Autor Mgr. Jana Šaffa

Sezónne stravovanie znamená konzumáciu čerstvých produktov v období roka, kedy je prirodzene dozreté a pripravené na zber. To znamená jesť napríklad jahody v júni, paradajky v auguste a tekvice v októbri. Práve vtedy je totiž výživná hodnota týchto potravín najvyššia, na rozdiel od dovážaných potravín, ktoré si vyžadujú skorý zber a chemické ošetrenie, aby produkt vydržal prepravu.

Základné princípy zdravého stravovania

Aká strava je pre nás prirodzená?

Odpoveď na túto otázku je v skutočnosti veľmi jednoduchá a poskytne nám ju evolučná biológia: Človek je od prírody všežravec. Naše črevá sú pozoruhodne podobné črevám väčšiny opíc, ktorých strava je zložená z ovocia, orechov, listov, hmyzu a keď sa nájde tak aj z mäsa z vtáka alebo jašterice. 

Naši predkovia voľakedy jedli to, čo si sami vypestovali resp. dochovali a riadili sa zdravým sedliackym rozumom, ako napríklad: človek potrebuje “z každého rožku trošku” a “všetkého veľa škodí”. A pritom netrpeli na novodobé chronické ochorenia ako my v súčasnosti.

Ruky preč od moderných diét a spracovaných potravín

Preto, ak chcete byť zdravý a chcete, aby sa z jedla stal zároveň váš liek, dajte ruky preč od novodobých extrémnych stravovacích výstrelkov, ktoré vám raz zakazujú to, potom zase ono. Dostávajú tak organizmus do škodlivého stavu chronického stresu.

Rovnako sa snažte vyhýbať oblúkom spracovaným potravinám plným chémie, rafinovaných ingrediencií a trans tukov. Práve tie sú totiž považované za jedného z hlavného vinníkov epidémie chronických ochorení.

Sezónna a lokálna strava

Nehľadajte koleso, to bolo už dávno vymyslené. Spoľahnime sa na tisícky rokov overené stravovanie našich predkov – sezónnu stravu. Ešte pred pár generáciami bola sezónna a lokálna strava jediný možný spôsob stravovania. 

Aké výhody má sezónna strava?

Sezónne stravovanie sa môže javiť ako najnovší trend, ale pravdou je, že ešte pred pár generáciami išlo o jediný spôsob stravovania. Ľudia ani inú možnosť nemali, poľnohospodárstvo ešte nebolo tak rozvinuté a supermarkety neboli na každom rohu. V súčasnosti je bežné, že je v obchode k dispozícii celý sortiment ovocia a zeleniny 365 dní v roku. Neznamená to však, že kvalita týchto potravín je počas celého obdobia rovnaká.

Bohatšia chuť, viac živín a menej chémie

Je neporovnateľné jesť prirodzene na slniečku dozreté jablko a dovezené jablko, ktoré zrelo počas prevozu postriekané chemikáliami v kartónovej krabici. Rozdiel cíti váš nos aj vaše chuťové bunky a v neposlednom rade aj celý váš organizmus. Dostupnosť živín v nedozretom ovocí sa totiž významne znižuje. Nehovoriac o tom, že chemikálie sú považované za jedného z hlavných vinníkov súčasnej epidémie ochorení.

Vyvážená strava chráni vaše zdravie

Ak sa stravujete sezónne, máte istotu, že konzumujete vyváženú stravu, ktorá je v súlade s potrebami organizmu. Tie sa v rámci jednotlivých ročných období prirodzene menia, čo vedeli naši predkovia už tisícky rokov dozadu. Preto, keď je vonku 40 stupňov si väčšina ľudí dá radšej melón, než vysmážaný rezeň s tatárskou omáčkou. Zároveň ide o prevenciu a prírodný liek na rôzne zdravotné ťažkosti typické pre dané obdobie.

Poteší sa aj lokálne poľnohospodárstvo, naša planéta a vaša peňaženka

Lokálne potraviny nie je potrebné prevážať z iných oblastí, čo šetrí náklady na energiu a znižuje emisie. V obchodoch si môžete všimnúť, že sezónne potraviny od lokálneho dodávateľa sú omnoho lacnejšie. Sezónna strava preto ide ruka v ruke aj s preferenciou lokálnych zdrojov. Takýmto nákupom podporujete miestnych farmárov, čo je skvelý spôsob obnovy lokálneho poľnohospodárstva.

Tri hlavné sezóny

Aj keď väčšinou hovoríme o štyroch ročných obdobiach – zima, jar, leto a jeseň – len tri z nich sú primárne, počas ktorých rastliny rastú a zabezpečujú úrodu a jednou z nich je obdobie na relax. Úroda je na jar, v lete a na jeseň. Počas zimy oddychujeme a konzumujeme úrodu, ktorú sme nazbierali počas jesennej úrody. Preto v skutočnosti máme len tri obdobia sezónneho stravovania.
Ak budeme počúvať potreby svojho tela, zistíme, že sa naše chute počas týchto sezón prirodzene menia:

Jeseň a zima

V zime máme prirodzene chuť na polievky, orechy, teplé obilniny, mäso a ryby. Tieto potraviny bohaté na tuk a proteíny pomáhajú telo zahriať a izolovať od chladu. Zároveň sú prírodnou protilátkou proti chladným a vysušujúcim vlastnostiam zimy a zdravotným problémom ako časté prechladnutia, chrípka, suchá pokožka, dehydratácia a zápcha. Zimný tuk poskytuje pocit nasýtenia, vďaka čomu zabraňuje prejedaniu a znižuje cirkulujúci cholesterol v krvi. Okrem toho, výživné zimné stravovanie buduje zásoby na zvyšok roku. 

Jar

Na jar telo túži po nízko-tučných potravinách, ktoré pomáhajú spáliť uložené zásoby tuku, ktoré organizmus chránili počas studených zimných mesiacov. Nedostatočná konzumácia jarných potravín máva za následok kolotoč prechladnutí a ohrozeného lymfatického obehu, ktorý inhibuje vhodnú imunitnú reakciu a narušenú črevnú mikroflóru. Jar je tiež skvelou príležitosťou na detoxikáciu od naakumulovaných toxínov reštart trávenia. Zároveň dochádza k obnove schopnosti tela spaľovať vlastný tuk, aby následne v lete, kedy sa jedia potraviny bohaté na sacharidy, nedochádzalo k výkyvom hladiny cukru v krvi.

Leto

V lete, keď sú dni dlhé a teplé sú najviac užívame energizujúce potraviny, ktoré majú ochladzujúci efekt – sezóne ovocie a zeleninu bohaté na sacharidy.

Okrem toho, že je kukurica výborná a zdravá, môže byť aj užitočná, pretože si s ňou môžete spraviť jednoduchý test v akom stave je vaše trávenie.

Vonkajší obal kukurice je totiž zo zlúčeniny nazývanej celulóza, čo je nerozpustná vláknina, ktorú telo nedokáže stráviť, keďže nemá enzýmy, ktoré by ju dokázali štiepiť. A práve preto prechádza tráviacim traktom v takmer nepoškodenom tvare. No nebudem ďalej otáľať, proste, keď ju spapáte, tak ju aj po určitom čase bez problémov nájdete veď viete kde …

Vďaka tejto vlastnosti je ideálnym nástrojom, pomocou ktorého si môžete doma jednoducho otestovať rýchlosť svojho trávenia.

Načo je už len dobré testovať rýchlosť trávenia? Nuž, na prvý pohľad trochu divná téma. Avšak trávenie je dôležitým indikátorom celkového zdravia organizmu. Ak potrava cez tráviaci trakt prechádza príliš rýchlo, organizmus si z nej nestihne zobrať, čo potrebuje. A naopak, pri spomalenom trávení môže viesť k opätovnej absorpcii toxínov a odpadových látok späť do organizmu. Z dlhodobého hľadiska tak môže neoptimálne trávenie vyústiť do rôznych zdravotných problémov.

A pritom je to tak jednoduché! Keď si najbližšie budete vychutnávať túto dobrotu, tak počas najbližších dní a hneď viete, na čom ste.

Viac info o rýchlosti trávenia a ďalších signáloch, ako aj o tomto domácom teste nájdete v článku.

Trávenie a vylučovanie ako dôležitý indikátor celkového zdravia organizmu

O trávení a vylučovaní sa moc nehovorí, veľa ľudí vlastne ani nevie, ako by malo trávenie „vyzerať“. A to je škoda, pretože práve trávenie je jeden z najdôležitejších indikátorov celkového zdravia organizmu. Sám Hippokrates povedal: „Všetky choroby začínajú v črevách“. Na prepojení trávenia a imunity je postavená aj Ajurvéda, najstarší medicínsky systém uznávaný aj Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO). Okrem toho tieto tvrdenia už potvrdili aj viaceré výskumy a sú základom aj môjho presvedčenia.

Signály organizmu o stave trávenia

Telo v priebehu dňa vysiela množstvo signálov o stave trávenia, napríklad:

• Po jedle by sme mali cítiť prísun novej energie. Ak namiesto toho pociťujeme únavu, potrebu odpočinku, alebo sme bez dávky kávy podráždení a neschopní pracovať, pravdepodobne sme zjedli jedlo, ktorým sme zbytočne zaťažili svoje trávenie.
• Takáto záťaž sa môže prejaviť aj ďalšími symptómami, ako napríklad grganím, škvŕkaním a žblnkotaním, nadmerným nafukovaním, plynatosťou a bolesťami brucha.
• Celkovo by potrava mala prejsť tráviacim taktom za približne 24 hodín. K vyprázdneniu by malo dôjsť jeden až dvakrát denne, prvýkrát do 3 hodín od zobudenia. Pomalší prechod potravy tráviacim taktom alebo menej časté vyprázdňovanie môže viesť k opätovnej absorpcii toxínov a odpadových látok späť do organizmu. Častejšie môže byť zase spojené s nedostatočnou absorpciou živín.
• Stolica by mala byť dobre sformovaná do konzistencie zrelého banána bledo-hnedo-žltej farby bez viditeľných zvyškov jedla a bez výraznejšieho zápachu.
• K vyprázdneniu by malo dôjsť prirodzene, nemal by byť problém v kľude dobehnúť na záchod, ani naopak problém s prílišným tlačením. Všetko by malo prebehnúť hladko a bez sprievodných zvukových efektov. Záchod by mal po spláchnutí zostať čistý.

Vzhľad stolice

Vzhľad stolice dokáže veľa napovedať o trávení – malé tvrdé bobky podobné orechom znamenajú veľmi pomalý čas prechodu, zatiaľ čo hnačka môže naznačovať, že medzi jedlom a vylúčením uplynul príliš krátky čas. Pre lepšie pochopenie si môžete pri najbližšej návšteve toalety spraviť aj jednoduchý vizuálny check alebo si spraviť test rýchlosti trávenia pomocou kukurice.

Domáci test rýchlosti trávenia

Zjedzte 2 polievkové lyžice kukurice a uvidíte, ako dlho potrvá, kým si všimnete jej zvyšky v stolici. Tým, že je kukurica nestráviteľná, sa bude nachádzať v stolici vcelku a bude ľahko spozorovateľná. Ale pozerajte sa dôkladne aj neskôr! Možno uvidíte prvé zvyšky kukurice po ideálnych 24 hodinách, ale ak ich uvidíte aj o 72 hodín neskôr, potom je vaše trávenie naozaj pomalé.

Každá mama sa stará o zdravie svojho dieťatka najlepšie ako vie. A čím ďalej tým viac z nás hľadá správny kompromis medzi množstvom liekov a tým, aby nebolo ohrozené zdravie (alebo nedajboh život) dieťaťa. Pred nedávnom som narazila na veľmi zaujímavú a v tomto smere podľa mňa prínosnú štúdiu Liečba detí bez antibiotík v primárnej zdravotnej starostlivosti (Treating Children Without Antibiotics in Primary Healthcare), ktorá sa venovala tomu, kedy je možné a bezpečné počkať s podávaním antibiotík. K akým záverom došla si môžete prečítať v tomto článku.

V primárnej starostlivosti sa bežne objavujú u detí diagnózy s respiračnými príznakmi ako bolesť hrdla (akútna nazofaryngitída, akútna tonzilitída a akútna faryngitída), akútna zápal stredného ucha, akútna sinusitída, nachladnutie a akútny kašeľ / bronchitída. Je všeobecne známe, že tieto bežné infekcie u detí (s výnimkou akútneho zápalu stredného ucha) sú väčšinou vírusové a samo-obmedzujúce (vrátane bronchitídy – infekcie dolných dýchacích ciest), takže antibiotiká sú väčšinou zbytočné. Napriek tomu je na celom svete viac ako 50% týchto detí liečených antibiotikami a dostávajú v priemere 2 až 3 antibiotiká ročne.

KUTTY, N. Treating Children Without Antibiotics in Primary Healthcare. In Oman Med J. 2011 Sep; 26(5): 303–305.  [cit. 2019-05-06]. Dostupné z: <https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3215439/#__ffn_sectitle>. DOI: 10.5001/omj.2011.77

Antibiotiká pritom patria medzi hlavných ničiteľov imunitného systému, keďže ničia rovnako prospešné a patogénne baktérie a narúšajú mikrobiómy v tele. Napríklad nerovnováha v črevom mikrobióme môže trvať niekoľko mesiacov, dokonca až rokov po liečbe. Toto narušenie oslabuje imunitný systém a môže viesť ku vzniku superinfekcie, bakteriálnej rezistencie a ovplyvniť tak celkové zdravie.

U detí s nekomplikovanými infekciami horných dýchacích ciest sú v štúdii popisované dve možné alternatívy: nepredpisovanie antibiotík alebo oddialené podávanie antibiotík. Existujú presvedčivé dôkazy o tom, že tento liečebný prístup je bezpečný aj účinný z viacerých veľkých klinických štúdií. Oneskorené podávanie antibiotík vedie podľa výskumu k nižšiemu užívaniu antibiotík až o 80%.

V súvislosti s tým vydal v roku 2010 Národný inštitút pre zdravie a klinickú excelentnosť (NICE) usmernenie, v ktorom odporučili buď oneskorené podávanie antibiotík alebo pokračovanie v prirodzenom priebehu ochorenia bez podania antibiotík pre päť bežných diagnóz: 

• akútny zápal stredného ucha, 
• akútna bolesť v krku, 
• akútny kašeľ / bronchitída, 
• akútny zápal dutín,
• bežné prechladnutie. 

Oneskorené predpisovanie antibiotík je považované za bezpečnú alternatívu pri nasledovnej dĺžke čakacej doby: približne 2-3 dni v prípade akútneho zápalu stredného ucha, 5 dní sa odhaduje pri bolesti v krku a 10-14 dní pri akútnom kašli.

KUTTY, N. Treating Children Without Antibiotics in Primary Healthcare. In Oman Med J. 2011 Sep; 26(5): 303–305.  [cit. 2019-05-06]. Dostupné z: <https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3215439/#__ffn_sectitle>. DOI: 10.5001/omj.2011.77

Základným predpokladom pre možnosť použitia tohto postupu je, že priebeh ochorenia je dobrý a nie sú prítomné ochorenia srdca / pľúc / pečene alebo imunosupresia. U malých detí (menej ako 2 roky) je obojstranný zápal stredného ucha alebo krvácanie z ucha pri zápale stredného ucha dôvod pre okamžité nasadenie antibiotík.

Týmto článkom nikoho v žiadnom prípade nechcem nabádať k tomu, aby ste menili pediatrom stanovenú liečbu. S našou pediatričkou vždy na prehliadke diskutujeme jednotlivé možnosti v závislosti od aktuálneho stavu. Chvalabohu za ňu, je to človek na správnom mieste s dlhoročnými skúsenosťami a jej názor si veľmi vážim.

Porovnanie, aké živín obsahuje rastlinné mlieko (či už z obchodu alebo aj doma vyrobených), materské mlieko a formula. Tabuľka vám pomôže lepšie sa zorientovať a uľahčí vám rozhodovanie vo výbere náhrady tak, aby dokázalo pokryť jeho špecifické nutričné požiadavky, ktoré sú nevyhnutné pre zdravý vývoj dieťaťa.

Prečo ľudia volia rastlinné mlieko

Jedným z hlavných dôvodov, prečo si ľudia vyberajú rastlinné alternatívy mlieka, sú zdravotného pôvodu. Najčastejšie ide o intoleranciu laktózy alebo alergiu na bielkoviny z kravského mlieka, ktorá postihuje 2-5% detí mladších ako 3 roky. Preto zvažujú rôzne alternatívy. U detí je však treba zvažovať s rozumom.

Porovnávacia tabuľka: Živiny v jednotlivých mliekach

Pozrime si spolu porovnávaciu tabuľku živín. Pre zjednodušenie orientácie sú všetky hodnoty, ktoré sa približujú hodnotám živín obsiahnutých v materskom mlieku, ktoré je pre dieťa prirodzené, zelenou farbou. Tie, ktoré sú naopak buď nedostatočné alebo príliš vysoké a zaťažujúce malý organizmus, červenou farbou. Hodnoty, ktoré sú niekde medzitým sú oranžovou.

Nutričné požiadavky malých detí sú skutočne špecifické

Mozog novorodenca obsahuje pri narodení iba 30 % mozgových buniek, ktoré bude potrebovať v dospelosti. A počas prvých 18 mesiacoch potrebuje ich počet zvýšiť až 95 %! Dostatočný príjem tuku je preto pre malé deti nesmierne dôležitý.

Tieto špecifické nutričné požiadavky dokáže (ako inak) najlepšie zabezpečiť materské mlieko. Ak matka nemôže dojčiť, môže si vyberať zo širokého sortimentu formulí vyrábaných z kravského mlieka, ktoré sa svojim zložením čo najviac približujú materskému mlieku.

Pre deti, ktoré majú alergiu na kravskú bielkovinu či intoleranciu laktózy sú k dispozícii špeciálne upravené hypoalergénne mliečne formuly s rôznym stupňom rozloženia kravskej bielkoviny a mlieka so zníženým obsahom laktózy, v ktorých dostane dieťa, čo potrebuje pre svoj zdravý aktuálny vývin, ako aj budúce zdravie.

Mlieka živočíšneho pôvodu neúmerne zaťažujú obličky malých detí a majú nevyhovujúce zloženie živín

Pri mliekach živočíšneho pôvodu je potrebné vziať do úvahy bielkovinovú záťaž. Keďže obličky detí dozrievajú až okolo druhého roka života, bielkovinová záťaž z kravského mlieka môže byť pre detský organizmus priveľká. Nehovoriac o nevyhovujúcom zložení živín. Kravské mlieko nemá dostatok železa, minerálov a vitamínov, aby pokrylo všetky potreby detí. To isté platí pre kozie mlieko. Navyše sa často objavuje skrížená alergia na kravské, kozie aj ovčie mlieko. Kozie mlieko má okrem toho oproti kravskému väčšiu molekulu bielkoviny, ktorá predstavuje ešte väčšiu záťaž pre nezrelé obličky dieťaťa.

Piť mlieko živočíšneho pôvodu by mali deti až od troch rokov. Po desiatom mesiaci môže dieťa začať ochutnávať výrobky z mlieka, no na pitie má stále dostať formulu.

Parafrázovaný rozhovor s Elenou Prokopovou

Rastlinné mlieko nedokáže zabezpečiť nutričné požiadavky detí

Rastlinné mlieka (ako napr. ovsené, mandľové či sójové) sa na prvý pohľad môžu javiť ako vhodná alternatíva pre detičky, ktorým mlieko spôsobuje ťažkosti. A to najmä vďaka deklarovanému vysokému obsahu vápnika. Ten je však vo väčšine prípadov do „mlieka“ len umelo pridávaný spolu s ďalšími syntetickými vitamínmi a minerálmi. Aj preto sa nutričný profil líši medzi jednotlivými značkami. Tie však organizmus nedokáže absorbovať tak ako v ich prirodzenej forme. Okrem toho v živočíšnom mlieku vstrebávanie vápnika zlepšuje prirodzene obsiahnutá laktóza (mliečny cukor) a kazeín (mliečna bielkovina). Vápnik zasa pomáha zužitkovať vitamín D.

Niektoré mliečne alternatívy majú okrem toho vyšší obsah cukru a soli a sú do nich pridávané aj ďalšie chemické látky.

Sú samozrejme aj mamy, ktoré práve z týchto dôvodov vyrábajú deťom rastlinné mlieka doma. Pri nich však vzniká ešte závažnejší problém, pretože výsledkom je „mlieko“ so skutočne okliešteným sortimentom živín. Napríklad taký obsah tuku a bielkovín v týchto mliečnych náhradách nedokáže deťom ani zďaleka pokryť ich potreby. Tuky aj bielkoviny sú pritom nesmierne dôležité pre zdravý vývoj dieťaťa.

Na záver

Niektoré náhrady vášmu dieťatku pomôžu z krátkodobého hľadiska, z dlhodobého mu však môžu ublížiť. Sama poznám veľa detičiek, ktoré takto skončili s narušenou imunitou. Vydržte, dôverujte svojmu pediatrovi či pediatričke a nehazardujte s budúcim zdravím svojho vlastného dieťaťa.

Obrázok: FreeFoodPhotos.com