Nežiadúce reakcie na potraviny sú bežné a pohybujú sa od skutočnej potravinovej alergie, cez citlivosť na potraviny (zahŕňajúcu iný typ imunitnej reakcie) až po poruchy tvorby enzýmov.

Pozn. nie všetci definujú tieto pojmy rovnakým spôsobom – v tomto článku používame označovanie využívané v zahraničí.

Všetky tieto typy reakcií sa môžu prejavovať podobnými príznakmi, preto si ich ľudia často zamieňajú.

Hlavné rozdiely medzi alergiou, citlivosťou a intoleranciou na potraviny

Reakcie Potravinová alergia Potravinová citlivosť Potravinová intolerancia
Zahŕňa reakcia imunitný systém? Áno (IgE protilátky) Áno (ne-IgE ako IgG a bunky bielych krviniek a ďalšie molekuly imunitného systému) Nie (ide o nedostatok tráviacich enzýmov a nedostatočnú absorpciu niektorých sacharidov)
Príklady problematických potravín Top 8 najčastejších: mlieko, vajíčka, arašidy, pšenica, sója, ryby a mäkkýše Zahŕňajú najmä potraviny, ktoré človek často jedáva Fermentovateľné sacharidy (FODMAP): mlieko, strukoviny, obilniny, niektoré druhy zeleniny a ovocia, sladidlá
Nástup príznakov od konzumácie potraviny Rýchly, často v rámci pár minút V rámci niekoľkých hodín, no reakcia môže byť oneskorená až do niekoľkých dní V rámci 30 minút až 48 hodín po konzumácii
Príklady symptómov Problémy s prehĺtaním alebo dýchaním, nevoľnosť, vracanie, vyrážky. Môže vyústiť do anafylaxie. Bolesti hlavy, kĺbov, tráviace ťažkosti, problémy s pokožkou, celkovo nezdravý pocit. Najčastejšie sú tráviace ťažkosti: nafukovanie, plynatosť, bolesti brucha, hnačka, zápcha.
Množstvo jedla potrebného na vyvolanie symptómov Nepatrné Závisí od stupňa potravinovej citlivosti Zväčša sa zhoršuje s množstvom skonzumovanej problematickej potraviny
Aké testy sa používajú na diagnostiku? Kožný test, krvné testy hladiny IgE na špecifické potraviny Množstvo testov je k dispozícii, no ich vypovedateľná hodnota je otázna Dychový test zisťuje intoleranciu na fermentovateľné sacharidy (laktóza, fruktóza)
Štandardný vek diagnózy Bežná u novorodencov a malých detí, ale možná aj u dospelých ľudí V akomkoľvek veku Závisí od typu, no laktózová intolerancia je bežná u dospelých ľudí
Prevalencia 5-10% detí, 1-3% dospelých Nie je jasné, no očakáva sa, že je pomerne bežná 15-20% populácie
Je možné ju vyliečiť? Deti môžu vyrásť z alergie na mlieko, vajíčka, sóju a pšenicu. Alergia na arašidy zvykne pokračovať až do dospelosti. Je možné začať konzumovať potravinu po jej vylúčení počas niekoľkých mesiacov. Môžete minimalizovať symptómy znížením konzumácie problematických potravín. Antibiotická liečba môže pomôcť v prípade bakteriálneho prerastania čreva (SIBO).

Samostatnou kategóriou sú reakcie na glutén, ktoré zahŕňajú aj autoimunitu (celiakia) a aktiváciu vrodeného imunitného systému (neceliakálna gluténová intolerancia).

Potravinové alergie

Skutočná potravinová alergia spôsobuje reakciu imunitného systému, ktorá
ovplyvňuje početné orgány v tele a zahŕňa produkciu imunoglobulínu E (IgE). V niektorých prípadoch môže byť alergická reakcia na potraviny vážna alebo život ohrozujúca.

Najčastejšie sú ľudia alergickí na potraviny, ktoré pravidelne konzumujú.
Bohužiaľ, je to daň za narušené fungovanie imunitného systému a nedostatočne pestrú stravu:

  • V Japonsku napríklad nájdete alergiu na ryžu. Vo Škandinávii je alergia na tresky bežná.
  • U nás sú najčastejšie nasledovné alergie: mliečna bielkovina, vajce, arašidy, orechy, pšenica, sója, ryby a mäkkýše.

Príznaky alergie sa objavujú zopár minút po konzumácii a môžu zahŕňať: problémy s prehĺtaním alebo dýchaním, nevoľnosť, vracanie, žihľavka a môžu vyústiť až do anafylaxie.

Z niektorých potravinových alergii môžu deti “vyrásť”, čo je výraz, ktorý v podstate zahŕňa vybudovanie tolerancie imunitného systému na tieto potraviny.

V súčasnosti ako jediná “liečba” alergií špecifická alergénová imunoterapia, ktorá je postavená na obdobnom princípe. Jej cieľom je navodiť v organizme toleranciu alergénu, tak aby nevznikala prehnaná reakcia pri styku s alergénom (znižuje intenzitu a závažnosť symptómov). Liečba spočíva v kontrolovanom podávaní alergénu so stúpajúcou koncentráciou. V súčasnosti sa testuje práve orálna imunoterapia na liečbu potravinových alergií.

Potravinové intolerancie (nedostatok enzýmov)

Naopak, za nedostatok enzýmov nie je zodpovedný imunitný systém. Vo väčšine prípadov ide o problém s trávením – nedostatok tráviacich enzýmov. Preto sú príznaky intolerancie vo všeobecnosti menej závažné a zo začiatku sa obmedzujú na tráviace problémy.

Najčastejšie robia ľuďom problémy fermentovateľné sacharidy (takzvané FODMAP), medzi ktoré patrí mlieko (laktóza), strukoviny a určitá zelenina, ovocie, obilniny a sladidlá. 

Na to, aby sa potrava mohla stráviť, telo produkuje v rôznych častiach tráviaceho traktu rôzne typy enzýmov. Enzýmy sú neoddeliteľnou súčasťou fungujúceho tráviaceho traktu, pretože rozkladajú veľké molekuly potravín na menšie čiastočky tak, aby ich organizmus dokázal vstrebať.

Liečbou ochorení, poškodenia orgánov a stravou, v ktorých dôsledku môže dochádzať k nedostatočnej tvorbe enzýmov, môžete pomôcť pri odstránení ťažkostí. Medzi tieto problémy patria napríklad: poruchy činnosti pečene, žlčníka, alebo čreva, vrátane narušeného črevného mikrobiómu, zvýšenej priepustnosti čreva, bakteriálneho alebo hubového prerastania čreva (SIBO resp. SIFO), zápalových ochorení čriev, syndrómu dráždivého čreva (IBS) a celiakie.

Prečítajte si viac o črevných ochoreniach: Ochorenia čriev

Laktózová intolerancia

Intolerancia laktózy, najčastejšia potravinová intolerancia, postihuje 1 z 10 ľudí.

Laktáza je enzým, produkovaný v čreve, ktorý rozkladá laktózu – cukor nachádzajúci sa v mlieku a iných mliečnych výrobkoch. Ak nemáte dostatok laktázy, nemôžete laktózu stráviť.

Príznaky sa zväčša objavia 30 minút až 48 hodín po konzumácii. Najbežnejšie sú tráviace problémy ako nadúvanie, plynatosť, bolesť, kyslo zapáchajúca hnačka alebo zápcha.

Viac si môžete prečítať v našom článku: Laktózová intolerancia: príčiny a liečba podľa najnovšieho výskumu

Histamínová intolerancia (HIT)

Histamín je pre organizmus prirodzený a má v tele na starosti viacero významných úloh, napríklad aktiváciu nervového systému či podporu tvorby žalúdočnej kyseliny. Tiež je veľmi úzko prepojený s imunitným systémom – uvoľňuje sa po poranení alebo alergickej reakcii ako súčasť imunitnej odpovede organizmu a je zapojený do zápalového procesu.

Skutočný mechanizmus histamínovej intolerancie (HIT) sa stále skúma, ale predpokladá sa, že súvisí s nahromadením histamínu. K tomu dochádza preto, že organizmus nemá dostatok enzýmu, ktorý slúži na jeho odbúranie (DAO – diamínooxidádza) alebo jeho aktivita nie je dostačujúca.

Výsledkom je reakcia podobná alergii, ktorá ale nie je pravou alergiou. Medzi najčastejšie prejavy patria:

  • Koža: podráždenie kože, začervenanie, opuchy.
  • Tráviaci trakt: hnačka, nafukovanie, kŕče, bolesti brucha, napínanie na zvracanie.
  • Dýchacie cesty: svrbenie a opuch pier, opuch nosovej sliznice alebo naopak výtok z nosa, ťažkosti s dýchaním podobné astme.
  • Ostatné orgány: bolesti hlavy podobné migréne, búšenie srdca, závrate, zmeny krvného tlaku, strata vedomia.
  • K ďalším prejavom patria iné alergii podobné ťažkosti, chronická únava, bolestivá menštruácia, nervozita, poruchy vedomia, spánku.

Podobne ako laktózová intolerancia, aj HIT môže byť buď primárna (genetická) alebo sekundárna (získané v dôsledku ochorenia). Primárna histamínová intolerancia súvisí najmä s tým, že aktivita enzýmu DAO je geneticky podmienená. V mladosti býva jeho množstvo aj aktivita dostatočná. U niektorých ľudí, najmä u žien, ktoré tvoria až 80% postihnutých, však aktivita vekom klesá.

Pri HIT je potrebné obmedziť potraviny bohaté na histamín, alkohol a lieky, ktoré uvoľňujú histamín alebo blokujú DAO.

Citlivosť na potraviny bez IgE

Okrem toho boli hlásené aj ďalšie reakcie na potraviny, ktoré zahŕňajú imunitný systém, avšak nie sú sprostredkované IgE (ako alergie).

V prípade reakcie bielych krviniek nejde o klasickú potravinovú či inú alergiu, nedostatok enzýmov ani reakciu na aditíva. Ide o neznášanlivosť, ktorá sa vyvíja dlhšie. V rámci reakcie na problematické potraviny alebo chemikálie môžu cirkulujúce biele krvinky uvoľňovať prozápalové mediátory do krvného riečišťa. To môže byť príčinou chronických ťažkostí ako napríklad migréna, tráviace ťažkosti, ekzémy či astma – ale aj obezita.

Niekoľko štúdií opísalo dospelých pacientov s príznakmi vyvolanými potravinami, avšak sprostredkovaných imunitnou reakciou, ktorá nezahŕňala IgE. Symptómy sú zvyčajne gastrointestinálne, vrátane zvracania, bolesti brucha a hnačky. Príznaky postihovali najmä ženy (88%) v produktívnom veku (priemer 34 rokov). Štúdia dospela k záveru, že ne-IgE príznaky ako bolesť brucha, zvracanie, nevoľnosť a hnačka boli najčastejšie vyvolané malým počtom potravín. Najbežnejším príznakom vyvolávajúcim jedlo boli morské plody (43% pacientov), po ktorých nasledovali mliečne výrobky a pšenica (každé hlásené u 20% pacientov) a vajce (16% pacientov).

V prípade zájmu o pomoc pri liečbe vašich zdravotných problémov si môžete zvoliť niektorú z našich služieb:

Ak máte otázku súvisiacu s uvedenými informáciami prípadne ste nenašli hľadané odpovede, radi na ňu odpovieme. Prosím prejdite do našej bezplatnej online Poradne.

Ak máte záujem o celostný pohľad pre komplexné riešenie vášho zdravotného stavu, prosím prejdite na službu Celostná terapia na mieru.

Na detekciu citlivosti na potravín je k dispozícii množstvo testov, no ich vypovedateľná hodnota je otázna.

  • Napríklad, IgG testy na potravinové intolerancie, ktoré sú v súčasnosti veľmi populárne nielenže nemajú vedecké odôvodnenie. Liečba založená na ich nepresných výsledkoch je zavádzajúca, ale následne obmedzenie konzumovaných potravín môže spôsobiť viac škody ako účinku.

Prečítajte si aj náš súvisiaci článok: Pravda/Lož: IgG testy na potravinové intolerancie

  • Jedným z testov, u ktorých prax ukázala, že u pacientov, ktorí upravili jedálniček podľa jeho výsledkov, došlo k zmene zdravotného stavu k lepšiemu, je ALCAT test. Tento test sleduje vo vzorke krvi reakciu bielych krviniek na testované látky. Na základe výsledkov sa zostaví jedálny lístok na tzv. rotačnom princípe. Pravdou však je aj druhý pohľad, a to, že neexistujú vedecky podložené dôkazy o spoľahlivosti tejto metódy.

Reakcie na glutén

Samostatnou skupinou nežiadúcich reakcií na potraviny, ktoré zahŕňajú imunitný systém, avšak iným spôsobom, patrí aj celiakia a neceliakálna gluténová intolerancia.

Celiakia

Celiakia je závažné autoimunitné ochorenie, ktoré sa vyskytuje u geneticky predisponovaných ľudí, u ktorých konzumácia gluténu vedie k imunitnej reakcii, ktorá napáda tenké črevo, čo vedie k poškodeniu klkov v tenkom čreve. Keďže tieto klky podporujú vstrebávanie živín, ich poškodenie spôsobuje nedostatok živín.

Odhaduje sa, že celiakia postihuje 1 zo 100 ľudí na celom svete. 

Celiakia je dedičná. Ľudia s priamym príbuzným s celiakiou (rodič, dieťa, súrodenci) majú riziko vzniku celiakie 1 až 10 rokov.

Neliečená celiakia môže viesť k ďalším vážnym zdravotným problémom, najmä k rozvoju iných autoimunitných porúch, ako je diabetes typu I a roztrúsenej sklerózy (MS), a mnoho ďalších stavov, vrátane dermatitis herpetiformis (svrbivá kožná vyrážka), anémie, osteoporózy, neplodnosti a potratu, neurologických stavov, ako je epilepsia  a migrény, krátky vzrast, srdcové ochorenia a rakovina čriev. Ľudia s celiakiou majú 2x väčšie riziko vzniku ischemickej choroby srdca a 4x väčšie riziko vzniku rakoviny tenkého čreva.

Neceliakálna gluténová intolerancia

Ide o zdravotné ťažkosti vyvolané konzumáciou gluténu, ktoré zahŕňajú tráviace symptómy a / alebo príznaky mimo gastrointestinálneho traktu, ktoré sa zlepšia po vyradení potravín obsahujúcich glutén zo stravy, pričom bola u pacienta vylúčená celiakia a alergia na pšenicu.

Patogenéza NCGS ešte nie je celkom objasnená, ale predpokladá sa, že zahŕňa aktiváciu vrodeného imunitného systému, priame cytotoxické účinky gluténu a pravdepodobne aj ďalších zložiek pšenice.

Absencia spoľahlivých biomarkerov a skutočnosť, že niektorí ľudia nemajú tráviace príznaky, sťažujú diagnostiku gluténovej intolerancie. Diagnóza sa preto zvyčajne vykonáva iba na základe vylučovacích kritérií, konkrétne vylúčením celiakie a alergie na pšenicu. Lekári zvyknú vyšetrovať aj protilátky proti gliadínu (AGA) triedy IgG, ktoré boli podľa štúdií pozitívne približne u 50% pacientov.

Prečítajte si aj náš súvisiaci článok: Tichá celiakia: Neceliakálna gluténová intolerancia


Zdroje k článku:
https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/food-allergy/expert-answers/food-allergy/faq-20058538
https://www.healthline.com/nutrition/food-sensitivity-test#food-sensitivities
https://thewholejourney.com/differences-between-ige-and-igg-testing-for-allergies-and-sensitivities/
https://www.webmd.com/allergies/food-allergy-intolerances#2