zvyšuje ešte viac.

Zvýšená hladina cukru poškodzuje vnútorné orgány. Je známe, že u ľudí s cukrovkou dochádza k poškodeniu dôležitých orgánov, vrátane srdca, ciev, nervov, očí a obličiek.

Prečo je práve hladina cukru v krvi kľúčová pre zdravie sa dozviete v našom článku: 6 ľudí z 10 má problémy s hladinou cukru v krvi.

U tehotných žien môže na vysokú hladinu cukru doplatiť vyvíjajúci sa plod. Viaceré štúdie totiž potvrdili, že INZULÍNOVÁ REZISTENCIA, v dôsledku ktorej je hladina cukru v krvi zvýšená, a súvisiaca HYPERINZULÉMIA patria medzi priame príčiny, ktoré vedú k opakujúcim sa potratom.

INZULÍNOVÁ REZISTENCIA V SKRATKE

Inzulínová rezistencia je stav, v ktorom vyprodukovaný hormón, zodpovedný za reguláciu hladiny cukru v krvi – inzulín nemá očakávaný biologický účinok a tak nedochádza k efektívnemu zníženiu hladiny cukru v krvi.

Viac o inzulínovej rezistencii sa môžete dozvedieť v našom článku: Inzulínová rezistencia a ako ju zvrátiť?

Inzulínová rezistencia vedie k opakovaným potratom:

  • Inzulínová rezistencia bola v porovnaní s normálnou populáciou trikrát vyššia u žien s opakovanými potratmi. (01)
  • 39% žien s opakovaným potratom neprešlo orálny glukózový test. (02)
  • Vysoká hladina cukru alebo inzulínu v krvi nalačno a ukazovateľ HbA1c boli spojené s opakujúcim potratmi (03)
  • Inzulínová rezistencia zvyšuje riziko spontánneho potratu po asistovanej reprodukcii (04)

Túto skrytú príčinu dokazujú aj viaceré ďalšie prepojenia:

  • PCOS je najčastejšou endokrinnou poruchou u žien, s prevalenciou medzi 6% a 15%. Uvádza sa, že práve inzulínová rezistencia a hyperinzulinémia sú potenciálnou príčinou vysokej miery opakovaných potratov u žien s PCOS a sú spojené s metabolickými a endokrinnými abnormalitami spojenými s fyziopatológiou opakovaných potratov.
  • Niekoľko štúdií preukázalo, že používanie lieku na cukrovku – metformínu pri liečbe PCOS znižuje riziko spontánneho potratu znížením inzulínovej rezistencie.
  • Taktiež zlepšenie inzulínová rezistencie viedlo k zníženiu opakovaných potratov u žien s PCOS. (05)
  • Okrem toho je všeobecne známe, že ženy s nadváhou majú vyšší výskyt menštruačnej dysfunkcie a anovulácie, sú vystavené vysokému riziku reprodukčného zdravia. U týchto žien sa zvyšuje riziko neplodnosti, potratovosti a komplikácií v tehotenstve.
  • Cukrovka je tiež spájaná s nižšou mierou plodnosti.

PLOD V OHROZENÍ

Plody sú najzraniteľnejšie v ranom štádiu vývoja, takže faktory ako vysoká hladina cukru v krvi a alkohol môžu mať v tomto čase najškodlivejšie účinky. To je dôvod, prečo sa väčšina potratov, ktoré nesúvisia s genetickými vadami, vyskytuje na začiatku tehotenstva.

Okrem toho ďalšie štúdie zistili negatívny vplyv zvýšenej hladiny cukru na vývoj plodu.

  • Vysoká hladina cukru v krvi vedie k oneskorenému rastu plodu v prvom trimestri (06)
  • Gestačný diabetes spojený s časným oneskorením rastu v tehotenstve (07)
  • Diabetické ženy mávajú mierne oneskorený rast plodu (08)

Okrem toho, počas tehotenstva dochádza k rôznym metabolickým a hormonálnym zmenám, v dôsledku ktorých môže dôjsť k oslabeniu pôsobenia inzulínu v tele matky a rozvoju tehotenskej cukrovky.  Preto sú všetky ženy počas tehotenstva testované na gestačný diabetes.

VAGINÁLNY MIKROBIÓM

V poslednej dekáde vedci začali vďaka rozvoju vedy a technológií objavovať jeho potenciál a jeho vplyv na zdravie. Mikrobióm v podstate ovplyvňuje takmer každý aspekt zdravia – vrátane neplodnosti.

Pri splodení, implantácii a gestácii zohrávajú mikróby dôležitú úlohu.
Prekrývanie vaginálnych ako aj mikróbov sexuálnych partnerov by mohlo mať silný vplyv na reprodukčné a urogenitálne zdravie.
Ženské časti organizmu, ako sú prsia, močový mechúr, placenta a plodová voda nie sú sterilné, ako sa pôvodne predpokladalo.

Predpokladá sa tiež, že mikrobiálne, metabolické a imunologické „očkovanie“ plodu sa už uskutočňuje počas tehotenstva.

Mikrobiómy sú spájané s mnohými zdravotnými problémami, preto rastie záujem o mikrobióm špecifický pre reprodukčné zdravie žien a zdravie ich potomstva. Vaginálny mikrobióm zohráva zásadnú úlohu nielen pri zdraví a dysbióze, ale aj pri úspešnom oplodnení a zdravom tehotenstve.

(09)

ZDRAVIE IMUNITNÉHO SYSTÉMU

Lekári dlho predpokladali, že imunitný systém ženy musí byť počas tehotenstva potlačený, aby dokázal akceptovať prítomnosť cudzích buniek. Najnovší výskum však ukázal, že to nie je celkom tak.

Pri implantácii vyvíjajúceho sa embrya niektoré z buniek prenikajú do maternice. To vedie k zápalovej kaskáde podobnej hojeniu rán. Ak by sa zabránilo vzniku zápalu, implantácia by nemohla pokračovať.

Toto pro-zápalové prostredie dominuje v prvých 12 týždňoch tehotenstva. Počas nasledujúcich 15 týždňov prevládajú protizápalové bunky a molekuly. V poslednom štádiu tehotenstva sa imunitný systém zase prepne späť do pro-zápalového stavu. Bez toho by matka nemohla porodiť.

Na to, aby dokázal imunitný systém s ľahkosťou „prepínať“ medzi zápalom a pro-zápalovým prostredím, je potrebné, aby fungoval správne.

Protizápalová strava

Ak chcete pravdepodobnosť úspešného donosenia, odporúčam vám prejsť na konzumáciu protizápalovej stravy. Živiny, nachádzajúce sa v odporúčaných potravinách, hrajú kľúčovú úlohu v boji proti zápalovým procesom. Dôkazy pochádzajú z laboratórnych, klinických aj epidemiologických štúdií.

Ak chcete zájsť ešte o krok ďalej, môžete absolvovať celú Protizápalovú kúru, ktorá zameriava na komplexný prístup k zdraviu.

príručke sa dočítate napríklad aj o tom, ktoré výživové doplnky podporujú boj so zápalmi, zvyšujú účinnosť antibiotík a znižujú pravdepodobnosť recidívy. Medzi ne patrí napríklad systémová enzymoterapia (SET), ktorej účinky boli dokázané viacerými štúdiami.

„SET stupňuje resorpciu perorálne užívaných antibiotík a zvyšuje ich koncentráciu v krvi. Antibiotiká tiež vplyvom SET prenikajú aj do ťažko prístupných oblastí organizmu.
Zatiaľ čo u 70 mužov aj žien s chlamydiovými, mykoplazmovými a ureaplazmovými urogenitálnymi infekciami, liečebnými 20 dní antibiotikami bolo zaznamenané klinické vyliečenie v 61,4 %, u 78 chorých liečených 20 dní 1/2 dávkou antibiotík a preparátom SET Wobenzymem došlo k vyliečeniu v 92,3%.“
NOUZA, K., WALD, M. Systémová enzymoterapie – perorální podávání kombinace proteáz: farmakologie a využití v léčebné praxi. In Praktické lékárenství [online]. 03/2006: 123-125. [cit. 2018-06-14]. Dostupné z: solen.cz

Milé dámy, dúfam že aj tento článok prispeje k tomu, že čoskoro nájdete svoje vytúžené dve paličky!


Zdroje a odkazy na vedecké štúdie:

00 https://glutenintoleranceschool.com/gluten-intolerance-and-pregnancy/
01 https://www.hindawi.com/journals/ije/2013/576926/#B2, https://www.ncbi.nlm.nih.gov/m/pubmed/21952420/
02 https://www.ncbi.nlm.nih.gov/m/pubmed/18001723/
03 https://www.ncbi.nlm.nih.gov/m/pubmed/12215322/, https://www.ncbi.nlm.nih.gov/m/pubmed/17168489/, https://www.ncbi.nlm.nih.gov/m/pubmed/9857484/
04 https://academic.oup.com/jcem/article/92/4/1430/2597532
05 https://obgyn.onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.1111/j.1447-0756.2008.00856.x
06 https://www.ncbi.nlm.nih.gov/m/pubmed/6462566/
07 https://www.ncbi.nlm.nih.gov/m/pubmed/3996768/
08 https://www.ncbi.nlm.nih.gov/m/pubmed/1516479/
09 https://www.cell.com/trends/microbiology/pdf/S0966-842X(17)30178-6.pdf

Inzulínová rezistencia: ako ju zvrátiť?

Inzulínová rezistencia, kedy bunky prestávajú reagovať na dôležitý hormón inzulín sú jadrom mnohých moderných zdravotných problémov.

Inzulínová rezistencia je omnoho bežnejšia, než by ste si mohli myslieť.

  • Štúdia z roku 2002 ukázala, že 32,2% populácie USA môže byť rezistentných voči inzulínu (01).
  • Tento počet sa môže zvýšiť na 70% u obéznych dospelých žien a viac ako 80% u niektorých skupín pacientov (02). Približne tretina obéznych detí a tínedžerov môže mať tiež inzulínovú rezistenciu (03).

Tieto čísla sú desivé. Prevencia inzulínovej rezistencie by preto mala byť jednou z najdôležitejších vecí, ktoré môžete urobiť, aby ste žili dlhší, zdravší a šťastnejší život.

Inzulín

Inzulín je hormón vylučovaný pankreasom. Jeho hlavnou úlohou je regulácia množstva živín cirkulujúcich v krvnom obehu. Hoci inzulín sa podieľa najmä na riadení hladiny cukru v krvi, ovplyvňuje aj metabolizmus tukov a proteínov.

Keď konzumujeme jedlo, ktoré obsahuje sacharidy, množstvo cukru v krvi sa zvyšuje. Hladina cukru v krvi je snímaná bunkami pankreasu. Akonáhle sa zvýši, dochádza k uvoľneniu inzulínu do krvi. Inzulín potom dáva signál bunkám tela, aby z krvi zozbierali cukor a využili ho alebo uskladnili, čím sa hladina cukru v krvi zníži.

Ako vzniká inzulínová rezistencia?

Avšak z rôznych dôvodov, niekedy bunky prestanú reagovať na inzulín a stávajú sa „rezistentnými“ na inzulín.

Vtedy pankreas v snahe zabezpečiť zníženie hladiny cukru v krvi začne produkovať ešte viac inzulínu. To vedie k vysokým hladinám inzulínu v krvi, ktoré sa nazývajú hyperinzulinémia.

Ide pritom o dlhodobý proces. Bunky sú čoraz viac rezistentné voči inzulínu a hladiny inzulínu aj cukru v krvi stúpajú.

Nakoniec, pankreas už nemusí byť schopný produkovať tak vysoké množstvo inzulínu a jeho bunky sa môžu poškodiť, čo vedie k zníženej produkcii inzulínu. V tomto bode je v organizme nízke množstvo inzulínu a bunky, ktoré na neho takmer vôbec nereagujú. To môže viesť k prudkému nárastu hladiny cukru v krvi.

Keď hladina cukru v krvi prekročí určitú hranicu, ide o cukrovku (diabetes) typu 2. Rezistencia na inzulín je hlavnou príčinou tohto ochorenia, ktoré postihuje približne 1 z 10 ľudí (04).

Vysoké množstvo cukru v krvi môže mať toxické účinky, čo spôsobuje vážne poškodenie orgánov a potenciálne vedie k smrti, ak sa nelieči.

Aké príčiny má inzulínová rezistencia?

Existuje mnoho potenciálnych príčin a prispievateľov k inzulínovej rezistencii.

Predpokladá sa, že jedným z hlavných je zvýšené množstvo tukov v krvi.

  • Početné štúdie ukazujú, že vysoké množstvá voľných mastných kyselín v krvi spôsobujú, že bunky, ako sú svalové bunky, prestanú správne reagovať na inzulín (05).
  • Hlavnou príčinou zvýšených voľných mastných kyselín je konzumácia vysokého množstva kalórií a prebytok telesného tuku. V skutočnosti, prejedanie, prírastok hmotnosti a obezita (najmä viscelárny tuk v okolí brušných orgánov) sú silne spájané s inzulínovou rezistenciou (06).

Nenechajte sa však pomýliť, aj ľudia s normálnou hmotnosťou, ako aj chudí ľudia môžu byť tiež rezistentní voči inzulínu. Dokonca je u nich inzulínová rezistencia omnoho častejšia než u ľudí s nadváhou. (07).

Medzi ďalšie možné príčiny inzulínovej rezistencie patria:

  • Vysoký príjem fruktózy z pridaného cukru (nie ovocia) je spájaný s rezistenciou na inzulín u potkanov aj u ľudí (08).
  • Zvýšený oxidačný stres a zápal v tele môže viesť k inzulínovej rezistencii (09).
  • Fyzická aktivita zvyšuje citlivosť na inzulín a naopak, jej nedostatok spôsobuje inzulínovú rezistenciu (10).
  • Narušenie črevného mikrobiómu môže viesť k zápalu, ktorý zhoršuje inzulínovú rezistenciu a iné metabolické problémy (11).

Tento zoznam nie je definitívny. Existuje mnoho ďalších faktorov, ktoré môžu ovplyvniť inzulínovú rezistenciu, vrátane rôznych genetických a sociálnych faktorov.

Zdravotné riziká inzulínovej rezistencie

Inzulínová rezistencia je charakteristickým znakom metabolického syndrómu a diabetu 2. typu.

  • Metabolický syndróm je skupina rizikových faktorov spojených s diabetom 2. typu, srdcovými ochoreniami a inými problémami. Jeho príznakmi sú vysoké hladiny triglyceridov v krvi, nízke hladiny HDL, zvýšený krvný tlak, centrálna obezita (brušný tuk) a vysoká hladina cukru v krvi. Niekedy sa tento stav označuje ako „syndróm inzulínovej rezistencie“.
  • Rezistencia voči inzulínu je tiež hlavnou hnacou silou cukrovky (diabetu) 2. typu.

Zvrátením vývoja inzulínovej rezistencie je možné zabrániť väčšine prípadov metabolického syndrómu a diabetu 2. typu.

Existuje mnoho ďalších ochorení spájaných s inzulínovou rezistenciou. Patria sem: ochorenia srdca, nealkoholické ochorenie pečene, syndróm polycystických ovárií (PCOS), Alzheimerova choroba a rakovina.

Prečítajte si aj súvisiace články:
6 ľudí z 10 má problémy s hladinou cukru v krvi
Aké mám riziko rozvoja cukrovky?
Pravda/Lož: Vplyv nadváhy a obezity

Diagnostika inzulínovej rezistencie

Existuje niekoľko spôsobov, ako môže lekár určiť, či máte inzulínovú rezistenciu.

Napríklad vysoká hladina inzulínu nalačno v krvi býva pomerne spoľahlivým znakom inzulínovej rezistencie.

Test nazývaný HOMA-IR odhaduje inzulínovú rezistenciu z hladiny cukru v krvi a inzulínu a je pomerne presný.

Existujú tiež priamejšie spôsoby, ako je orálny glukózový tolerančný test, počas ktorého dostanete dávku glukózy a následne sa merajú vaše hladiny cukru v krvi po dobu niekoľkých hodín.

Ak máte nadváhu alebo obezitu, a najmä ak máte veľké množstvo tuku v oblasti brucha, potom je šanca, že máte inzulínovú rezistenciu, veľmi vysoká.

Existuje aj sfarbenie kože nazývané acanthosis nigrans, ktoré sa prejavuje tmavými škvrnami na koži, ktoré môžu indikovať inzulínovú rezistenciu.

S inzulínovou rezistenciou sú spájané aj nízke hladiny HDL („dobrý“ cholesterol) a vysoké triglyceridy.

Ako zvrátiť inzulínovú rezistenciu?

V skutočnosti je často možné úplne zvrátiť inzulínovú rezistenciu. Tu je niekoľko spôsobov na zníženie inzulínovej rezistencie založených na dôkazoch:

  • Cvičenie je najjednoduchší spôsob, ako zlepšiť citlivosť na inzulín. Účinok je takmer okamžitý (12).
  • Chudnutie: snaha schudnúť najmä viscerálny tuk z pečene a brucha môže pomôcť zlepšiť citlivosť na inzulín.
  • Prerušovaný pôst môže výrazne zlepšiť citlivosť buniek na inzulín.

Výskumníci z University of Alabama uskutočnili štúdiu s malou skupinou obéznych mužov s prediabetom. Porovnávali formu prerušovaného pôstu, kedy všetky jedlá načasovali do 8-hodinového okna počas dňa (od 7:00 do 15:00), alebo boli rozložené na 12 hodín (medzi 7:00 a 17:00). Obe skupiny si udržali svoju hmotnosť, ale po piatich týždňoch mala 8-hodinová skupina dramaticky nižšie hladiny inzulínu a významne sa u nich zlepšila citlivosť na inzulín, ako aj krvný tlak. Okrem toho sa u nich významne znížila chuť do jedla a neboli hladní. 

(13)
  • Zdravá strava: Jedzte stravu založenú hlavne na nespracovaných potravinách, vrátane potravín bohatých na omega-3 mastné kyseliny, ktoré môže v mnohých prípadoch znížiť inzulínovú rezistenciu. Pokúste sa znížiť príjem pridaných cukrov, najmä z cukrom sladených nápojov. Nízko-sacharidová diéta má prínos pre metabolický syndróm a diabetes 2. typu, ktoré súvisia s inzulínovou rezistenciou.
  • Darujte krv: Vysoká hladina železa v krvi je spojená s inzulínovou rezistenciou. U mužov a postmenopauzálnych žien môže darovanie krvi zlepšiť citlivosť na inzulín (14).
  • Prestaňte fajčiť: Fajčenie tabaku môže spôsobiť inzulínovú rezistenciu (15)

Odkazy na vedecké štúdie:
01 https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/17967708
02 https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/22766891
03 https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/15613503
04 https://www.ncbi.nlm.nih.gov/m/pubmed/26348752/19/
05 https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/15919784, http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1046/j.1365-2362.32.s3.3.x/full, https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/8690174
06 https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/20547978, https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2707514/, https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/18171910, https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/12588201
07 http://www.cdc.gov/nchs/data/nhsr/nhsr013.pdf
08 http://www.nutritionandmetabolism.com/content/2/1/5, https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/22190023,  https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/19381015
09 https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4516838/, https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/19794059
10 https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2551669/, https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/23351329
11 https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3705322/
12 https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/10683091, http://care.diabetesjournals.org/content/26/3/944.full
13 https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1550413118302535
14 http://ajpendo.physiology.org/content/305/12/E1521
15 https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/8463765

Článok pôvodne vyšiel na: https://www.healthline.com/nutrition/insulin-and-insulin-resistance a je jeho voľným prekladom