Priemerne v 15% prípadov antibiotiká nezaberajú. Aké sú najčastejšie príčiny a ako môžete zvýšiť účinnosť antibiotík? Čítajte ďalej.
Čo sú antibiotiká?
Antibiotiká sú lieky používané na boj proti infekciám spôsobených baktériami. Pôsobia cielene na rôzne časti alebo funkcie buniek baktérií, napríklad na stena bunky, reprodukciu baktérií, metabolizmus (výživa, tvorba bielkovín, DNA) a podobne. Preto nie sú antibiotiká účinné proti vírusom, ako je bežné prechladnutie alebo chrípka, ani proti hubám alebo parazitom.
Prvé moderné antibiotikum bolo použité v roku 1936, predtým bola približne 1/3 všetkých úmrtí spôsobených bakteriálnymi infekciami.
Väčšina antibiotík má vedľajšie účinky, najčastejšie spôsobujú hnačku, nevoľnosť, zvracanie, kŕče, atď. Tiež môže dôjsť k rozvoju závažnejších nežiaducich účinkov, alergií alebo k biologickej reakcii.
Trochu štatistiky o účinnosti antibiotík
Výsledky štúdie skúmajúcej mieru zlyhania antibiotík predpísaných praktickými lekármi v Anglicku na bežné infekcie počas 21 rokov (od roku 1991 do roku 2012) dopadli nasledovne:
- Liečba antibiotikami zlyhá v 15% prípadov.
- Celkovo vydali praktickí lekári v roku 2012 recept na antibiotiká v 65,6% prípadov.
- V porovnaní s rokom 1991 narástla celková miera zlyhaní v roku 2012 o 12%.
- V roku 2012 bola miera zlyhania liečby v prípade infekcií horných dýchacích ciest na úrovni 12,6%; 21,0% v prípade infekcií dolných dýchacích ciest; 14,5% v prípade infekcí kože a mäkkých tkanív; a 12,0% pre akútny zápal stredného ucha.
- Boli zaznamenané výrazné zvýšenia zlyhania v prípade liečby horných dýchacích ciest trimetoprimom (z 29,2% v rokoch 1991-95 na 70,1 % v rokoch 2008 – 2012) a ciprofloxacínom (z 22,3% v rokoch 1991-95 na 30,8% v rokoch 2008 – 2012) a cefalexínu (z 22,0% v rokoch 1991-95 na 30,8% v rokoch 2008-12) v liečbe dolných dýchacích ciest infekcie.
Z pohľadu konkrétnych infekcii sú k dispozícii nasledovné údaje o zlyhaní prvotnej antibiotickej liečby:
- Počiatočná antibiotická liečba zlyhala u takmer 25% dospelých s akútnou bakteriálnou infekciou kože a štruktúry kože. Najčastejšie identifikovanými patogénmi boli Staphylococcus aureus (z ktorých 68,4% bolo odolných voči meticilínu), Pseudomonas aeruginosa, Streptococcus agalactiae a Escherichia coli. Najčastejšie predpisované počiatočné antibiotické režimy boli vankomycín (22%), cefazolin (14%) a ampicilín / sulbaktám (12%).
- Liečba Helicobacter pylori zlyhala u najmenej 10-20% pacientov, ktorí podstúpili počiatočnú liečbu.
- 14,6% pacientom s pneumóniou bez potreby JIS zlyhala počiatočná liečba.
Najčastejšie dôvody, prečo antibiotiká nezaberajú
NEJEDNÁ SA O INFEKCIU
Antibiotiká nie sú lieky proti horúčke, nakoľko teplota môže mať aj vírusových alebo neinfekčný pôvod. Môžu ju spôsobiť onkologické choroby, autoimunitnéochorenia, rôzne vzácne choroby, ale aj obyčajné očkovanie. Aj metabolicko-endokrinné poruchy ako napríklad diabetes insipidus môžu byť sprevádzané zvýšenou teplotou alebo horúčkou.
NEBAKTERIÁLNY TYP PATOGÉNU
Infekcia, na ktorú nereagujú antibiotiká môže byť vírusová, hubová, protozoálna, parazitická alebo aj riasová.
NA ANTIBIOTIKUM NIE JE BAKTÉRIA CITLIVÁ
Antibiotikum môže byť nevhodné zvolené pre daný typ ochorenia (napr. Nitrofurantoín pre pneumóniu) alebo môže byť baktéria rezistentná na účinnú látku, obsiahnutú v antibiotikum.
V súčasnosti sa sila antibiotík vytráca, pretože baktérie sa dokázali účinným látkam prispôsobiť.
Začiatkom roka 2017 šokovala svet informácia o prvom úmrtí na tzv. super-rezistentné kmene baktérií, ktoré sa vysmievajú všetkým typom antibiotík. Podľa novej štúdie by čoskoro mohlo zomierať viac ľudí na multirezistentné baktérie než na rakovinu.
Niektoré závažné infekcie rezistentné voči antibiotikám sú:
- Clostridium difficile (C. diff) – Premnoženie tohto typu baktérií spôsobuje infekciu v tenkom a hrubom čreve. Často vyskytuje po liečbe antibiotikami na inú bakteriálnu infekciu. C. diff je prirodzene rezistentný voči mnohým antibiotikám.
- Enterokokus rezistentný na vankomycín (VRE) – Tieto baktérie často infikujú krvný obeh, močový trakt alebo chirurgické rany. Táto infekcia sa zvyčajne vyskytuje u hospitalizovaných osôb.
- Staphylococcus aureus rezistentný na meticilín (MRSA) – Tento typ infekcie je rezistentný voči tradičným antibiotikám. Infekcie MRSA sa zvyčajne vyskytujú na koži. Sú najčastejšie u ľudí v nemocniciach a s oslabeným imunitným systémom.
- Enterobacteriaceae odolný voči karbapenému (CRE) – Táto trieda baktérií je odolná aj voči množstvu ďalších antibiotík. Infekcie CRE sa zvyčajne vyskytujú u ľudí v nemocniciach, ktorí sú na mechanickom ventilátore alebo majú zavedené katétre.
NESPRÁVNE ZVOLENÝ SPÔSOB PODÁVANIA ANTIBIOTÍK
V prípade ak niekto trpí črevným alebo iným ochorením, ktoré sprevádza zhoršená absorpcia, môže dôjsť k tomu, že antibiotikum, podávané orálne nebude dostatočne prenikať do organizmu.
Ak niektoré antibiotiká majú inú účinnosť v závislosti od typu, napríklad injekčné antibiotikum nie sú účinné pri liečení infekcie v lúmenoch čreva (napr. injekčný vankomycín nie je účinný na rozdiel od orálneho vankomycínu na liečbu infekcie C. difficile).
NESPRÁVNE NASTAVENÉ DÁVKOVANIE
Dávka bola príliš malá, dávkovací interval príliš dlhý alebo bola dĺžka užívania príliš krátka. V niektorých prípadoch musí dôjsť k zníženiu dávky alebo skráteniu dĺžky užívania kvôli vedľajším účinkom a toxicite antibiotika.
Ďalšou možnosťou je, že boli antibiotiká nasadené príliš neskoro (v septickom šoku sa počíta každá hodina).
Tiež môže dôjsť k odstráneniu účinnej látky v dôsledku dialýzy, v súvislosti s čím je potrebné dôkladne odhadnúť potrebu navýšenia dávkovania.
NEDOSTATOČNÁ PENETRÁCIA ANTIBIOTIKA
Niektoré miesta v tele (napríklad očná tekutina, tekutina mozgovej chrbtice, dutina abscesu, prostata, kosť, bronchiektázie) sú ťažko prístupné tzn. je náročné v nich dosiahnuť potrebnú koncentráciu účinnej látky. Napríklad prvá a druhá generácia cefalosporínov a makrolidov neprekračujú hematoencefalickú bariéru a neodporúčajú sa na infekcie CNS.
Dôležité je aj správne užívanie antibiotík – je nutné dodržiavať určené dávkovanie lieku a prísne časové intervaly, v ktorých sa má užiť. Predpísanú dávku liekov treba vždy dobrať, aj keď sa cítite lepšie.
Ďalším dôvodom nedostatočnej koncentrácie v cieľovom tkanive môže byť zlé zásobovanie krvou.
INTERAKCIE LIEKOV
Používanie antibiotík spoločne s inými liekmi môže ovplyvniť účinnosť antibiotík alebo daných liečiv. Napríklad lieky na neutralizovanie žalúdočnej kyseliny (antacidá) alebo soli železa a zinku znižujú množstvo všetkých chinolónov v krvi a tým znižujú ich účinnosť.
To, ako lieky užívať a s akými potravinami a liekmi antibiotiká nekombinovať, je uvedené v každom príbalovom letáku. Preto je nutné pri predpisovaní akékoľvek lieku oboznámiť lekára o tom, aké lieky užívate.
NARUŠENÁ IMUNITA
K zlyhaniu antibiotickej liečby môže dôjsť aj v dôsledku zníženej schopnosti imunitného systému reagovať na infekciu.
KOMPLIKÁCIE
Môže dôjsť k rozvoju superinfekcie – infekcie vyskytujúcej sa po predchádzajúcej infekcii alebo počas nej, najmä po liečbe širokospektrálnymi antibiotikami.
NEDOSTATOČNÉ FYZICKÉ METÓDY
Zdroj infekcie nebol adekvátne chirurgicky ošetrený alebo je potrebný väčší zákrok.
V niektorých prípadoch môže byť prirodzené čistenie sekrétov pri zápale dolných dýchacích ciest slabé a je potrebná fyzioterapia.
PARADOXNÁ STRATA EFEKTU
V podstate ide o paradoxné zlyhanie antibiotika, pričom baktéria sa javí ako mimoriadne citlivá in vitro. Napríklad vo veľkej kolónii sa mnohé organizmy nerozmnožujú a tak dochádza k zníženej expresii proteínov viažucich penicilín počas rastovej fázy.
ANTIBIOTICKÁ AKTIVITA JE ZASTAVENÁ
Niektoré príklady:
- Kyslé prostredie inhibuje aktivitu makrolidov a aminoglykozidov
- Daptomycín nie je vhodný na liečenie pneumónie (napríklad pneumokokovej pneumónie), pretože je inaktivovaný pľúcnou povrchovo aktívnou látkou.
KLINICKÝ STAV SA ZHORŠIL, AJ KEĎ ANTIBIOTIKÁ FUNGUJÚ DOBRE
Napríklad ste streptokoky zničili, ale streptokokový toxický šokový syndróm spôsobil poškodenie orgánových systémov pacienta, čo spôsobilo celkový dojem zlyhania liečby.
CHRONICKÝ ZÁPAL
Zápalová perzistencia alebo inak povedané chronicky pretrvávajúci zápal vytvára stabilný, nízky stupeň zápalu, ktorý je zaznamenaný miernym nárastom markerov imunitného systému, ktoré sa nachádzajú v krvi alebo v tkanive.
Normálny zápal je zdravou súčasťou imunitnej reakcie, ak je lokalizovaný, slúži účelu a skončí, akonáhle sa problém vyrieši.
Ak imunitný systém nie je schopný udržať zdravý homeostatický stav, môže dôjsť k vzniku podprahového zápalu, ktorý presahuje zdravé limity v priestore a čase. Rozširuje sa na ďalšie oblasti tela a nekončí, keď problém sa vyrieši. Práve naopak, spôsobuje sériu deštruktívnych reakcií, ktoré poškodzujú bunky a nakoniec vedú k vývoju rôznych ochorení.
Živiny hrajú kľúčovú úlohu pri podpore a boji proti zápalovým procesom. Dôkazy spájajúce živiny so zápalovými procesmi pochádzajú z laboratórnych, klinických a epidemiologických štúdií.
AKO ZVÝŠIŤ ÚČINNOSŤ LIEČBY?
PROTIZÁPALOVÁ STRAVA
Následne vám odporúčam prejsť na konzumáciu protizápalovej stravy. Živiny, nachádzajúce sa v odporúčaných potravinách, hrajú kľúčovú úlohu v boji proti zápalovým procesom. Dôkazy pochádzajú z laboratórnych, klinických aj epidemiologických štúdií.
Ak chcete zájsť ešte o krok ďalej, môžete absolvovať celú Protizápalovú kúru, ktorá zameriava na komplexný prístup k zdraviu.
V príručke sa dočítate napríklad aj o tom, ktoré výživové doplnky podporujú boj so zápalmi, zvyšujú účinnosť antibiotík a znižujú pravdepodobnosť recidívy. Medzi ne patrí napríklad systémová enzymoterapia (SET), ktorej účinky boli dokázané viacerými štúdiami.
„SET stupňuje resorpciu perorálne užívaných antibiotík a zvyšuje ich koncentráciu v krvi. Antibiotiká tiež vplyvom SET prenikajú aj do ťažko prístupných oblastí organizmu.
NOUZA, K., WALD, M. Systémová enzymoterapie – perorální podávání kombinace proteáz: farmakologie a využití v léčebné praxi. In Praktické lékárenství [online]. 03/2006: 123-125. [cit. 2018-06-14]. Dostupné z: solen.cz
Zatiaľ čo u 70 mužov aj žien s chlamydiovými, mykoplazmovými a ureaplazmovými urogenitálnymi infekciami, liečebnými 20 dní antibiotikami bolo zaznamenané klinické vyliečenie v 61,4 %, u 78 chorých liečených 20 dní 1/2 dávkou antibiotík a preparátom SET Wobenzymem došlo k vyliečeniu v 92,3%.“
PODPORNÉ TERAPIE PRE ANTIBIOTIKÁ
Správne naordinované antibiotikum by malo viesť k zlepšeniu stavu do 48 až 72 hodín.
To, či organizmus reaguje na liečbu infekcie môže lekár zhodnotiť pomocou rôznych parametrov.
Klinické parametre zahŕňajú príznaky (napr. zníženie horúčky, tachykardie alebo zmätenosti), laboratórne hodnoty (napr. zníženie počtu leukocytov, PCT alebo CRP, vazopresory, zlepšenie hypoxémie) a rádiologické nálezy (napr. zmenšenie veľkosti abscesu, zlepšenie opuchov pľúc). Bohužiaľ, sledovanie koncentrácií liekov nie je bežne k dispozícii.
Posúdenie laboratórnych hodnôt by sa malo vykonať po 3-4 dňoch liečby a v prípade potreby je možné pridať podpornú terapiu.
Najznámejším príkladom doplnkovej terapie pri liečbe infekcií je chirurgický zásah – použitie operačnej drenáže alebo odstránenie mŕtveho, poškodeného alebo infikovaného tkaniva s cieľom zlepšiť liečebný potenciál zvyšných zdravých tkanív. Tento postup je užitočný, keď je zaťaženie organizmu veľmi vysoké alebo pri liečbe abscesov, pri ktorých je penetrácia a účinnosť účinných látok často nedostatočná.
Iné terapie používané pri liečbe infekčných ochorení zahŕňajú moduláciu zápalovej reakcie.
Niektoré z týchto zásahov nie sú síce postavené na dôkazoch, ale odborníci ich často odporúčajú na základe klinických skúseností.
BYLINKY A VÝŽIVOVÉ DOPLNKY
Výskum identifikoval viaceré rastliny s antimikrobiálnym účinkom. Väčšinou sa jedná o ťažko dostupné exotické rastliny a kríky.
Môžem vám však odporučiť ajurvédsky preparát známy ako Triphala, ktorý obsahuje dokonca až tri z identifikovaných rastlín (Emblica officinalis, Terminalia chebula a Terminalia bellirica). Používa sa pri liečbe malabsorpcie, zápchy, dyspepsie a hyperglykémie z hľadiska jej mnohých prínosov pre zdravie. Napriek tomu, že klinické štúdie na humánnej úrovni neboli vykonané na podporu jej použitia pri infekciách, dôkazy zo štúdií in vitro a zvieracích modelov naznačujú, že zložky Triphaly pôsobia dokonca proti MRSA.
Prínos byliniek je významný aj vďaka ich schopnosti zvýšiť účinok antibiotík a znížiť rezistenciu na ne. Napríklad corilagin, polyfenol, nachádzajúci sa v listoch Medvedice lekárskej (Arctostaphylos uva-ursi) bol synergický s β-laktámovými antibiotikami proti MRSA.
Zelený čaj – Čajovník čínsky (Camellia sinensis) obsahuje flavonoidy katechíny, u ktorých sa predpokladá, že znižujú rezistenciu tým, že blokujú efluxné pumpy baktérií. Tento predpoklad bol prevedený dvoma klinickými štúdiami na starších Japoncoch so zápalom pľúc, spôsobeným MRSA, ktorí nereagovali na antibiotiká a boli im podávané katechíny zo zeleného čaju vo forme aerosólu. V kombinácii zeleného čaju s antibiotikami sa stav pacientov výrazne zlepšil. Kým bude táto štúdia potvrdená, môžete zvážiť užívanie výťažkov zo zeleného čaju 1-2 gramy tri krát denne alebo pite jednu šálku zeleného čaju tri krát denne.
REGENERÁCIA MIKROBIÓMU
Antibiotiká nepoznajú rozdiel medzi prospešnými a patogénnymi baktériami a narúšajú jednotlivé mikrobiómy v tele.
Mikrobióm pritom v podstate ovplyvňuje takmer každý aspekt zdravia.
Prostredníctvom komplexných imunitných mechanizmov sa vplyv jednotlivých mikrobiómov rozširuje na systémy vzdialených orgánov.
Okrem toho, jednotlivé mikrobiómy plnia mnoho zdraviu prospešných funkcií, najmä ochrana pred infekciou, budovanie imunitnej tolerancie, ako aj rôzne lokálne funkcie.
Tieto funkcie si však dokážu plniť len za predpokladu, že sú baktérie a mikróby v správnom pomere a zložení. A stále viac a viac zdravotných problémov sa spája s narušením krehkej rovnováhy baktérií v mikrobióme (dysbiózou).
Preto je dôležité po skončení antibiotickej liečby zamerať sa na zregenerovanie mikrobiómu.
Nerovnováha v črevom mikrobióme totiž môže trvať niekoľko mesiacov, dokonca až rokov po liečbe.
Zdroje k článku:
https://www.healthline.com/health/how-do-antibiotics-work#effectiveuse
https://www.bmj.com/content/349/bmj.g5493
https://www.mdedge.com/dermatology/article/41235/infectious-diseases/acute-skin-infections-initial-treatment-failure-23
https://www.nature.com/articles/ajg2001331
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/m/pubmed/23574431/
https://dia.hnonline.sk/zdravie/581582-co-sposobuje-horucku
https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0140673674917607
https://link.springer.com/article/10.1007/s00134-017-4962-2
https://www.npz.sk/sites/npz/Stranky/NpzArticles/2013_06/Antibiotika.aspx?did=4&sdid=31&tuid=0&page=full&
https://derangedphysiology.com/main/required-reading/infectious-diseases-antibiotics-and-sepsis/Chapter%202.1.5/causes-antibiotic-treatment-failure