0

Ako funguje imunitný systém?

#alergia#autoimunita#imunita#mikrobióm

Imunitný systém tvorí viacúrovňová ochrana špeciálnych buniek, bielkovín, tkanív a orgánov, ktoré prostredníctvom série krokov (imunitnej reakcie) navzájom spolupracujú na obrane organizmu.

Vyvíja sa postupne celý život – od formovania buniek a mechanizmov ešte počas tehotenstva cez postupné dozrievanie v detstve až po dosiahnutie plnej funkčnosti počas puberty a následne zníženie funkcií v dôsledku starnutia.

Medzi základné úlohy imunitného systému patrí:

  • Ochrana pred patogénnymi mikroorganizmami ako sú baktérie, vírusy alebo parazity, s ktorými je ľudský organizmus od svojho narodenia v neustálom kontakte
  • Ochrana pred vnútornými škodlivými vplyvmi tela ako sú staré alebo poškodené bunky
  • Tolerancia k neškodným podnetom, najmä k vlastným tkanivám

Na to, aby mohol imunitný systém správne fungovať, musí vedieť rozlíšiť cudzorodé zložky (antigény) od vlastných. Akonáhle zistí, že sú v organizme prítomné antigény, dôjde k spusteniu imunitnej reakcie. 

Spravte si test: V akej forme je váš imunitný systém?

Imunitný systém má viaceré druhy buniek, ktoré spolupracujú na tom, aby antigény rozpoznali a zničili. Jednými z najdôležitejších sú biele krvinky (leukocyty). Dva základné typy leukocytov sú fagocyty typické najmä pre vrodenú imunitu a lymfocyty typické pre získanú imunitu. 

VRODENÁ (NEŠPECIFICKÁ, PRIRODZENÁ) IMUNITA

Vrodená imunita je prítomná od narodenia. Je charakteristická rýchlou ale vždy tou istou odpoveďou voči patogénom (nemá schopnosť pamäte). 

Jej hlavnými zložkami sú: 

FYZIKÁLNE EPITELOVÉ BARIÉRY

Fyzikálne epitelové bariéry – koža a sliznice, ktoré tvoria mechanickú bariéru voči patogénom. Jedným z príkladov je prirodzená mikroflóra tenkého čreva, ktorá bráni premnoženiu patogénnych baktérií.

FAGOCYTY

Fagocyty – biele krvinky, ktoré sú schopné pohltenia častíc z vonkajšieho prostredia cez membránu (fagocytózy), vďaka čomu chránia telo pred nebezpečnými látkami, patogénnymi organizmami a mŕtvymi alebo umierajúcimi bunkami. 

Najbežnejším typom fagocytov sú neutrofily, ktoré primárne bojujú proti baktériám. Medzi fagocyty patria aj ďalšie bunky: monocyty, makrofágy, granulocyty (sem patria už spomínané neutrofily, ďalej eozinofily a bazofily – tie však nie sú schopné fagocytózy), dendritické a žírne bunky. 

NK BUNKY

NK (natural killer) – biele krvinky zodpovedné za elimináciu nádorových a vírusmi infikovaných buniek.

KOMPLEMENT

Komplement (doplnok) – systém takzvanej humorálnej imunity. Pozostáva z viac ako 30 proteínov, z ktorých je hlavných 9 sérových proteínov C1-C9, ktoré spúšťajú nasledujúce imunitné funkcie: 

  • Označovanie (opsonizáciu) cudzorodých látok, ktoré majú byť zlikvidované fagocytózou, čo zvyšuje resp. „dopĺňa“ schopnosť fagocytov a protilátok
  • Podpora zápalu – priťahovaním neutrofilov a makrofágov
  • Napádanie bunkovej membrány patogénov

Najznámejším proteínom akútnej fázy zápalu je CRP (C-reaktívny proteín), ktorého hladina sa stanovuje pri rozlíšení, či ide o bakteriálnu alebo vírusovú infekciu. Normálne sa jeho hodnota pohybuje do 3 mg/L. 

ZÍSKANÁ (AKTÍVNA, ADAPTABILNÁ) IMUNITA

Získaná imunita sa vyvíja v priebehu života počas ochorenia alebo po očkovaní. Oproti vrodenej imunite má pomalší nástup, no vďaka schopnosti imunitnej pamäte sa postupne zlepšuje, zrýchľuje a zosilňuje. 

Ak sa telo stretne s patogénom prvýkrát, získaná imunita na ňho začne reagovať až po niekoľkých dňoch tvorbou protilátok. Po jeho likvidácii zostáva časť protilátok v organizme. Pri opätovnom kontakte si ho už imunita pamätá a k spusteniu reakcie dochádza po pár hodinách. Tento princíp je využívaný aj pri očkovaní. 

LYMFOCYTY

Za získanú imunitnú reakciu sú zodpovedné práve lymfocyty – biele krvinky, ktoré umožňujú pamätať si a rozpoznať predchádzajúcich útočníkov a pomôcť imunite ich zničiť. V závislosti od typov lymfocytov sa odvíjajú dva druhy získanej imunity: 

B-LYMFOCYTY

Humorálna imunita sprostredkovaná protilátkami, ktoré produkujú B- lymfocyty. Pri stretnutí s antigénom sa B- lymfocyty začnú prudko deliť a premieňať na plazmatické bunky, ktoré produkujú protilátky (imunoglobulíny). Každý B-lymfocyt produkuje jeden špecifický typ protilátky, ktorý sa viaže len na jeden antigén. Napríklad, existuje špecifický B-lymfocyt, ktorý pomáha bojovať proti chrípke.

Imunoglobulíny (protilátky) rozdeľujeme do 5 tried.

  • V krvi je najvyššia koncentrácia IgG (75%), ktorý je najúčinnejší vo fixácii komplementu. Tiež sa prejavuje pri potravinovej intolerancii.
  • IgA sa ako jediný nachádza v sekrétoch a má protivírusovú aktivitu. 
  • IgD sa pravdepodobne podieľa na diferenciácii T-lymfocytov.
  • IgE je účinným v obrane proti parazitickým infekciám, no je aj príčinou alergických prejavov.

T-LYMFOCYTY

Hoci protilátky dokážu rozpoznať antigén a zablokovať ho, nie sú schopné ho zničiť – to je úloha bunkovej imunity sprostredkovanej  T-lymfocytmi, ktoré ničia označené antigény.

IMUNITNÉ ORGÁNY

Imunitné orgány sa delia na:

  • Primárne, kde lymfocyty vznikajú a dozrievajú: kostná dreň a týmus
  • Sekundárne, kde bunky prichádzajú do kontaktu s antigénmi: slezina, lymfatické uzliny, slizničný imunitný systém

KOSTNÁ DREŇ

Kostná dreň (medulla ossium) je špongiové tkanivo, ktoré vypĺňa dutiny vo vnútri kostí. 

Najdôležitejšia je červená kostná dreň – orgán krvotvorby, ktorý obsahuje kmeňové bunky pre tvorbu troch typov krvných buniek:

  • Červené krvné bunky (erytrocyty), ktoré prenášajú kyslík a ďalšie látky z pľúc do tkanív celého tela
  • Biele krvné bunky (leukocyty), ktoré ako súčasť imunitného systému bojujú proti infekciám a ochoreniam
  • Krvné doštičky (trombocyty), ktoré sa podieľajú na zrážaní krvi, čím pomáhajú zastaviť krvácanie

V kostnej dreni dochádza aj k dozrievaniu B-lymfocytov.

TÝMUS (DETSKÁ ŽĽAZA)

Týmus (thymus) je dvojlaločný orgán, ktorý plní dôležitú funkciu najmä pri vývine imunitného systému. Týmus je aktívny hlavne pred narodením a počas detstva. Svoju funkciu si plní až do puberty, kedy pomaly zaniká a jeho funkčné tkanivo je nahradené tukovým tkanivom. 

V týmuse dochádza k vývinu a diferenciácii T-lymfocytov. Tie prechádzajú počas diferenciácie selekciou, aby boli schopné rozoznať škodlivé a tolerovať vlastné antigény. Nezrelé T-lymfocyty sa nachádzajú najmä v kôre týmusu. Počas dozrievania sa posúvajú z kôry do drene, kde sa nachádzajú zrelé naivné T-lymfocyty, ktoré sa ešte nikdy nestretli s antigénom. Tie sa dostávajú do krvného obehu a periférnych lymfatických tkanív (do sekundárnych lymfatických orgánov). 

Týmus tiež kontroluje rast, dozrievanie, diferenciáciu a získavanie imunokompetencie nielen v rámci týmusu, ale aj v ďalších lymfatických orgánoch. 

SLEZINA

Slezina (lien splenis) je umiestnená v ľavej hornej časti brušnej dutiny. Tvoria ju biele ostrovčeky lymfatického tkaniva, ktoré sú popretkávané krvnými kapilárami. 

Hlavné funkcie sleziny:

  • Zachytávanie a odstraňovanie starých a poškodených červených krviniek
  • Tvorba lymfocytov
  • Hlavné miesto obrany proti baktériám a vírusom, ktoré vnikli do krvného obehu
  • Rezervná nádrž pre červené krvinky, ktoré sa z nej vyplavujú pri potrebe zvýšeného príjmu kyslíka 

LYMFATICKÉ UZLINY

Lymfatické uzliny (nodi lymphatici) sú malé zhluky lymfoidného tkaniva veľké 1 mm – 3 cm, umiestnené pozdĺž lymfatických ciev v celom organizme. V uzlinách sa kontroluje, či sa v lymfe nenachádza antigén. Ak sa v uzline antigén objaví, bunky začnú proliferovať a uzlina zdurí.

V našom tele máme viac ako 600 lymfatických uzlín. Medzi typické lymfatické uzliny patria:

MANDLE

Mandle sú hádam najznámejšie lymfatické uzliny. Nosná mandľa sa nachádza v zadnej časti nosohltanu a krčné (podnebné) mandle sú umiestnené v zadnej časti hltana. 

Mandle fungujú ako prirodzený filter, v ktorom sa nachádzajú protilátky zachytávajúce škodlivé vírusy a baktérie, aby tak zabránili vstupu infekcie hlbšie do dýchacích ciest. Avšak bývajú aj často zdrojom zdravotných problémov, o ktorých si povieme neskôr.

UZLINY V PODPAZUŠÍ

Axilárne lymfatické uzliny sú umiestnené v podpazuší. Môžu sa zväčšiť v mnohých podmienkach vrátane infekcií, lymfómov a rakoviny prsníkov. 

PEYEROVE PLAKY

Menej známe, ale o to dôležitejšie sú Peyerove plaky, ktoré pôsobia v tráviacom systéme podobne, ako mandle pôsobia v dýchacom systéme – zachytávajú cudzorodé častice, kontrolujú ich a ničia. Vzhľadom k ich dôležitosti sa im budem venovať ešte neskôr.

UZLINY V OBLASTI SLABÍN

Inguinálne lymfatické uzliny sú umiestnené v trojuholníku v oblasti slabín. Sú zoskupené do povrchových a hlbokých lymfatických uzlín.

SLIZNIČNÝ IMUNITNÝ SYSTÉM

MALT (mucosa associated lymphoid tissue) je súhrnné označenie pre prostriedky imunitnej obrany nachádzajúce sa na povrchu slizníc.

Je relatívne nezávislý od systémového imunitného systému a tvorí najrozsiahlejšiu zložku imunitného systému človeka. 

MALT delíme podľa lokality na slizničný imunitný systém:

  • Čreva (GALT – gut associated lymphoid tissue), 
  • Dýchacieho traktu (BALT – bronchus associated lymphoid tissue)
  • Nosa (NALT – nasal associated lymphoid tissue)

Organizmus sa na tejto úrovni stretáva s množstvom mikroorganizmov a antigénnych podnetov. Úlohou MALT-u je zabrániť prieniku patogénnych mikroorganizmov do vnútorného prostredia.

Prečítajte si viac (súvisiace témy):
Silná imunita je „IN“
Prečo sa hovorí, že imunita sídli v črevách,v ktorom nájdete viac informácií o slizničnom imunitnom systéme čreva a jeho zložkách
Ľudská mikroflóra
Transplantácia prírodného mikrobiómu

Obrázok: https://unsplash.com/photos/hOj3-0lTK8E

Zdieľať

Najnovšie články