Nezaradené – e-Terapia.sk

Inzulínová rezistencia, kedy bunky prestávajú reagovať na dôležitý hormón inzulín sú jadrom mnohých moderných zdravotných problémov.

Inzulínová rezistencia je omnoho bežnejšia, než by ste si mohli myslieť.

Štúdia z roku 2002 ukázala, že 32,2% populácie USA môže byť rezistentných voči inzulínu (01).
Tento počet sa môže zvýšiť na 70% u obéznych dospelých žien a viac ako 80% u niektorých skupín pacientov (02). Približne tretina obéznych detí a tínedžerov môže mať tiež inzulínovú rezistenciu (03).

Tieto čísla sú desivé. Prevencia inzulínovej rezistencie by preto mala byť jednou z najdôležitejších vecí, ktoré môžete urobiť, aby ste žili dlhší, zdravší a šťastnejší život.

Inzulín

Inzulín je hormón vylučovaný pankreasom. Jeho hlavnou úlohou je regulácia množstva živín cirkulujúcich v krvnom obehu. Hoci inzulín sa podieľa najmä na riadení hladiny cukru v krvi, ovplyvňuje aj metabolizmus tukov a proteínov.

Keď konzumujeme jedlo, ktoré obsahuje sacharidy, množstvo cukru v krvi sa zvyšuje. Hladina cukru v krvi je snímaná bunkami pankreasu. Akonáhle sa zvýši, dochádza k uvoľneniu inzulínu do krvi. Inzulín potom dáva signál bunkám tela, aby z krvi zozbierali cukor a využili ho alebo uskladnili, čím sa hladina cukru v krvi zníži.

Ako vzniká inzulínová rezistencia?

Avšak z rôznych dôvodov, niekedy bunky prestanú reagovať na inzulín a stávajú sa „rezistentnými“ na inzulín.

Vtedy pankreas v snahe zabezpečiť zníženie hladiny cukru v krvi začne produkovať ešte viac inzulínu. To vedie k vysokým hladinám inzulínu v krvi, ktoré sa nazývajú hyperinzulinémia.

Ide pritom o dlhodobý proces. Bunky sú čoraz viac rezistentné voči inzulínu a hladiny inzulínu aj cukru v krvi stúpajú.

Nakoniec, pankreas už nemusí byť schopný produkovať tak vysoké množstvo inzulínu a jeho bunky sa môžu poškodiť, čo vedie k zníženej produkcii inzulínu. V tomto bode je v organizme nízke množstvo inzulínu a bunky, ktoré na neho takmer vôbec nereagujú. To môže viesť k prudkému nárastu hladiny cukru v krvi.

Keď hladina cukru v krvi prekročí určitú hranicu, ide o cukrovku (diabetes) typu 2. Rezistencia na inzulín je hlavnou príčinou tohto ochorenia, ktoré postihuje približne 1 z 10 ľudí (04).

Vysoké množstvo cukru v krvi môže mať toxické účinky, čo spôsobuje vážne poškodenie orgánov a potenciálne vedie k smrti, ak sa nelieči.

Aké príčiny má inzulínová rezistencia?

Existuje mnoho potenciálnych príčin a prispievateľov k inzulínovej rezistencii.

Predpokladá sa, že jedným z hlavných je zvýšené množstvo tukov v krvi.

Početné štúdie ukazujú, že vysoké množstvá voľných mastných kyselín v krvi spôsobujú, že bunky, ako sú svalové bunky, prestanú správne reagovať na inzulín (05).
Hlavnou príčinou zvýšených voľných mastných kyselín je konzumácia vysokého množstva kalórií a prebytok telesného tuku. V skutočnosti, prejedanie, prírastok hmotnosti a obezita (najmä viscelárny tuk v okolí brušných orgánov) sú silne spájané s inzulínovou rezistenciou (06).

Nenechajte sa však pomýliť, aj ľudia s normálnou hmotnosťou, ako aj chudí ľudia môžu byť tiež rezistentní voči inzulínu. Dokonca je u nich inzulínová rezistencia omnoho častejšia než u ľudí s nadváhou. (07).

Medzi ďalšie možné príčiny inzulínovej rezistencie patria:

Vysoký príjem fruktózy z pridaného cukru (nie ovocia) je spájaný s rezistenciou na inzulín u potkanov aj u ľudí (08).
Zvýšený oxidačný stres a zápal v tele môže viesť k inzulínovej rezistencii (09).
Fyzická aktivita zvyšuje citlivosť na inzulín a naopak, jej nedostatok spôsobuje inzulínovú rezistenciu (10).
Narušenie črevného mikrobiómu môže viesť k zápalu, ktorý zhoršuje inzulínovú rezistenciu a iné metabolické problémy (11).

Tento zoznam nie je definitívny. Existuje mnoho ďalších faktorov, ktoré môžu ovplyvniť inzulínovú rezistenciu, vrátane rôznych genetických a sociálnych faktorov.

Zdravotné riziká inzulínovej rezistencie

Inzulínová rezistencia je charakteristickým znakom metabolického syndrómu a diabetu 2. typu.

Metabolický syndróm je skupina rizikových faktorov spojených s diabetom 2. typu, srdcovými ochoreniami a inými problémami. Jeho príznakmi sú vysoké hladiny triglyceridov v krvi, nízke hladiny HDL, zvýšený krvný tlak, centrálna obezita (brušný tuk) a vysoká hladina cukru v krvi. Niekedy sa tento stav označuje ako „syndróm inzulínovej rezistencie“.
Rezistencia voči inzulínu je tiež hlavnou hnacou silou cukrovky (diabetu) 2. typu.

Zvrátením vývoja inzulínovej rezistencie je možné zabrániť väčšine prípadov metabolického syndrómu a diabetu 2. typu.

Existuje mnoho ďalších ochorení spájaných s inzulínovou rezistenciou. Patria sem: ochorenia srdca, nealkoholické ochorenie pečene, syndróm polycystických ovárií (PCOS), Alzheimerova choroba a rakovina.

Prečítajte si aj súvisiace články:
6 ľudí z 10 má problémy s hladinou cukru v krvi
Aké mám riziko rozvoja cukrovky?
Pravda/Lož: Vplyv nadváhy a obezity

Diagnostika inzulínovej rezistencie

Existuje niekoľko spôsobov, ako môže lekár určiť, či máte inzulínovú rezistenciu.

Napríklad vysoká hladina inzulínu nalačno v krvi býva pomerne spoľahlivým znakom inzulínovej rezistencie.

Test nazývaný HOMA-IR odhaduje inzulínovú rezistenciu z hladiny cukru v krvi a inzulínu a je pomerne presný.

Existujú tiež priamejšie spôsoby, ako je orálny glukózový tolerančný test, počas ktorého dostanete dávku glukózy a následne sa merajú vaše hladiny cukru v krvi po dobu niekoľkých hodín.

Ak máte nadváhu alebo obezitu, a najmä ak máte veľké množstvo tuku v oblasti brucha, potom je šanca, že máte inzulínovú rezistenciu, veľmi vysoká.

Existuje aj sfarbenie kože nazývané acanthosis nigrans, ktoré sa prejavuje tmavými škvrnami na koži, ktoré môžu indikovať inzulínovú rezistenciu.

S inzulínovou rezistenciou sú spájané aj nízke hladiny HDL („dobrý“ cholesterol) a vysoké triglyceridy.

Ako zvrátiť inzulínovú rezistenciu?

V skutočnosti je často možné úplne zvrátiť inzulínovú rezistenciu. Tu je niekoľko spôsobov na zníženie inzulínovej rezistencie založených na dôkazoch:

Cvičenie je najjednoduchší spôsob, ako zlepšiť citlivosť na inzulín. Účinok je takmer okamžitý (12).
Chudnutie: snaha schudnúť najmä viscerálny tuk z pečene a brucha môže pomôcť zlepšiť citlivosť na inzulín.
Prerušovaný pôst môže výrazne zlepšiť citlivosť buniek na inzulín.

Výskumníci z University of Alabama uskutočnili štúdiu s malou skupinou obéznych mužov s prediabetom. Porovnávali formu prerušovaného pôstu, kedy všetky jedlá načasovali do 8-hodinového okna počas dňa (od 7:00 do 15:00), alebo boli rozložené na 12 hodín (medzi 7:00 a 17:00). Obe skupiny si udržali svoju hmotnosť, ale po piatich týždňoch mala 8-hodinová skupina dramaticky nižšie hladiny inzulínu a významne sa u nich zlepšila citlivosť na inzulín, ako aj krvný tlak. Okrem toho sa u nich významne znížila chuť do jedla a neboli hladní.
(13)

Zdravá strava: Jedzte stravu založenú hlavne na nespracovaných potravinách, vrátane potravín bohatých na omega-3 mastné kyseliny, ktoré môže v mnohých prípadoch znížiť inzulínovú rezistenciu. Pokúste sa znížiť príjem pridaných cukrov, najmä z cukrom sladených nápojov. Nízko-sacharidová diéta má prínos pre metabolický syndróm a diabetes 2. typu, ktoré súvisia s inzulínovou rezistenciou.
Darujte krv: Vysoká hladina železa v krvi je spojená s inzulínovou rezistenciou. U mužov a postmenopauzálnych žien môže darovanie krvi zlepšiť citlivosť na inzulín (14).
Prestaňte fajčiť: Fajčenie tabaku môže spôsobiť inzulínovú rezistenciu (15)

Článok pôvodne vyšiel na: https://www.healthline.com/nutrition/insulin-and-insulin-resistance a je jeho voľným prekladom

Hladina cukru v krvi – na prvý pohľad pojem, ktorý by mal zaujímať len ľudí s cukrovou a / alebo nadváhou. Nie je to však celkom tak… Až 6 ľudí z 10 má problémy s hladinou cukru v krvi, medzi ktoré patrí aj inzulínová rezistencia, prediabetes (predcukrovka) a cukrovka.

Čo je to hladina cukru v krvi?

Hladina cukru v krvi je množstvo cukru (glukózy) prítomné v krvi. Cukor sa do krvného obehu vstrebáva z jedla, konkrétne zo sacharidov, ktoré sa počas trávenia štiepia na molekuly glukózy. To prirodzene zvyšuje hladinu cukru v krvi.

Na jednej strane sa organizmus poteší, pretože glukóza je pre neho primárnym zdrojom energie a je nevyhnutná pre normálnu funkciu orgánov a mozgu. Na druhej strane zvýšená hladina cukru v krvi vedie k predčasnému opotrebovávaniu vnútorných orgánov.

Je známe, že u ľudí s cukrovkou dochádza k poškodeniu dôležitých orgánov, vrátane srdca, ciev, nervov, očí a obličiek.

Mechanizmus poškodenia vnútorných orgánov je rovnaký aj u zdravých ľudí, u ktorých je organizmus schopný regulovať hladinu glukózy v krvi ako súčasť metabolickej homeostázy. Vtedy je proces opotrebovania dlhší a dôsledky začínajú byť zjavné ako súčasť procesov starnutia.

Naopak pri nízkej hladine cukru v krvi, ku ktorej dochádza pomocou prerušovaného pôstu, sa opotrebovávanie spomaľuje. Aj preto sa môžete vďaka nemu dožiť vyššieho veku a preto je podľa najnovších výskumov známy liek na cukrovku považovaný za jediný účinný liek proti starnutiu.

Metformín, najrozšírenejší diabetický liek, ktorý stojí 10 centov denne. Podľa štúdie diabetickí pacienti na metformíne žili priemerne o 8 rokov dlhšie než ostatní pacienti a dokonca dlhšie aj než zdravá vzorka pacientov. V súčasnosti prebieha testovanie tohto lieku. Očakávaný výsledok je, že by sme sa mali dožiť v dobrom zdraví 120 rokov!

Preto je to v súčasnosti inak?

Sacharidy sa v súčasnosti nekonzumujú v ich prirodzenej forme. Počas priemyselného spracovania sa zo zŕn kvôli zlepšeniu chuti a konzistencie odstraňujú dôležité živiny, ktoré sú bohatým zdrojom vitamínov, minerálov a vlákniny. Tak sa premenia na múku.

Nezáleží na tom, či sa následne z múky upečie chlieb, praclíky, hranolky, sušienky alebo pizza. Tým, že neobsahujú žiadnu vlákninu, ktorá je potrebná na to, aby spomalila štiepenie a uvoľňovanie cukru do krvného obehu, spôsobuje konzumácia týchto potravín rapídne zvýšenie cukru v krvi. A telo musí zase produkovať veľké množstvo inzulínu.

Nehovoriac o tom, že je v súčasnosti strava sama o sebe preplnená cukrom prostredníctvom sladkostí, ochutených nápojov, atď. Naši vzdialení predkovia mali pritom cukor len prirodzene v zrelom ovocí a príležitostne v mede.

Konzumácia takýchto potravín vedie k častým výkyvom cukru v krvi, ktoré vedú k dysfunkcii hormónov zodpovedných za metabolickú homeostázu a následne k inzulínovej a leptínovej rezistencii a ďalším zdravotným problémom.

Časté výkyvy hladiny cukru v krvi -> Inzulínová a leptínová rezistencia -> Prediabetes -> Diabetes 2. typu

Pritom pravdepodobnosť, že aj váš organizmus sa potýka s dysfunkciou týchto hormónov je pomerne vysoká. Podľa štatistík až 6 z 10 ľudí má takýto problém:

4 ľudia sú zdraví
1 z 10 ľudí má inzulínovú rezistenciu (rôzni vedci odhadujú, že ide o 3 až 16 percent bežnej populácie v USA a Kanade)
4 z 10 ľudí má prediabetes (údaje za ľudí vo veku ≥20 rokov z prieskumu NHANES 2011-2012)
1 z 10 ľudí má v súčasnosti cukrovku

Inzulínová rezistencia

Inzulínová rezistencia je stav, v ktorom vyprodukovaný inzulín nemá očakávaný biologický účinok a tak nedochádza k efektívnemu zníženiu hladiny cukru v krvi.

Pre človeka bola z pohľadu evolúcie dôležitá, pretože bola súčasťou mechanizmu, vďaka ktorému boli ľudia schopní prežiť v obdobiach hladu.

Teraz však v snahe zabezpečiť vnútornú rovnováhu pankreas musí uvoľniť ďalšie množstvo inzulínu. To vedie k stavu nazývanému hyperinzulinémia, kedy sú hladiny inzulínu stále vysoké.

V priebehu času sú beta-bunky, ktoré produkujú inzulín v pankrease, čoraz menej schopné plniť požiadavky na inzulín. V dôsledku toho hladiny glukózy v krvi začínajú stúpať a spôsobujú prediabetes a nakoniec diabetes typu 2.

Viac o inzulínovej rezistencii sa môžete dozvedieť v našom článku: Inzulínová rezistencia a ako ju zvrátiť?

Prediabetes (predcukrovka)

Prediabetes je porucha, pri ktorej je zvýšená glykémia nad normálnu úroveň (hemoglobín A1c 5,7-6,4 % alebo glukóza nalačno 5,6–6,9 mmol/l., pričom hodnoty ešte nedosahujú výšku pre diabetes.

Ide o stav, ktorý prechádza cukrovke a sám zvyšuje riziko jeho rozvoja (až 70 % pravdepodobnosť) a riziko kardiovaskulárnych a onkologických ochorení.

Cukrovka (diabetes 2. typu)

Cukrovka je závažné chronické ochorenie, ktoré môže skrátiť očakávanú dĺžku života o 15 až 20 rokov. Je hlavnou príčinou slepoty, zlyhania obličiek s potrebou dialyzačnej liečby a tiež amputácií dolných končatín. Veľmi vážna je hrozba srdcovocievnych ochorení, ktoré sú u pacientov s diabetom niekoľkonásobne častejšie s horšou prognózou.

Kategória: Nezaradené

Inzulínová rezistencia: ako ju zvrátiť?