0

Návod, ako zastaviť starnutie a omladnúť zvnútra

V uplynulom storočí vyspelé krajiny profitovali z medicínskych pokrokov, zlepšenia systému verejnej zdravotnej starostlivosti a lepších životných podmienok, čím dosiahli pozoruhodný nárast priemernej dĺžky života. 

Súčasné správy o obyvateľstve odhadujú, že percento ľudí vo veku nad 65 rokov sa zvýši na 19,3% v roku 2030. V súvislosti s tým sa očakáva aj to, že počet ľudí trpiacich chorobami súvisiacimi s vekom sa počas nasledujúcich dvoch desaťročí takmer zdvojnásobí. 

Áno, starnutie môže priniesť oslabenie imunitného systému, choroby a utrpenie, ale môže priniesť aj hĺbku a bohatstvo zo skúseností, pokoj a múdrosť.

Aby sme mohli starnúť s noblesou, musíme prestať odmietať starnutie a namiesto toho podniknúť kroky, aby sme udržali svoje telo a myseľ v dobrom stave počas všetkých fáz života.

V prípade zájmu o pomoc pri liečbe vašich zdravotných problémov
prepojením modernej aj alternatívnej medicíny pre dosiahnutie čo najvyššej účinnosti a pokrytie celkového zdravotného stavu si môžete zvoliť niektorú z našich služieb: Individuálna hodinová konzultácia alebo Komplexný zdravotný plán na mieru.

TEÓRIE STARNUTIA

Existuje mnoho teórií o starnutí, ktoré sa zameriavajú na rôzne aspekty starnutia. Všetky z nich však majú dve veci spoločné: funkcie tela sa starnutím postupne zlyhávajú a žiadna z nich nebola všeobecne akceptovaná. Patrí medzi je: naprogramované starnutie, glykácia, oxidácia a vnútorný podprahový zápal. Nemusíte vedieť detaily o všetkých týchto teóriách, no predstavím vám najhlavnejšiu z nich.

ZVÝŠENÁ HLADINA CUKRU V KRVI spôsobuje predčasné opotrebovanie vnútorných orgánov

K predčasnému vnútornému opotrebovaniu vnútorných orgánov dochádza hlavne kvôli zvýšenej hladine cukru v krvi.

Je známe, že u ľudí s cukrovkou dochádza k poškodeniu dôležitých orgánov, vrátane srdca, ciev, nervov, očí a obličiek. 

Mechanizmus poškodenia vnútorných orgánov je rovnaký aj u zdravých ľudí, u ktorých je organizmus schopný regulovať hladinu glukózy v krvi ako súčasť metabolickej homeostázy. Vtedy je proces opotrebovania dlhší a dôsledky začínajú byť zjavné ako súčasť procesov starnutia.

GLYKÁCIA

Glykácia je reakcia, pri ktorej sa spájajú molekuly bielkovín s molekulami cukru (glukózy) a vytvárajú zcukornatené bielkoviny tzv. AGEs (Advanced Glycation Endproducts). AGEs reagujú so susednými bielkovinami a vytvárajú s nimi patologicky skrížené väzby (cross-links). Takto zosieťované proteíny sú deformované, menej elastické, menej pružné a menej schopné vykonávať svoje normálne funkcie.

Glykácia je preto považovaná za významný faktor starnutia a súvisiacich ochorení (tvrdnutie artérií, šedý zákal a niektoré neurologické poruchy) a pravdepodobne aj zhubných nádorov, vrátane komplikácií spôsobených diabetesom.

Glykáciu podporujú práve vysoké hladiny cukru v krvi, aj keď sú zvýšené len prechodne. Prečo je práve hladina cukru v krvi kľúčová pre zdravie sa dozviete v našom článku: 6 ľudí z 10 má problémy s hladinou cukru v krvi.

Naopak pri nízkej hladine cukru v krvi, ku ktorej dochádza pomocou prerušovaného pôstu, sa opotrebovávanie spomaľuje. Aj preto sa môžete vďaka nemu dožiť vyššieho veku a preto je podľa najnovších výskumov známy liek na cukrovku považovaný za jediný účinný liek proti starnutiu.

Metformín, najrozšírenejší diabetický liek, ktorý stojí 10 centov denne. Podľa štúdie diabetickí pacienti na metformíne žili priemerne o 8 rokov dlhšie než ostatní pacienti a dokonca dlhšie aj než zdravá vzorka pacientov. V súčasnosti prebieha testovanie tohto lieku. Očakávaný výsledok je, že by sme sa mali dožiť v dobrom zdraví 120 rokov!

ČO UKÁZALI VEDECKÉ ŠTÚDIE O PRERUŠOVANOM POSTE?

  • Experimenty ukázali, že reštriktívne kŕmenie laboratórnych zvierat stravou s menej kalóriami môže výrazne zvýšiť ich dlhovekosť a dramaticky oddialiť nástup ochorení, súvisiacich s vekom. V jednej štúdii sa u potkanov, ktorí hladovali každý druhý deň, vyskytla oneskorená miera starnutia a žili o 83 % dlhšie. (02) Rovnaké výsledky dosiahli štúdie s mnohými ďalšími druhmi, vrátane opíc. Ešte nie sú porovnateľné údaje s ľuďmi, ale existuje dôvod domnievať sa, že experimenty prinesú rovnaké výsledky. 
  • Počas pôstu bunky iniciujú proces opravy buniek (autofágia) – trávia a odstraňujú staré a dysfunkčné proteíny, ktoré sa vytvorili vnútri buniek (03)
  • Dochádza k zmene vo funkcii génov súvisiacich s dlhovekosťou a ochranou pred chorobami. (04)

Pôst je zároveň jednou z najstarších liečebných tradícií v ľudskej histórii. Na rozdiel od novodobých výstrelkov je pôst praktizovaný od nepamäti a úspešne prešiel testom času. V minulosti ľudia nejedli pomerne často, pretože jedlo jednoducho nebolo dostupné, inokedy nejedli z náboženských alebo zdravotných dôvodov. 

Spomaliť starnutie teda môžete pomocou prerušovaného pôstu. Ak chcete zájsť ešte o krok ďalej, môžete pomocou pôstu nielen omladnúť, ale aj celkovo reštartovať svoje zdravie.

Prerušovaný pôst udržiava hladinu cukru v krvi na nízkej úrovni a zároveň pri ňom dochádza k hormonálnym zmenám, vďaka čomu je účinným nástrojom na zlepšenie množstva zdravotných problémov. Viac o tom, ktoré zdravotné problémy môžete efektívne riešiť pomocou pôstu sa dozviete v našom článku: Reštart zdravia pomocou prerušovaného pôstu.

OXIDÁCIA

Voľné radikály sú molekuly, ktorým chýba elektrón. Preto hľadajú iné chemické štruktúry, ktorým by mohli chýbajúci elektrón „ukradnúť“.  Z okradnutej molekuly sa tak stane vlastne nový voľný radikál. Takto sa vytvára domino efekt a dochádza k postupnému poškodzovaniu molekúl  a tým aj tkanív a orgánov. Týmto mechanizmom sa vysvetľuje vznik aterosklerózy (koronatenia ciev), katarakty, obličkových ochorení, reumatických ochorení, cukrovky a mnohých iných chorôb.

Voľné radikály sú v malých a kontrolovaných množstvách prítomné pri každodennom metabolizme (produkujú sa hlavne počas metabolizmu kyslíka v bunkách), a prijímame ich aj zvonku: zo znečisteného prostredia, fajčením, vystavovaním sa žiareniu (RTG, UV a pod.), po požití liekov, toxických látok a ťažkých kovov, atď.

Preto musia mať živé organizmy vytvorené ochranné mechanizmy proti oxidácii. Tie zahŕňajú fyzikálne bariéry, enzýmy a látky, získané z potravy (ako sú vitamíny C a E), ktoré nás chránia pred voľnými radikálmi; mechanizmy na opravu oxidačného poškodenia DNA, proteínov a membrán; a komplexné reakcie na stres, ktoré sa pohybujú až po naprogramovanú bunkovú samovraždu, ak je poškodenie príliš veľké.

Ak sa pozrieme na vyššie uvedené druhy obrany, najviac ovplyvniť vieme sú „látky, získané z potravy.“ Najlepším krokom, ktorý môžeme podniknúť, aby sme sa bránili pred ničivými následkami oxidačného stresu, je jesť viac potravín rastlinného pôvodu, ktoré obsahujú vitamíny, minerály, ochranné látky (fytoživiny), atď.

NAPROGRAMOVANÉ STARNUTIE

Biogerontológovia propagujú myšlienku, že starnutie je naprogramované. Túto teóriu podporuje tzv. Hayflickov limit. Hayflick a jeho kolegovia kultivovali ľudské bunky. Po určitom počte delení sa ich rast zastavil aj napriek tomu, že im vytvorili ideálne rastové podmienky. Tak sa zistilo, že každá bunka je geneticky predurčená na určitý počet delení.

Pri každom delení sa totiž kúsok konca zo špirály DNA, ktorou sú bunky tvorené, stratí. Po dosiahnutí Hayflickovho limitu je zostávajúca DNA príliš krátka na to, aby mohlo prebehnúť ďalšie delenie bez závažných genetických chýb. A tak namiesto toho dochádza k starnutiu a nakoniec k bunkovej smrti.

Ukazuje sa, že tento limit sa líši v závislosti od druhu a často koreluje s dĺžkou života. S Hayflickovým limitom okolo 50 delení sú ľudia najdlhšie žijúcimi cicavcami. Myši, ktoré žijú približne tri roky, majú hranicu 15 delení; pre kurčatá s priemernou dĺžkou života dvanástich rokov je ich počet okolo 25. Extrémne dlho žije Galapagos, ktorý sa dožíva 175 rokov, a má Hayflickov limit 110.

Keď sa bunky zmenia na rakovinové, nájdu mechanizmus ako znovu vybudovať koniec chýbajúcej DNA a tým sa stanú imúnnymi voči starnutiu. Malígny rast môže byť síce nesmrteľný na bunkovej úrovni, ale má potenciál zabiť celý organizmus predčasne.

CHRONICKÝ ZÁPAL

V posledných rokoch vedci zistili, že takýto nesprávny a dlhotrvajúci zápal môže byť dôvodom mnohých chronických, degeneratívnych ochorení.

Existujú vedci, ktorí dokonca tvrdia, že väčšina zmien, súvisiacich so starnutím (demencia, zhrubnutie artérií, artritída, cukrovka, hormonálna nerovnováha a tak ďalej) je spôsobená práve chronickým zápalom.

Viac o zápale si môžete prečítať v našom článku: Zápal v tele a jeho diagnostika.

Zdroje k článku:
02  https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/7117847
03 https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3106288/
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/21106691
04 https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/24048020
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2622429/

Zdieľať

Najnovšie články