Každá mama sa stará o zdravie svojho dieťatka najlepšie ako vie. A čím ďalej tým viac z nás hľadá správny kompromis medzi množstvom liekov a tým, aby nebolo ohrozené zdravie (alebo nedajboh život) dieťaťa. Pred nedávnom som narazila na veľmi zaujímavú a v tomto smere podľa mňa prínosnú štúdiu Liečba detí bez antibiotík v primárnej zdravotnej starostlivosti (Treating Children Without Antibiotics in Primary Healthcare), ktorá sa venovala tomu, kedy je možné a bezpečné počkať s podávaním antibiotík. K akým záverom došla si môžete prečítať v tomto článku.
V primárnej starostlivosti sa bežne objavujú u detí diagnózy s respiračnými príznakmi ako bolesť hrdla (akútna nazofaryngitída, akútna tonzilitída a akútna faryngitída), akútna zápal stredného ucha, akútna sinusitída, nachladnutie a akútny kašeľ / bronchitída. Je všeobecne známe, že tieto bežné infekcie u detí (s výnimkou akútneho zápalu stredného ucha) sú väčšinou vírusové a samo-obmedzujúce (vrátane bronchitídy – infekcie dolných dýchacích ciest), takže antibiotiká sú väčšinou zbytočné. Napriek tomu je na celom svete viac ako 50% týchto detí liečených antibiotikami a dostávajú v priemere 2 až 3 antibiotiká ročne.
KUTTY, N. Treating Children Without Antibiotics in Primary Healthcare. In Oman Med J. 2011 Sep; 26(5): 303–305. [cit. 2019-05-06]. Dostupné z: <https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3215439/#__ffn_sectitle>. DOI: 10.5001/omj.2011.77
Antibiotiká pritom patria medzi hlavných ničiteľov imunitného systému, keďže ničia rovnako prospešné a patogénne baktérie a narúšajú mikrobiómy v tele. Napríklad nerovnováha v črevom mikrobióme môže trvať niekoľko mesiacov, dokonca až rokov po liečbe. Toto narušenie oslabuje imunitný systém a môže viesť ku vzniku superinfekcie, bakteriálnej rezistencie a ovplyvniť tak celkové zdravie.
U detí s nekomplikovanými infekciami horných dýchacích ciest sú v štúdii popisované dve možné alternatívy: nepredpisovanie antibiotík alebo oddialené podávanie antibiotík. Existujú presvedčivé dôkazy o tom, že tento liečebný prístup je bezpečný aj účinný z viacerých veľkých klinických štúdií. Oneskorené podávanie antibiotík vedie podľa výskumu k nižšiemu užívaniu antibiotík až o 80%.
V súvislosti s tým vydal v roku 2010 Národný inštitút pre zdravie a klinickú excelentnosť (NICE) usmernenie, v ktorom odporučili buď oneskorené podávanie antibiotík alebo pokračovanie v prirodzenom priebehu ochorenia bez podania antibiotík pre päť bežných diagnóz:
- akútny zápal stredného ucha,
- akútna bolesť v krku,
- akútny kašeľ / bronchitída,
- akútny zápal dutín,
- bežné prechladnutie.
Oneskorené predpisovanie antibiotík je považované za bezpečnú alternatívu pri nasledovnej dĺžke čakacej doby: približne 2-3 dni v prípade akútneho zápalu stredného ucha, 5 dní sa odhaduje pri bolesti v krku a 10-14 dní pri akútnom kašli.
KUTTY, N. Treating Children Without Antibiotics in Primary Healthcare. In Oman Med J. 2011 Sep; 26(5): 303–305. [cit. 2019-05-06]. Dostupné z: <https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3215439/#__ffn_sectitle>. DOI: 10.5001/omj.2011.77
Základným predpokladom pre možnosť použitia tohto postupu je, že priebeh ochorenia je dobrý a nie sú prítomné ochorenia srdca / pľúc / pečene alebo imunosupresia. U malých detí (menej ako 2 roky) je obojstranný zápal stredného ucha alebo krvácanie z ucha pri zápale stredného ucha dôvod pre okamžité nasadenie antibiotík.
Týmto článkom nikoho v žiadnom prípade nechcem nabádať k tomu, aby ste menili pediatrom stanovenú liečbu. S našou pediatričkou vždy na prehliadke diskutujeme jednotlivé možnosti v závislosti od aktuálneho stavu. Chvalabohu za ňu, je to človek na správnom mieste s dlhoročnými skúsenosťami a jej názor si veľmi vážim.