zápal – e-Terapia.sk

Ľudská mikroflóra

Ľudská mikroflóra zahŕňa mikroorganizmy nachádzajúce sa na/v niektorom z ľudských tkanív a kvapalín vrátane kože, mliečnej žľazy, urogenitálneho traktu (u mužov aj semennej tekutiny), dýchacieho traktu (vrátane ústnej dutiny), spojiviek a gastrointestinálneho traktu.

ZLOŽENIE ĽUDSKEJ MIKROFLÓRY

Od roku 2014 sa na základe odhadov vo vedeckej literatúre uvádza, že v ľudskom tele existuje približne 10-krát viac mikrobiálnych buniek, ako ľudských.

Mikrobióm tvoria rôzne druhy baktérií (vrátane stafylokokov a streptokokov), archey, vírusy (najmä bakteriálne) a huby (candida). Rôzne miesta tela majú svoje vlastné charakteristické komunity. Napríklad existuje tiež niekoľko druhov bifidobaktérií a laktobacilov v určitých oblastiach kože, ale sú omnoho menej zastúpené ako v črevách.

Baktérie sú prítomné najmenej 3,5 miliardy rokov, čo z nich robí najstaršiu známu živú formu na planéte.
Veľká časť zemskej biomasy je preto tvorená práve baktériami. Odhaduje sa, že na Zemi je aspoň kvintilión (10³⁰) baktérii.
Väčšina baktérií vám neublíži. Iba menej ako 1 percento z nich spôsobuje infekcie rôznej závažnosti.

V ajurvédskskych textoch starých 3000 rokov sa opisuje KRIMI – termín pre viditeľné aj neviditeľné, škodlivé aj neškodné mikróby. Do detailu boli opísané tie, ktoré žijú na potravinách a v črevách. Už vtedy vinili nedostatočnú hygiénu za šírenie zlých baktérií a popísali rôzne ochorenia, ktoré spájali s rôznymi typmi baktérií.
Podľa ajurvédy sa hostiteľ aj baktéria môžu zmeniť a tým pádom aj vyliečiť stravou a zvykmi, bylinkami a minerálmi, popri ajurvédskych procedúrach.
Napríklad na zníženie rizika infekcií ajurvédski lekári podporovali šírenie baktérií v tráviacom, dýchacom trakte a na koži. Mnohé z týchto odporúčaní sú už dnes vedecky potvrdené.

POTENCIÁL ĽUDSKÉHO MIKROBIÓMU

V poslednej dekáde vedci začali vďaka rozvoju vedy a technológií objavovať potenciál ľudského mikrobiómu a jeho vplyvu na zdravie.

Len v roku 2018 prebehlo viac ako 2 400 klinických štúdií, ktoré testovali rôzne terapie založené na mikrobióme. Toto číslo neustále rastie. Pre porovnanie rok predtým bolo štúdií „len“ 1 600.

Potenciál mikrobiómu sa zdá byť nekonečný. V podstate ovplyvňuje takmer každý aspekt zdravia. Prostredníctvom komplexných imunitných mechanizmov sa vplyv jednotlivých mikrobiómov rozširuje na systémy vzdialených orgánov.

Spravte si test: V akej forme je váš imunitný systém?

Od úplného pochopenia mikrobiómu však máme ešte veľmi ďaleko. Mikrobióm sa totiž líši od jednotlivca k jednotlivcovi, je iný v rôznych častiach tela, mení sa počas života a ovplyvňujú ho mnohé faktory, najmä strava, fyzická aktivita, vek a veľa ďalších faktorov, z ktorých ešte o mnohých ani nevieme.

FUNKCIE ĽUDSKEJ MIKROFLÓRY

Jednotlivé mikrobiómy plnia mnoho zdraviu prospešných funkcií, najmä ochrana pred infekciou, budovanie imunitnej tolerancie, ako aj rôzne lokálne funkcie, ako napríklad:

Črevný mikrobióm sa podieľa na trávení potravy, absorpcii živín a regulácii metabolizmu
Kožný mikrobióm pomáha pri hojení rán, obmedzuje vystavenie pokožky alergénom a UV žiareniu, minimalizuje oxidačné poškodenie, udržuje pleť vlhkú a podieľa sa aj na tvorbe telesného pachu.

Svoje funkcie si však dokážu plniť len za predpokladu, že sú baktérie a mikróby v správnom pomere a zložení. Za ich reguláciu je zodpovedný imunitný systém, preto je jeho zdravie kľúčové. Preto mikrobiómy a zároveň aj imunitu ovplyvňuje mnoho faktorov, ktoré vieme ovplyvniť sami vlastnými každodennými rozhodnutiami.

Niektorí vedci dokonca považujú mikrobióm za náš druhý genóm. Naša DNA totiž pochádza z našich buniek, ale aj buniek miliónov baktérií, tvoriacich nás mikrobióm.

DYSBIÓZA

Stále viac a viac zdravotných problémov sa spája s narušením krehkej rovnováhy baktérií v mikrobióme (dysbiózou).

Pri narušenej rovnováhy kolónie majú zníženú schopnosť navzájom sa kontrolovať. To môže viesť k prerastaniu jednej alebo viacerých kolónií, ktoré môžu ďalej škodiť ďalším.

Nadmerné a neprimerane veľké kolónie vylučujú zvýšené množstvá vedľajších toxínov odpadových produktov, spotrebovávať vitamíny a utilizovať bielkoviny, čo spôsobuje ich deficit v organizme.

Taktiež môže dôjsť k vytvoreniu priestoru pre rast patogénnych baktérií.

Kombinácia týchto faktorov spolu so zmenenou kompozíciou v mikrobióme môže byť kľúčom ku všetkému od nárastu hmotnosti, cez zápalové ochorenia čriev, diabetes, roztrúsenú sklerózu, autizmus, rakovinu až k náladám a depresiám.

Napríklad rovnováha črevných baktérií môže ovplyvniť imunitný systém, zdravie sliznice čreva (zvýšená priepustnosť čriev), ale aj ďalších zdravotných problémov ako: ankylozujúca spondylitída, atopický ekzém, zápalové ochorenie čriev (IBD), syndróm dráždivého čreva (IBS), obezita, metabolický syndróm, reumatoidná artritída, diabetes 2. typu.

Prečítajte si viac (súvisiace témy):
Silná imunita je „IN“
Prečo sa hovorí, že imunita sídli v črevách

PREPOJENIE MIKROBIÓMOV

Jednotlivé mikrobiómy nefungujú separátne, ale sú súčasťou jedného veľkého celku – ľudskej mikroflóry.

Preto vás asi neprekvapí, že sa tieto mikrobiómy navzájom ovplyvňujú. Nerovnováha v jednom z mikrobiómov sa môže „šíriť“, negatívne narúšať ďalšie mikrobiómy a viesť k systémovým ochoreniam.

Syndróm dráždivého čreva (IBS)

Syndróm dráždivého čreva je abnormálna funkcia tráviaceho traktu, najmä hrubého čreva (aj keď môže byť postihnuté aj tenké črevo a dokonca aj žalúdok). Aj keď závažnosť symptómov môže byť mätúca, nejde o závažnú poruchu. V skutočnosti by kolonoskopia odhalila úplne normálne vyzerajúce črevo bez zápalu. Navyše ide o pomerne častý problém – odhaduje sa, že postihuje 3 až 20 percent ľudí.

Aké má syndróm dráždivého čreva príznaky?

Nadúvanie, nepríjemné pocity a bolesti

Keď dôjde k rozvoju IBS, hrubé črevo sa nesťahuje normálne. namiesto toho sa zdá, že sa sťahuje neorganizovaným, niekedy násilným spôsobom. Kontrakcie môžu byť strašne silné a môžu trvať dlhšie časové obdobie. Jedna oblasť hrubého čreva sa môže sťahovať bez ohľadu na druhú. Inokedy môže dôjsť k nízkej činnosti čriev. Tieto abnormálne kontrakcie majú za následok nadúvanie a nepríjemné pocity.

Druhou hlavnou črtou IBS sú bolesti brucha (bolesť žalúdka je charakteristickým znakom a postihuje viac ako 80% ľudí s IBS). Lokalizácia bolestí sa zvykne meniť, než by mali byť sústredené len v jednej oblasti.

Bolesť brucha, kŕče alebo nadúvanie zvyčajne ustúpia alebo úplne zmiznú po nasledovnej stolici.

Hnačka, zápcha alebo ich striedanie

Tieto neorganizované, prehnané a bolestivé kontrakcie vedú k určitým problémom. Vzorec črevných pohybov sa často mení.

Hnačka sa môže objaviť, najmä po jedle, pretože celé hrubé črevo sa sťahuje a tekutá stolica sa rýchlo presúva do konečníka. Alebo lokalizované oblasti hrubého čreva môžu zostať stiahnuté dlhšiu dobu. Ak k tomu dôjde, čo sa často stáva v časti hrubého čreva tesne nad konečníkom, prebytočná voda sa odstráni zo stolice a stane sa tvrdou, čo vedie k zápche.

Niektorí pacienti vidia hlien v stolici a sú znepokojení. Hlien je normálna sekrécia čreva, hoci ho väčšinou nevidíme. Pacienti s IBS niekedy produkujú veľké množstvo hlienu, ale to nie je vážny problém.

Príznaky sa pohybujú od minoritných až po príznaky narúšajúce každodenný život. Tento stav sa zvyčajne začína u mladých ľudí, zvyčajne do veku 40 rokov a často u dospievajúcich. V rôznych fázach života zvyknú symptómy meniť svoju intenzitu, bývajú obdobia kedy sa príznaky zlepšia alebo dokonca úplne zmiznú. Tie sa striedajú s obdobím, kedy sú príznaky horšie.

Aké má syndróm dráždivého čreva príčiny?

Presná príčina IBS nie je známa.

Medzi faktory, ktoré významne vplývajú na IBS, patria:

Nervový systém. Abnormality nervov v tráviacom systéme môžu viesť k nesprávne koordinovaným signálom medzi mozgom a črevom, čo môže spôsobiť zmeny, ktoré sa normálne vyskytujú v tráviacom procese, napríklad k zosilneniu alebo zoslabnutiu svalových kontrakcií. Kontrakcie, ktoré sú silnejšie a trvajú dlhšie ako normálne, môžu spôsobiť plyn, nadúvanie a hnačku. Slabé kontrakcie môžu spomaliť prechod potravy a viesť k zápche.
Zmeny v črevnej mikroflóre. Súčasťou mikroflóry sú „dobré“ baktérie, ktoré sa nachádzajú v črevách a zohrávajú kľúčovú úlohu v zdraví. Výskum naznačuje, že mikroflóra u ľudí s IBS sa môže u zdravých ľudí líšiť od mikroflóry. IBS môže byť tiež spojený s prerastaním baktérií v črevách (SIBO).
Zápal v črevách. Niektorí ľudia s IBS majú zvýšený počet buniek imunitného systému v črevách. Táto reakcia imunitného systému je spojená s bolesťou a hnačkou.

Príznaky podobné IBS však môžu aj iné zdravotné problémy ako je laktózová intolerancia, potravinová alergia, Crohnova choroba a ulcerózna kolitída, a rakovina čriev. Preto diagnostika patrí do rúk skúseného gastroenterológa.

Prečítajte si viac o týchto ochoreniach: Črevné ochorenia

Spúšťače IBS

Medzi hlavné spúšťače problémov patria:

Jedlo. IBS príznaky spôsobujú najmä FODMAP potraviny, o ktorých sa dočítate nižšie. Skutočná alergia na potraviny nezvykne spôsobovať IBS. Taktiež je potrebné vyhýbať sa káve, alkoholu a pikantnému koreninám.
Stres. Zďaleka najbežnejším faktorom spojeným so symptómami IBS sú interakcie medzi mozgom a črevami. Črevo má bohaté zásoby nervov, ktoré sú zahrnuté v komunikácii s mozgom. Prakticky každý mal počas svojho života určité zmeny funkcie čriev, keď bol pod silným stresom. Zdá sa, že ľudia s IBS majú príliš citlivé črevo a možno aj nadbytok nervových impulzov, ktoré idú do čreva, takže bežné stresy a stresové situácie vedú k nesprávnemu fungovaniu hrubého čreva.
Hormóny. Ženy majú dvojnásobnú pravdepodobnosť IBS, čo môže naznačovať, že hormonálne zmeny zohrávajú úlohu.
Ďalšie. Infekcie, choroby a dokonca aj zmeny počasia môžu byť spojené so vzplanutím symptómov.

Komplikácie IBS

Chronická hnačka môže viesť k poruche vstrebávania vitamínov a minerálov.
Zhoršená kvalita života a poruchy nálady. Skúsenosti s príznakmi a príznakmi IBS môžu viesť k depresii alebo úzkosti.
Chronická zápcha alebo hnačka môže spôsobiť hemoroidy.
IBS môže vo výnimočných prípadoch spôsobiť poškodenie čriev.
IBS nezvyšuje riziko rakoviny čriev.

Diagnóza syndrómu dráždivého čreva

Diagnóza IBS sa často dá predpokladať na základe preskúmania anamnézy pacienta. Pred stanovením diagnózy IBS je však potrebné vylúčiť iné stavy čreva.

Gastroenterológ môže diagnostikovať IBS na základe príznakov a vyšetrení na vylúčenie iných možných príčin:

Eliminačná diéta
Vyšetrenie vzorky stolice na vylúčenie infekcie
Krvné testy na kontrolu anémie a na vylúčenie celiakie
Kolonoskopia, ktorá sa spravidla vykonáva len vtedy, ak má lekár podozrenie, že príznaky môžu byť spôsobené zápalovým ochorením čriev alebo rakovinou

V závislosti od konkrétnych okolností v každom prípade sa často vyžadujú ďalšie testy. Ak sa získa správna anamnéza a ak sa vylúčia iné choroby, zvyčajne sa dá stanoviť pevná diagnóza IBS.

Ako sa lieči syndróm dráždivého čreva?

Liečba IBS je zameraná na črevo aj psychiku.

Zmena stravy a životného štýlu

Strava si vyžaduje prehodnotenie pomocou eliminačnej diéty, pričom sa treba vyhnúť potravinám, ktoré zhoršujú príznaky.

Súčasný lekársky pohľad na stravu sa v posledných rokoch veľmi zmenil. Existujú dôkazy, ktoré naznačujú, že v prípade tolerovania je užitočná strava s vysokým obsahom vlákniny, čo pravdepodobne znižuje tlak vyvíjaný v hrubom čreve.

Veľké množstvo prospešnej vlákniny je možné získať aj pomocou výživových doplnkov ako je psyllium mucilloid alebo metylcelulóza.

Ako už veľa ľudí zistilo, konzumácia jedla môže občas aktivovať hrubé črevo. Táto akcia je normálnym reflexom, hoci u pacientov s IBS má tendenciu byť prehnaná. Niekedy je užitočné jesť menšie a častejšie jedlá, aby sa tento reflex zmiernil.

Pri kontrole IBS je rovnako dôležité ako naučiť sa znižovanie stresu alebo aspoň to, ako kontrolovať reakciu tela na stres. Je známe, že mozog môže uplatňovať kontrolné účinky na mnohé orgány v tele vrátane čreva.

Užitočné je aj fyzické cvičenie.

Strava s nízkym obsahom FODMAP

Strava s nízkym obsahom fermentovateľných sacharidov známa ako FODMAP (Fermentovateľné Oligo-, Di-, Monosacharidy A Polyoly) sa odporúča na zmiernenie príznakov IBS.

Hlavné zdroje FODMAP:

Oligosacharidy: pšenica, raž, strukoviny a rôzne druhy ovocia a zeleniny, ako je cesnak a cibuľa.
Disacharidy: Mlieko a mliečne výrobky (jogurt, syr, maslo).
Monosacharidy: Rôzne plody vrátane fíg a manga a sladidlá ako med a agáve.
Polyoly: Niektoré druhy ovocia a zeleniny vrátane ostružín a liči, rovnako niektoré nízko-kalorické sladidlá.

Prínos stravy s nízkym obsahom FODMAP bol testovaný na tisícoch ľudí s IBS vo viac ako 30 štúdiách.

Dôkazy zo štyroch vysokokvalitných štúdií dospeli k záveru, že pri dodržiavaní nízku dávky potravín FOODMAP je šanca na zlepšenie bolesti žalúdka a nadúvanie o 81% a 75% väčšia.
Niekoľko ďalších štúdií naznačilo, že diéta môže pomôcť pri liečbe plynatosti, hnačky a zápchy.

Lieky pri syndróme dráždivého čreva

Existujú určité lieky, ktoré pomáhajú hrubému črevu tým, že uvoľňujú svaly v stene hrubého čreva, čím znižujú tlak čriev. Tieto lieky sa nazývajú antispasmodiká.

Pretože pri týchto príznakoch môže hrať úlohu stres a úzkosť, môže byť niekedy užitočné použiť mierne sedatívum alebo antidepresívum, niekedy v kombinácii s antispasmodikami. Žiadny liek nie je trvalo účinný u všetkých ľudí s IBS a liečba je často prispôsobená pacientovi a jeho príznakom. V ťažkých prípadoch sú obzvlášť užitočné antidepresíva, ako blokátory serotonínu.

Zdroje k článku:
https://www.gicare.com/gi-health-resources/irritable-bowel-syndrome/
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/25982757
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/22739368
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/26255043
https://www.healthline.com/health/irritable-bowel-syndrome#ibs-with-constipation

Zápal slepého čreva: antibiotiká vs. operácia?

Zápal slepého čreva netreba podceňovať. Aké sú jeho príznaky? Kedy lekári pristupujú k operácii a kedy k sledovaniu s antibiotikami?

ČO JE TO SLEPÉ ČREVO?

Slepé črevo (appendix) je približne 10 cm dlhý úzky vakovitý útvar vyčnievajúci zo začiatku hrubého čreva. Negatívnu povesť získalo vďaka svojej tendencii zapáliť sa, čo môže spôsobiť jeho prasknutie a vedie k jeho chirurgickému odstráneniu.

Keď je apendix zapáli, začínajú sa objavovať príznaky zápalu slepého čreva vrátane náhlej bolesti, ktorá často začína v dolnej pravej časti brucha alebo v blízkosti pupka a potom migruje do pravej dolnej strany.

Včasné príznaky zápalu slepého čreva (apendicitída) môžu byť zamieňané za poruchy trávenia alebo plynatosť, pretože zo začiatku môžu byť bolesti len mierne. Menej závažné bývajú bolesti aj u starších ľudí. U tehotných žien môžu byť zase presunuté v dôsledku zväčšenej maternice. Symptómy apendicitídy u detí sa ťažšie identifikujú a môžu byť nesprávne interpretované.

Keď je apendix zablokovaný, baktérie vnútri slepého čreva sa rýchlo množia. To spôsobuje absces a tvorbu hnisu. Ak sa trhlina roztrhne, hnis, baktérie a infekcia sa šíria do brucha a krvného obehu, čo môže byť život ohrozujúce. To je dôvod, prečo je nutná pohotovostná lekárska starostlivosť vždy, keď sa objavia príznaky a podozrenie na apendicitídu.

PREČO BOJOVAŤ ZA NEINVAZÍVNU LIEČBU?

Hoci sa ešte donedávna považovalo slepé črevo za zbytočný orgán, nedávny výskum naznačuje, že slúži ako rezervoár pre prospešné črevné baktérie tvoriace súčasť mikrobiómu a lymfoidné bunky.

Lymfoidné bunky napomáhajú celkovej funkcii čriev. Sú odolnejšie ako ostatné imunitné bunky, takže sú doslova nevyhnutné pre boj s infekciou najmä u ľudí s oslabeným imunitným systémom. Navyše sú to dokonca jedny z mála imunitných buniek, ktoré dokážu prežiť aj chemoterapiu.

Výskum dokázal, že po odstránení apendixu u myší dochádzalo k zvýšenému zápalu a šíreniu sa infekcie v črevách. U ľudí sa predpokladá rovnaký účinok, takže odstránenie apendixu nemusí byť vždy najlepšou voľbou. Aj preto odborníci vyvíjajú menej invazívne spôsoby liečby jeho zápalu, medzi ktoré patrí napríklad antibiotická liečba.

V každom prípade však príznaky apendicitídy treba brať vážne. Deti aj dospelí si vyžadujú okamžitú lekársku pomoc.

ANTIBIOTICKÁ LIEČBA PRI NEKOMPLIKOVANOM ZÁPALE SLEPÉHO ČREVA

Fínski vedci teraz tvrdia, že väčšina prípadov nekomplikovaného zápalu slepého čreva (to znamená, že orgán nepraskol) môže byť úspešne liečená antibiotikami bez potreby operácie.

Podľa vedúcej výskumníčky Dr. Pauliny Salminen, ktorá pracuje ako chirurg v univerzitnej nemocnici v Turku je operácia nevyhnutná len vtedy, keď sa zdá, že appendix praskne alebo praskol. A tento rozdiel je ľahko viditeľný na CT snímke.

Okolo 20 až 30 percent pacientov s apendicitídou má perforovaný appendix (to znamená, že je v ňom malá thlina, prostredníctvom ktorej obsah uniká do brušnej dutinu a môže spôsobiť potenciálne smrteľnú infekciu krvi), ktorý je potrebné odstrániť, ale u 70 až 80 percent pacientov môžu stačiť len antibiotiká.

V štúdii, ktorá porovnávala 273 pacientov, ktorí mali apendektómiu s 257 liečených antibiotikami, výskumníci zistili, že asi u 60 % pacientov preliečených antibiotikami nebolo potrebné v priebehu nasledujúcich 5 rokov chirurgické odstránenie slepého čreva.

Operáciu muselo nakoniec podstúpiť 100 z 257 pacientov (čo predstavuje 39%) liečených antibiotikami, vrátane 15 pacientov operovaných počas počiatočnej hospitalizácie.

Najzásadnejšou otázkou teda je, či sú lekári a pacienti ochotní akceptovať riziko, že v priebehu piatich rokov by mohlo dôjsť k recidíve s takmer 40 percentnou pravdepodobnosťou.

Podľa Dr. Robert Glatter, pohotovostného lekára nemocnici Lenox Hill Hospital v New Yorku je to otázka úrovne tolerancie rizika, pretože keď je apendix odstránený nekomplikovanou apendicitídou, riziko komplikácií je pomerne minimálne.

„Pacienti musia pochopiť, že zatiaľ čo antibiotiká môžu účinne liečiť akútnu apendicitídu so 60 až 70% pravdepodobnosťou, liečba môže tiež zlyhať a vyžadovať operáciu. Rozhodnutie začať antibiotickou liečbou by malo zahŕňať spoločné rozhodovanie medzi lekármi, pacientmi a ich rodinami,“ povedal Glatter.

Aj keď antibiotická intervencia získala zvýšenú pozornosť a popularitu, sú potrebné ďalšie štúdie špecifických podskupín pacientov, ktorí môžu byť vystavení vyššiemu riziku, vrátane pacientov s apendikolitmi, v ktorých je slepé črevo zablokované kalcifikovanými usadeninami. Títo pacienti boli vylúčení z tejto najnovšej štúdie, poznamenal.

LIEČBA

Apendicitída je vážny zdravotný stav, ktorý vyžaduje pohotovostnú lekársku starostlivosť. Štandardné vyšetrenia zahŕňajú anamnézu, fyzikálne vyšetrenie, testy krvi a moču a zobrazovacie testy, ako je CT, MRI alebo ultrazvuk brušnej dutiny.

Ak slepé črevo nie je prasknuté, je možné zvoliť antibiotickú liečbu s monitorovaním v nemocnici.

Ak je appendix natrhnutý, je potrebné ho chirurgicky odstrániť. Väčšina apendektómií sa dnes vykonáva laparoskopicky. Ak však apendix praskne, laparoskopická operácia nemusí byť vhodná, pretože chirurg musí diskusné odstrániť hnis z brušnej dutiny.

Po apendektómii je väčšina pacientov z nemocnice prepustená v priebehu niekoľkých dní. Prečítajte si aj náš článok: Návod, ako prežiť pobyt v nemocnici.

V súčasnej dobe prebieha klinická štúdia, ktorú vykonáva David Geffen School of Medicine na UCLA, aby sa zistilo, či by bola antibiotická liečba apendicitídy (pred prasknutím) bez hospitalizácie bezpečná a účinná. Počiatočné výsledky sú sľubné. Výskumní pracovníci očakávajú konečné výsledky v roku 2021.

10 TIPOV PRE URÝCHLENIE ZOTAVENIA PO ZÁPALE SLEPÉHO ČREVA?

1. Dodržiavajte odporúčania svojho lekára týkajúce sa aktivity, liekov a starostlivosti o rany.

Vo všeobecnosti po laparoskopickej operácii budete musieť obmedziť aktivitu na 3 až 5 dní. Pri otvorenej apendektómii musíte obmedziť aktivitu na 10 až 14 dní.

Pohybujte sa pomaly, vyhýbajte sa zdvíhaniu ťažkých predmetov, atď. Pri kýchaní a kašli aplikujte mierny tlak na brucho, aby ste sa vyhli bolesti. Rana musí zostať čistá a suchá.

2. Po operácií dodržiavajte ľahko stráviteľnú diétu stanovenú lekárom.

Slepé črevo je súčasťou tráviaceho traktu, takže pri jeho hojení sa môžu vyskytnúť nové gastrointestinálne príznaky. Jedzte výživné organické jedlo v malých porciách. Vyhnite sa všetkým spracovaným potravinám a potravinám, na ktoré ste citliví, vrátane lepku a mliečnych výrobkov.

3. Protizápalová strava po ukončení diéty.

Akonáhle budete môcť, skúste postupne začať pridávať do svojej stravy aj protizápalové potraviny. Živiny, nachádzajúce sa v odporúčaných potravinách, hrajú kľúčovú úlohu v boji proti zápalovým procesom. Dôkazy pochádzajú z laboratórnych, klinických aj epidemiologických štúdií.

Ak chcete zájsť ešte o krok ďalej, môžete absolvovať celú Protizápalovú kúru, ktorá zameriava na komplexný prístup k zdraviu.

V príručke sa dočítate napríklad aj o tom, ktoré výživové doplnky podporujú boj so zápalmi, zvyšujú účinnosť antibiotík a znižujú pravdepodobnosť recidívy. Medzi ne patrí napríklad systémová enzymoterapia (SET), ktorej účinky boli dokázané viacerými štúdiami.

„SET odstraňuje príčiny zápalu, zabraňuje vzniku opuchu a hematómu a urýchľuje ich vstrebávanie, zlepšuje mikrocirkuláciu, fibrinolytickým a trombolytickým efektom obmedzuje nežiaduce zrážanie krvi. Výsledkom je uvedenie zápalu do primeraného rozsahu. To vedie k rýchlejšej regenerácii poškodených tkanív a urýchleniu zahojenia zápalových ložísk. Je tiež obmedzené riziko prechodu zápalu do chronickej fázy a v prípade bakteriálneho zápalu je zlepšené prenikanie antibiotík do tkanív a urýchlene vyliečenie. Priaznivé je aj štiepenie mediátorov bolesti.
Je tiež normalizovaná imunita: posilnením oslabenej imunity sa zvyšuje odolnosti proti všetkým infekčným škodcom, predovšetkým v detskom veku a starobe, v prípade nadmerne chorobnej imunity (u alergických, imunitnými komplexami vyvolaných poškodeniach a pri autoimunitných reakciách namierených proti vlastným orgánom a tkanivám) je imunita uvedená do fyziologických medzí.“

NOUZA, K., WALD, M. Systémová enzymoterapie – perorální podávání kombinace proteáz: farmakologie a využití v léčebné praxi. In Praktické lékárenství [online]. 03/2006: 123-125. [cit. 2018-06-14]. Dostupné z: solen.cz

Protizápalová príručka iba za 12 €

4. Odpočinok a relaxácia sú základom zotavenia.

Apendektómia je traumatická fyzická udalosť a zotavenie trvá určitý čas. Vďaka odpočinku a relaxácii po operácii sa budete cítiť lepšie a rýchlejšie sa zotavovať. Relaxácia zmieňuje úzkosť, znižuje bolesť a zlepšuje kvalitu spánku.

5. Podpora zdravej funkcie pečene.

Anestetiká používané počas operácie môžu spôsobiť zníženie funkcie pečene, čo umožňuje hromadenie toxických látok. Zopár týždňov po apendektómii sa vyhnite konzumácii kofeínu a alkoholu.

6. Podpora imunitného systému.

Prevencia infekcie po apendektómii, najmä ak sa apendix roztrhol a unikli baktérie a hnis do brušnej dutiny, je nevyhnutná. Najlepší spôsob, ako sa chrániť pred infekciou, je zabezpečiť optimálny výkon imunitného systému pomocou starostlivosti o mikrobióm.

7. Vitamín C.

Vitamín C pomáha organizmu metabolizovať anestetiká používané počas operácie a podľa výskumníkov Gundersen Lutheran Medical Center môže pomôcť urýchliť hojenie. Dr. Michael A. Fiorillow, MD, popredný plastický chirurg, odporúča 2000 miligramov denne vysoko kvalitného doplnku vitamínu C každému s otvorenou ranou.

Vitamín C posilňuje imunitný systém a pomáha zlepšovať vstrebávanie minerálov, čo je kľúčové pri regenerácii po operácii.

8. Probiotiká.

Anestetiká a antibiotiká poškodzujú prirodzenú zdravú bakteriálnu rovnováhu čreva. Ak chcete obnoviť zdravé baktérie, užívajte kvalitný probiotický doplnok, ktorý poskytuje najmenej 50 miliárd CFU na jednu porciu.

9. Kokosový olej.

Aby ste predišli výraznému zjazveniu po odstránení stehov alebo svoriek, jemne masírujte kokosový olej okolo jazvy. Pomôže vyživiť pokožku a pomôže zabiť všetky huby, baktérie alebo vírusy na koži.

10. V prípade potreby vyhľadajte lekársku pomoc.

Po apendektómii vyhľadajte lekársku pomoc, ak sa u Vás vyskytne horúčka, zimnica, krvácanie alebo drenáž z miesta vpichu, vracanie, nechutenstvo, kašeľ, dýchavičnosť, kŕče, žiadne pohyby čriev počas dvoch dní alebo dlhšie, alebo hnačka po dobu troch alebo viac dní.

Odkaz na vedeckú štúdiu:
https://jamanetwork.com/journals/jama/fullarticle/2703354

Ďalšie zdroje:
https://www.webmd.com/digestive-disorders/news/20180925/antibiotics-may-cure-appendicitis-without-surgery
https://draxe.com/appendicitis-symptoms/

Alergia na mikroorganizmy

Identifikácia mikroorganizmových alergénov dodáva diagnostickým a liečebným možnostiam nový rozmer.

Nakoľko sa jedná o novú oblasť výskumu, sú potrebné ďalšie štúdie, aby sa objasnila úloha mikroorganizmov pri alergii, najmä v prípadoch pacientov s doteraz neznámou príčinou ťažkostí.

BAKTERIÁLNE ALERGÉNY

Niektoré baktérie sú na jednej strane spájané s ochranou pred alergiou, na druhej strane však kolonizácia alebo infekcia určitými bakteriálnymi druhmi môže u niektorých ľudí vyvolať alebo spôsobiť vzplanutie alergie (napríklad M. pneumoniae, H. influenzae, S. pneumoniae, S. epidermidis, S. aureus a S. saprophyticus, C. trachomatis, C. pneumoniae, M. catharralis).

Bakteriám sa pripisujú mnohé pro-alergénne funkcie. Majú schopnosť infikovať bunky dýchacích ciest a produkovať toxíny (čo vedie k zápalu, bunkovej smrti, zlyhaniu epiteliálnej bariéry a poškodeniu sliznice).

Taktiež sú niektoré baktérie schopné vyvolať uvoľňovanie histamínu.

Špecifický anti-bakteriálny sérový IgE bol zistený u alergických jedincov a boli opísané IgE protilátky proti C. trachomatis, C. pneumoniae, M. pneumoniae, H. influenzae, S. pneumoniae, M. catharralis alebo S. aureus.

Napríklad existuje aj forma alergickej vaginitídy na kvasinky, ktoré sa bežne nachádzajú v pošve. Niektoré ženy majú dostatok kvasiniek a v priebehu času sa stanú na ne alergickými, čo môže spôsobiť chronické príznaky.

HUBOVÉ ALERGÉNY

Spóry plesní sú dostatočne malé na to, aby sa dostali hlboko do pľúc, čo môže u citlivých ľudí môže vyvolať alergické reakcie podobné sennej nádche. Objaví sa výtok z nosa, svrbenie očí a kože, kýchanie, atď.

Aj keď nemáte alergiu alebo iné dýchacie problémy, pleseň môže stále dráždiť pľúca, spôsobiť kašeľ a viesť k zápalu dýchacích ciest, najmä u ľudí s oslabeným imunitným systémom.

Upozornenie: paradoxne existujú dôkazy o tom, že expozícia H. influenzae alebo S. pneumoniae môže poskytnúť aj ochranu pred alergiou, aj napriek prítomnosti antibakteriálnych IgE. Inak povedané, špecifické IgE sa nerovnajú symptomatickej alergii. Ďalšie štúdie sú preto potrebné pre bližšie pochopenie alergie na mikroorganizmy.

ALERGIE MAJÚ PÔVOD V MIKROBIÓME

V poslednej dekáde vedci začali vďaka rozvoju vedy a technológií objavovať jeho potenciál a jeho vplyv na zdravie. Mikrobióm v podstate ovplyvňuje takmer každý aspekt zdravia.

Nedávny výskum poukazuje na ústrednú úlohu mikrobiomu aj vo vývoji alergických ochorení.

Prostredníctvom komplexných imunitných mechanizmov sa vplyv jednotlivých mikrobiómov rozširuje na systémy vzdialených orgánov. Okrem toho, jednotlivé mikrobiómy plnia mnoho zdraviu prospešných funkcií, najmä ochrana pred infekciou, budovanie imunitnej tolerancie, ako aj rôzne lokálne funkcie.

Svoje funkcie si však dokážu plniť len za predpokladu, že sú baktérie a mikróby v správnom pomere a zložení.

Odkaz na zdroje:
https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1438422117305040
https://www.health.com/cold-flu-sinus/mold-health-dangers
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6056614/

Opakovanné MRSA infekcie

MRSA je zlatý stafylokok, ktorý je odolný voči väčšine bežne používaných antibiotík vrátane meticilínu. Ako liečiť jeho opakované infekcie?

MRSA alebo REZISTENTNÝ ZLATÝ STAFYLOKOK

MRSA (meticilín-rezistentný Staphylococcus aureus) je kmeň zlatého stafylokoka, ktorý je odolný voči väčšine bežne používaných antibiotík vrátane meticilínu.

V priebehu niekoľkých nasledujúcich desaťročí sa MRSA stal dôležitým patogénom, ktorého liečba je náročná vzhľadom na jeho rezistenciu.

Koncom 90. rokov nastal posun v epidemiológii, kedy sa MRSA objavil ako komunitný patogén, schopný infikovať aj zdravých hostiteľov (nielen osoby hospitalizované alebo s chronickými ochoreniami), čo sa zistilo bohužiaľ až po alarmujúcich úmrtiach štyroch predtým zdravých detí.

MRSA OCHORENIA

MRSA spôsobuje široké spektrum chorôb: od asymptomatickej kolonizácie cez infekcie mäkkých tkanív (najmä hnisavé abscesy) až po invazívne infekcie (napr. fulminantnú nekrotizujúcu pneumóniu, muskuloskeletálne infekcie, fatálne bakteriémie).

V súčasnosti je až 1 z 30 ľudí kolonizovaný MRSA. Podobne ako u iných druhov stafylokokov je nosičstvo MRSA zvyčajne neškodné.
Baktéria MRSA však môže spôsobiť problémy, ak sa dostane do organizmu, alebo ak je nositeľom osoba v zlom zdravotnom stave alebo osoba s oslabeným imunitným systémom.

Pretože samotná kolonizácia nie je dostatočná na začatie ochorenia, musí sa MRSA dostať do hlbších častí kože prostredníctvom narušeného kožného mikrobiómu, mikroabrázií kože, traumatického poškodenia alebo narušenia kože v dôsledku zápalových lézií (napr. ekzémov).

Existujú špecifické populácie, ktoré zaznamenali výrazný nárast MRSA. Tu patria okrem iných aj športovci, u ktorých sa často vyskytuje kolonizácia v športových tímoch.

Okrem toho je vysoký podiel členov domácnosti pacientov s infekciou MRSA je kolonizovaných MRSA, často s kmeňmi identickými s kmeňmi získanými z pacientov. Hoci sú často asymptomatické, slúžia ako dôležitý zdroj pre pokračujúci prenos v domácnostiach, čo vedie k opätovnej infekcii.

LIEČBA MRSA

Menej rozsiahle infekcie kože a mäkkých tkanív, napr. malé pľuzgiere či abscesy, sa môžu vyriešiť iba chirurgicky (rozrezaním) a vypustením zápalového obsahu.

Rozsiahlejšie kožné infekcie (napr. celulitída) vyžadujú orálne podávanie antibiotík.

Až 70% pacientov s MRSA má opakovanú infekciu počas jedného roka, dokonca aj po úspešnej počiatočnej liečbe. Opakované infekcie môžu vyžadovať opakované cykly liečby antibiotikami, čo ďalej podporuje rozvoj rezistencie na antibiotiká.

V prípade opakovanej infekcie MRSA odporúčam poradiť sa so svojim kožným lekárom a zvážiť kombináciu orálneho antibiotika (niekoľko štúdií preukázalo eradikáciu nosiča MRSA po liečbe klindamycínom) aj lokálneho antibiotika (Bactroban obsahujúci mupirocín), ktoré sa väčšinou kombinujú v prípade opakovaných infekcií. Konkrétne liečivo musí byť lekárom predpísané podľa výsledkov citlivosti.

V prípade závažnejšej invazívnej infekcie MRSA liečba zahŕňa podávanie antibiotík injekčnou cestou po dobu niekoľkých týždňov. Väčšinou sa používa kombinácia rôznych antibiotík.

DEKOLONIZAČNÝ REŽIM MRSA

Prísne dbajte na dodržiavanie dekolonizčných režimových opatrení – podľa štúdie je potrebný minimálne 5-dňový režim, no je možné ho po konzultácii s lekárom predĺžiť v závislosti od závažnosti a opakovania infekcie.

Dekolonizácia MRSA zahŕňa hygienu, aplikáciu 2% intranazálneho mupirocínu dvakrát denne a denné premývanie tela 4% chlórhexidínom.

Súčasťou každého sprchovania by malo byť použite dermálneho prípravku Cyteal (ktorý obsahuje chlórhexidínu vo forme 20 % roztoku, preto ho treba riediť iba 1:5, nie k 10 ako je písané v návode) na celé telo.
Aplikácia Bactrobanu (ktorý obsahuje 2% mupirocín) 2 x denne do nosa (v prípade potvrdenej citlivosti)
Každý deň je potrebné, aby mať nové čisté oblečenie na šport, iné oblečenie do práce, prádlo, pyžamo, obliečky aj uterák. Po použití by ste mali dať všetko rovno do prádla. Prádlo treba prať na minimálne 60 stupňoch.
Vyhýbajte sa zdieľaniu predmetov osobnej hygieny (napr. uterákov, dezodorantov, kozmetiky, kefiek, holiacich strojčekov, zubných kefiek alebo iných predmetov, ktoré prichádzajú do styku s pokožkou).
Udržiavajte nechty čisté a krátke.
Cez deň si často umývajte ruky dezinfekčným prípravkom na báze alkoholu s pumpičkou.
Environmentálne povrchy slúžia ako rezervoáre na prenos MRSA a kmene MRSA môžu pretrvávať v prostredí po dlhšiu dobu, čo predstavuje riziko pre rozvoj opakujúcich sa infekcií – preto treba pravidelne dezinfikovať domácnosť. Nezabúdajte na povrchy v práci, v aute, atď.!
Na dezinfekciu povrchov aj tela je vhodné aj horské slnko, ktoré je zdrojom UV žiarenia s antibakteriálnymi účinkami aj proti MRSA. UV žiarenie aplikujte vo vzdialenosti minimálne jeden meter od zdroja, 2-3 krát týždenne.
Dekolonizáciu by mali vykonávať všetci členovia domácnosti, vrátane domácich zvierat, ako aj ľudia, s ktorými je nakazený človek v priamom kontakte!

OSLABENÝ IMUNITNÝ SYSTÉM A NARUŠENÝ MIKROBIÓM

Pri opakovaných MRSA infekciách je potrebné zvážiť oslabený imunitný systém, ktorý môže mať pôvod v narušenej rovnováhe baktérií v črevnom mikrobióme.

Prečítajte si aj: Imunitný systém sídli v črevách

Spravte si test: V akej forme je váš imunitný systém?

V ľudskom tele existuje približne 10-krát viac mikrobiálnych buniek, ako ľudských, ktoré spolu tvoria ľudský mikrobióm (mikroflóru).

V poslednej dekáde vedci začali vďaka rozvoju vedy a technológií objavovať jeho potenciál a jeho vplyv na zdravie. Mikrobióm v podstate ovplyvňuje takmer každý aspekt zdravia.

Svoje funkcie si však dokážu plniť len za predpokladu, že sú baktérie a mikróby v správnom pomere a zložení.

BYLINKY A VÝŽIVOVÉ DOPLNKY

Nedávny výskum identifikoval viaceré rastliny s antimikrobiálnym účinkom proti MRSA. Väčšinou sa jedná o ťažko dostupné exotické rastliny a kríky.

Môžem vám však odporučiť ajurvédsky preparát známy ako Triphala, ktorý obsahuje dokonca až tri z identifikovaných rastlín (Emblica officinalis, Terminalia chebula a Terminalia bellirica). Používa sa pri liečbe malabsorpcie, zápchy, dyspepsie a hyperglykémie z hľadiska jej mnohých prínosov pre zdravie. Napriek tomu, že klinické štúdie na humánnej úrovni neboli vykonané na podporu jej použitia pri infekciách, dôkazy zo štúdií in vitro a zvieracích modelov naznačujú, že každá zložka Triphaly má vlastnosti proti MRSA.

Prínos byliniek je významný aj vďaka ich schopnosti zvýšiť účinok antibiotík a znížiť rezistenciu na ne. Napríklad corilagin, polyfenol, nachádzajúci sa v listoch Medvedice lekárskej (Arctostaphylos uva-ursi) bol synergický s β-laktámovými antibiotikami proti MRSA.

Zelený čaj – Čajovník čínsky (Camellia sinensis) obsahuje flavonoidy katechíny, u ktorých sa predpokladá, že znižujú rezistenciu tým, že blokujú efluxné pumpy baktérií. Tento predpoklad bol prevedený dvoma klinickými štúdiami na starších Japoncoch so zápalom pľúc, spôsobeným MRSA, ktorí nereagovali na antibiotiká a boli im podávané katechíny zo zeleného čaju vo forme aerosólu. V kombinácii zeleného čaju s antibiotikami sa stav pacientov výrazne zlepšil. Kým bude táto štúdia potvrdená, môžete zvážiť užívanie výťažkov zo zeleného čaju 1-2 gramy tri krát denne alebo pite jednu šálku zeleného čaju tri krát denne.

Ako zvýšiť úspešnosť liečby

Ak chcete zvýšiť úspešnosť liečby, odporúčam vám spolu so začatím užívania antibiotík prejsť na konzumáciu protizápalovej stravy. Živiny, nachádzajúce sa v odporúčaných potravinách, hrajú kľúčovú úlohu v boji proti zápalovým procesom. Dôkazy pochádzajú z laboratórnych, klinických aj epidemiologických štúdií.

Ak chcete zájsť ešte o krok ďalej, môžete absolvovať celú Protizápalovú kúru, ktorá zameriava na komplexný prístup k zdraviu.

„SET stupňuje resorpciu perorálne užívaných antibiotík a zvyšuje ich koncentráciu v krvi. Antibiotiká tiež vplyvom SET prenikajú aj do ťažko prístupných oblastí organizmu.
Zatiaľ čo u 70 mužov aj žien s chlamydiovými, mykoplazmovými a ureaplazmovými urogenitálnymi infekciami, liečebnými 20 dní antibiotikami bolo zaznamenané klinické vyliečenie v 61,4 %, u 78 chorých liečených 20 dní 1/2 dávkou antibiotík a preparátom SET Wobenzymem došlo k vyliečeniu v 92,3%.“

NOUZA, K., WALD, M. Systémová enzymoterapie – perorální podávání kombinace proteáz: farmakologie a využití v léčebné praxi. In Praktické lékárenství [online]. 03/2006: 123-125. [cit. 2018-06-14]. Dostupné z: solen.cz

Protizápalová príručka iba za 12 €

Pohľad ajurvédskej medicíny

Z pohľadu ajurvédskej medicíny sú kožné ochorenia dôsledkom zvýšenej pitty s akumuláciou toxínov.

Ájurvéda je uznaná Svetovou zdravotníckou organizáciou za účinný medicínsky systém. Ponúka cenné alternatívne, no zároveň seriózne riešenia práve v prípadoch, kedy už západná medicína nárazí na limity svojich syntetických liekov.

Cieľom ajurvédy je harmonizácia človeka s prírodou a udržania vyváženého stavu troch hlavných energií – dóš (vata, pitta a kappa). Zdravie alebo choroba závisí od ich vyváženosti v organizme

PITTA

Ľudia, u ktorých dominuje Pitta majú vlastnosti odrážajúce elementy oheň a vodu.
Zvyčajne sú strednej veľkosti a hmotnosti. Majú teplú telesnú teplotu. Nepotrebujú dlhý spánok a majú silnú sexuálnu túžbu.
Majú vynikajúce trávenie, ktoré ich niekedy vedie k presvedčeniu, že môžu jesť čokoľvek. Problémom však býva opak, a to že ich trávenie spáli aj živiny, ktoré sú nevyhnutné pre imunitný systém.
Majú ohnivú povahu, silný intelekt a schopnosť sústrediť sa. Sú precízni, priami a otvorení.
Pretože jedným z hlavných miest, kde sa pitta sústreďuje, je koža. Pittoví ľudia majú veľmi citlivú kožu náchylnú k spáleniu, akné, ekzémom, vyrážkam, žihľavke a infekciám.
Keď je Pitta mimo rovnováhy, objavujú sa okrem kožných problémov pocity pálenia, vredy v žalúdku, pálenie záhy s poruchami trávenia, nadmerné telesné teplo vedúce k zhoršenej tolerancii horúčav. Tiež sa objavujú problémy so spánkom s nočným budením a následným problémom zaspať.

Rovnaké energie sa navzájom podporujú a zvyšujú. Inak povedané vykonávanie povzbudzujúcich aktivít zvýši pittu v tele, mysli a duchu. Pitta je horúca, preto horúce počasie, horúce jedlá, horúce ročné obdobia a časti dňa a dokonca aj horúce emócie môžu zvýšiť pittu.

Vzhľadom k tomu, že pittoví jedinci majú tendenciu byť príliš cieľavedomí a perfekcionistickí, býva pre nich dosť ťažké odtrhnúť sa od práce. Mali by sa preto snažiť udržiavať rovnováhu medzi prácou a odpočinkom.

Pre zachovanie zdravia sa musia naučiť cielene preferovať relaxujúce ukľudňujúce aktivity. Pittu je možné harmonizovať aj prostredníctvom stravy, výživových doplnkov, atď.

Odkaz na vedecký článok, ktorý bol hlavným zdrojom pri spracovaní článku:
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4552962/

Inzulínová rezistencia: ako ju zvrátiť?

Inzulínová rezistencia, kedy bunky prestávajú reagovať na dôležitý hormón inzulín sú jadrom mnohých moderných zdravotných problémov.

Inzulínová rezistencia je omnoho bežnejšia, než by ste si mohli myslieť.

Štúdia z roku 2002 ukázala, že 32,2% populácie USA môže byť rezistentných voči inzulínu (01).
Tento počet sa môže zvýšiť na 70% u obéznych dospelých žien a viac ako 80% u niektorých skupín pacientov (02). Približne tretina obéznych detí a tínedžerov môže mať tiež inzulínovú rezistenciu (03).

Tieto čísla sú desivé. Prevencia inzulínovej rezistencie by preto mala byť jednou z najdôležitejších vecí, ktoré môžete urobiť, aby ste žili dlhší, zdravší a šťastnejší život.

Inzulín

Inzulín je hormón vylučovaný pankreasom. Jeho hlavnou úlohou je regulácia množstva živín cirkulujúcich v krvnom obehu. Hoci inzulín sa podieľa najmä na riadení hladiny cukru v krvi, ovplyvňuje aj metabolizmus tukov a proteínov.

Keď konzumujeme jedlo, ktoré obsahuje sacharidy, množstvo cukru v krvi sa zvyšuje. Hladina cukru v krvi je snímaná bunkami pankreasu. Akonáhle sa zvýši, dochádza k uvoľneniu inzulínu do krvi. Inzulín potom dáva signál bunkám tela, aby z krvi zozbierali cukor a využili ho alebo uskladnili, čím sa hladina cukru v krvi zníži.

Ako vzniká inzulínová rezistencia?

Avšak z rôznych dôvodov, niekedy bunky prestanú reagovať na inzulín a stávajú sa „rezistentnými“ na inzulín.

Vtedy pankreas v snahe zabezpečiť zníženie hladiny cukru v krvi začne produkovať ešte viac inzulínu. To vedie k vysokým hladinám inzulínu v krvi, ktoré sa nazývajú hyperinzulinémia.

Ide pritom o dlhodobý proces. Bunky sú čoraz viac rezistentné voči inzulínu a hladiny inzulínu aj cukru v krvi stúpajú.

Nakoniec, pankreas už nemusí byť schopný produkovať tak vysoké množstvo inzulínu a jeho bunky sa môžu poškodiť, čo vedie k zníženej produkcii inzulínu. V tomto bode je v organizme nízke množstvo inzulínu a bunky, ktoré na neho takmer vôbec nereagujú. To môže viesť k prudkému nárastu hladiny cukru v krvi.

Keď hladina cukru v krvi prekročí určitú hranicu, ide o cukrovku (diabetes) typu 2. Rezistencia na inzulín je hlavnou príčinou tohto ochorenia, ktoré postihuje približne 1 z 10 ľudí (04).

Vysoké množstvo cukru v krvi môže mať toxické účinky, čo spôsobuje vážne poškodenie orgánov a potenciálne vedie k smrti, ak sa nelieči.

Aké príčiny má inzulínová rezistencia?

Existuje mnoho potenciálnych príčin a prispievateľov k inzulínovej rezistencii.

Predpokladá sa, že jedným z hlavných je zvýšené množstvo tukov v krvi.

Početné štúdie ukazujú, že vysoké množstvá voľných mastných kyselín v krvi spôsobujú, že bunky, ako sú svalové bunky, prestanú správne reagovať na inzulín (05).
Hlavnou príčinou zvýšených voľných mastných kyselín je konzumácia vysokého množstva kalórií a prebytok telesného tuku. V skutočnosti, prejedanie, prírastok hmotnosti a obezita (najmä viscelárny tuk v okolí brušných orgánov) sú silne spájané s inzulínovou rezistenciou (06).

Nenechajte sa však pomýliť, aj ľudia s normálnou hmotnosťou, ako aj chudí ľudia môžu byť tiež rezistentní voči inzulínu. Dokonca je u nich inzulínová rezistencia omnoho častejšia než u ľudí s nadváhou. (07).

Medzi ďalšie možné príčiny inzulínovej rezistencie patria:

Vysoký príjem fruktózy z pridaného cukru (nie ovocia) je spájaný s rezistenciou na inzulín u potkanov aj u ľudí (08).
Zvýšený oxidačný stres a zápal v tele môže viesť k inzulínovej rezistencii (09).
Fyzická aktivita zvyšuje citlivosť na inzulín a naopak, jej nedostatok spôsobuje inzulínovú rezistenciu (10).
Narušenie črevného mikrobiómu môže viesť k zápalu, ktorý zhoršuje inzulínovú rezistenciu a iné metabolické problémy (11).

Tento zoznam nie je definitívny. Existuje mnoho ďalších faktorov, ktoré môžu ovplyvniť inzulínovú rezistenciu, vrátane rôznych genetických a sociálnych faktorov.

Zdravotné riziká inzulínovej rezistencie

Inzulínová rezistencia je charakteristickým znakom metabolického syndrómu a diabetu 2. typu.

Metabolický syndróm je skupina rizikových faktorov spojených s diabetom 2. typu, srdcovými ochoreniami a inými problémami. Jeho príznakmi sú vysoké hladiny triglyceridov v krvi, nízke hladiny HDL, zvýšený krvný tlak, centrálna obezita (brušný tuk) a vysoká hladina cukru v krvi. Niekedy sa tento stav označuje ako „syndróm inzulínovej rezistencie“.
Rezistencia voči inzulínu je tiež hlavnou hnacou silou cukrovky (diabetu) 2. typu.

Zvrátením vývoja inzulínovej rezistencie je možné zabrániť väčšine prípadov metabolického syndrómu a diabetu 2. typu.

Existuje mnoho ďalších ochorení spájaných s inzulínovou rezistenciou. Patria sem: ochorenia srdca, nealkoholické ochorenie pečene, syndróm polycystických ovárií (PCOS), Alzheimerova choroba a rakovina.

Prečítajte si aj súvisiace články:
6 ľudí z 10 má problémy s hladinou cukru v krvi
Aké mám riziko rozvoja cukrovky?
Pravda/Lož: Vplyv nadváhy a obezity

Diagnostika inzulínovej rezistencie

Existuje niekoľko spôsobov, ako môže lekár určiť, či máte inzulínovú rezistenciu.

Napríklad vysoká hladina inzulínu nalačno v krvi býva pomerne spoľahlivým znakom inzulínovej rezistencie.

Test nazývaný HOMA-IR odhaduje inzulínovú rezistenciu z hladiny cukru v krvi a inzulínu a je pomerne presný.

Existujú tiež priamejšie spôsoby, ako je orálny glukózový tolerančný test, počas ktorého dostanete dávku glukózy a následne sa merajú vaše hladiny cukru v krvi po dobu niekoľkých hodín.

Ak máte nadváhu alebo obezitu, a najmä ak máte veľké množstvo tuku v oblasti brucha, potom je šanca, že máte inzulínovú rezistenciu, veľmi vysoká.

Existuje aj sfarbenie kože nazývané acanthosis nigrans, ktoré sa prejavuje tmavými škvrnami na koži, ktoré môžu indikovať inzulínovú rezistenciu.

S inzulínovou rezistenciou sú spájané aj nízke hladiny HDL („dobrý“ cholesterol) a vysoké triglyceridy.

Ako zvrátiť inzulínovú rezistenciu?

V skutočnosti je často možné úplne zvrátiť inzulínovú rezistenciu. Tu je niekoľko spôsobov na zníženie inzulínovej rezistencie založených na dôkazoch:

Cvičenie je najjednoduchší spôsob, ako zlepšiť citlivosť na inzulín. Účinok je takmer okamžitý (12).
Chudnutie: snaha schudnúť najmä viscerálny tuk z pečene a brucha môže pomôcť zlepšiť citlivosť na inzulín.
Prerušovaný pôst môže výrazne zlepšiť citlivosť buniek na inzulín.

Výskumníci z University of Alabama uskutočnili štúdiu s malou skupinou obéznych mužov s prediabetom. Porovnávali formu prerušovaného pôstu, kedy všetky jedlá načasovali do 8-hodinového okna počas dňa (od 7:00 do 15:00), alebo boli rozložené na 12 hodín (medzi 7:00 a 17:00). Obe skupiny si udržali svoju hmotnosť, ale po piatich týždňoch mala 8-hodinová skupina dramaticky nižšie hladiny inzulínu a významne sa u nich zlepšila citlivosť na inzulín, ako aj krvný tlak. Okrem toho sa u nich významne znížila chuť do jedla a neboli hladní.
(13)

Zdravá strava: Jedzte stravu založenú hlavne na nespracovaných potravinách, vrátane potravín bohatých na omega-3 mastné kyseliny, ktoré môže v mnohých prípadoch znížiť inzulínovú rezistenciu. Pokúste sa znížiť príjem pridaných cukrov, najmä z cukrom sladených nápojov. Nízko-sacharidová diéta má prínos pre metabolický syndróm a diabetes 2. typu, ktoré súvisia s inzulínovou rezistenciou.
Darujte krv: Vysoká hladina železa v krvi je spojená s inzulínovou rezistenciou. U mužov a postmenopauzálnych žien môže darovanie krvi zlepšiť citlivosť na inzulín (14).
Prestaňte fajčiť: Fajčenie tabaku môže spôsobiť inzulínovú rezistenciu (15)

Článok pôvodne vyšiel na: https://www.healthline.com/nutrition/insulin-and-insulin-resistance a je jeho voľným prekladom