Inzulínová rezistencia, kedy bunky prestávajú reagovať na dôležitý hormón inzulín sú jadrom mnohých moderných zdravotných problémov.
Inzulínová rezistencia je omnoho bežnejšia, než by ste si mohli myslieť.
- Štúdia z roku 2002 ukázala, že 32,2% populácie USA môže byť rezistentných voči inzulínu (01).
- Tento počet sa môže zvýšiť na 70% u obéznych dospelých žien a viac ako 80% u niektorých skupín pacientov (02). Približne tretina obéznych detí a tínedžerov môže mať tiež inzulínovú rezistenciu (03).
Tieto čísla sú desivé. Prevencia inzulínovej rezistencie by preto mala byť jednou z najdôležitejších vecí, ktoré môžete urobiť, aby ste žili dlhší, zdravší a šťastnejší život.
Inzulín
Inzulín je hormón vylučovaný pankreasom. Jeho hlavnou úlohou je regulácia množstva živín cirkulujúcich v krvnom obehu. Hoci inzulín sa podieľa najmä na riadení hladiny cukru v krvi, ovplyvňuje aj metabolizmus tukov a proteínov.
Keď konzumujeme jedlo, ktoré obsahuje sacharidy, množstvo cukru v krvi sa zvyšuje. Hladina cukru v krvi je snímaná bunkami pankreasu. Akonáhle sa zvýši, dochádza k uvoľneniu inzulínu do krvi. Inzulín potom dáva signál bunkám tela, aby z krvi zozbierali cukor a využili ho alebo uskladnili, čím sa hladina cukru v krvi zníži.
Ako vzniká inzulínová rezistencia?
Avšak z rôznych dôvodov, niekedy bunky prestanú reagovať na inzulín a stávajú sa „rezistentnými“ na inzulín.
Vtedy pankreas v snahe zabezpečiť zníženie hladiny cukru v krvi začne produkovať ešte viac inzulínu. To vedie k vysokým hladinám inzulínu v krvi, ktoré sa nazývajú hyperinzulinémia.
Ide pritom o dlhodobý proces. Bunky sú čoraz viac rezistentné voči inzulínu a hladiny inzulínu aj cukru v krvi stúpajú.
Nakoniec, pankreas už nemusí byť schopný produkovať tak vysoké množstvo inzulínu a jeho bunky sa môžu poškodiť, čo vedie k zníženej produkcii inzulínu. V tomto bode je v organizme nízke množstvo inzulínu a bunky, ktoré na neho takmer vôbec nereagujú. To môže viesť k prudkému nárastu hladiny cukru v krvi.
Keď hladina cukru v krvi prekročí určitú hranicu, ide o cukrovku (diabetes) typu 2. Rezistencia na inzulín je hlavnou príčinou tohto ochorenia, ktoré postihuje približne 1 z 10 ľudí (04).
Vysoké množstvo cukru v krvi môže mať toxické účinky, čo spôsobuje vážne poškodenie orgánov a potenciálne vedie k smrti, ak sa nelieči.
Aké príčiny má inzulínová rezistencia?
Existuje mnoho potenciálnych príčin a prispievateľov k inzulínovej rezistencii.
Predpokladá sa, že jedným z hlavných je zvýšené množstvo tukov v krvi.
- Početné štúdie ukazujú, že vysoké množstvá voľných mastných kyselín v krvi spôsobujú, že bunky, ako sú svalové bunky, prestanú správne reagovať na inzulín (05).
- Hlavnou príčinou zvýšených voľných mastných kyselín je konzumácia vysokého množstva kalórií a prebytok telesného tuku. V skutočnosti, prejedanie, prírastok hmotnosti a obezita (najmä viscelárny tuk v okolí brušných orgánov) sú silne spájané s inzulínovou rezistenciou (06).
Nenechajte sa však pomýliť, aj ľudia s normálnou hmotnosťou, ako aj chudí ľudia môžu byť tiež rezistentní voči inzulínu. Dokonca je u nich inzulínová rezistencia omnoho častejšia než u ľudí s nadváhou. (07).
Medzi ďalšie možné príčiny inzulínovej rezistencie patria:
- Vysoký príjem fruktózy z pridaného cukru (nie ovocia) je spájaný s rezistenciou na inzulín u potkanov aj u ľudí (08).
- Zvýšený oxidačný stres a zápal v tele môže viesť k inzulínovej rezistencii (09).
- Fyzická aktivita zvyšuje citlivosť na inzulín a naopak, jej nedostatok spôsobuje inzulínovú rezistenciu (10).
- Narušenie črevného mikrobiómu môže viesť k zápalu, ktorý zhoršuje inzulínovú rezistenciu a iné metabolické problémy (11).
Tento zoznam nie je definitívny. Existuje mnoho ďalších faktorov, ktoré môžu ovplyvniť inzulínovú rezistenciu, vrátane rôznych genetických a sociálnych faktorov.
Zdravotné riziká inzulínovej rezistencie
Inzulínová rezistencia je charakteristickým znakom metabolického syndrómu a diabetu 2. typu.
- Metabolický syndróm je skupina rizikových faktorov spojených s diabetom 2. typu, srdcovými ochoreniami a inými problémami. Jeho príznakmi sú vysoké hladiny triglyceridov v krvi, nízke hladiny HDL, zvýšený krvný tlak, centrálna obezita (brušný tuk) a vysoká hladina cukru v krvi. Niekedy sa tento stav označuje ako „syndróm inzulínovej rezistencie“.
- Rezistencia voči inzulínu je tiež hlavnou hnacou silou cukrovky (diabetu) 2. typu.
Zvrátením vývoja inzulínovej rezistencie je možné zabrániť väčšine prípadov metabolického syndrómu a diabetu 2. typu.
Existuje mnoho ďalších ochorení spájaných s inzulínovou rezistenciou. Patria sem: ochorenia srdca, nealkoholické ochorenie pečene, syndróm polycystických ovárií (PCOS), Alzheimerova choroba a rakovina.
Prečítajte si aj súvisiace články:
6 ľudí z 10 má problémy s hladinou cukru v krvi
Aké mám riziko rozvoja cukrovky?
Pravda/Lož: Vplyv nadváhy a obezity
Diagnostika inzulínovej rezistencie
Existuje niekoľko spôsobov, ako môže lekár určiť, či máte inzulínovú rezistenciu.
Napríklad vysoká hladina inzulínu nalačno v krvi býva pomerne spoľahlivým znakom inzulínovej rezistencie.
Test nazývaný HOMA-IR odhaduje inzulínovú rezistenciu z hladiny cukru v krvi a inzulínu a je pomerne presný.
Existujú tiež priamejšie spôsoby, ako je orálny glukózový tolerančný test, počas ktorého dostanete dávku glukózy a následne sa merajú vaše hladiny cukru v krvi po dobu niekoľkých hodín.
Ak máte nadváhu alebo obezitu, a najmä ak máte veľké množstvo tuku v oblasti brucha, potom je šanca, že máte inzulínovú rezistenciu, veľmi vysoká.
Existuje aj sfarbenie kože nazývané acanthosis nigrans, ktoré sa prejavuje tmavými škvrnami na koži, ktoré môžu indikovať inzulínovú rezistenciu.
S inzulínovou rezistenciou sú spájané aj nízke hladiny HDL („dobrý“ cholesterol) a vysoké triglyceridy.
Ako zvrátiť inzulínovú rezistenciu?
V skutočnosti je často možné úplne zvrátiť inzulínovú rezistenciu. Tu je niekoľko spôsobov na zníženie inzulínovej rezistencie založených na dôkazoch:
- Cvičenie je najjednoduchší spôsob, ako zlepšiť citlivosť na inzulín. Účinok je takmer okamžitý (12).
- Chudnutie: snaha schudnúť najmä viscerálny tuk z pečene a brucha môže pomôcť zlepšiť citlivosť na inzulín.
- Prerušovaný pôst môže výrazne zlepšiť citlivosť buniek na inzulín.
Výskumníci z University of Alabama uskutočnili štúdiu s malou skupinou obéznych mužov s prediabetom. Porovnávali formu prerušovaného pôstu, kedy všetky jedlá načasovali do 8-hodinového okna počas dňa (od 7:00 do 15:00), alebo boli rozložené na 12 hodín (medzi 7:00 a 17:00). Obe skupiny si udržali svoju hmotnosť, ale po piatich týždňoch mala 8-hodinová skupina dramaticky nižšie hladiny inzulínu a významne sa u nich zlepšila citlivosť na inzulín, ako aj krvný tlak. Okrem toho sa u nich významne znížila chuť do jedla a neboli hladní.
(13)
- Zdravá strava: Jedzte stravu založenú hlavne na nespracovaných potravinách, vrátane potravín bohatých na omega-3 mastné kyseliny, ktoré môže v mnohých prípadoch znížiť inzulínovú rezistenciu. Pokúste sa znížiť príjem pridaných cukrov, najmä z cukrom sladených nápojov. Nízko-sacharidová diéta má prínos pre metabolický syndróm a diabetes 2. typu, ktoré súvisia s inzulínovou rezistenciou.
- Darujte krv: Vysoká hladina železa v krvi je spojená s inzulínovou rezistenciou. U mužov a postmenopauzálnych žien môže darovanie krvi zlepšiť citlivosť na inzulín (14).
- Prestaňte fajčiť: Fajčenie tabaku môže spôsobiť inzulínovú rezistenciu (15)
Odkazy na vedecké štúdie:
01 https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/17967708
02 https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/22766891
03 https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/15613503
04 https://www.ncbi.nlm.nih.gov/m/pubmed/26348752/19/
05 https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/15919784, http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1046/j.1365-2362.32.s3.3.x/full, https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/8690174
06 https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/20547978, https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2707514/, https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/18171910, https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/12588201
07 http://www.cdc.gov/nchs/data/nhsr/nhsr013.pdf
08 http://www.nutritionandmetabolism.com/content/2/1/5, https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/22190023, https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/19381015
09 https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4516838/, https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/19794059
10 https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2551669/, https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/23351329
11 https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3705322/
12 https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/10683091, http://care.diabetesjournals.org/content/26/3/944.full
13 https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1550413118302535
14 http://ajpendo.physiology.org/content/305/12/E1521
15 https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/8463765
Článok pôvodne vyšiel na: https://www.healthline.com/nutrition/insulin-and-insulin-resistance a je jeho voľným prekladom