Značka: imunita

Silná imunita je „IN“

Žijeme v dobe, kedy je silná imunita „in“. Nikto nechce byť chorý, respektíve na chorobu nemá čas. Nádcha a prechladnutie sa stali synonymom oslabeného imunitného systému. A každý druhý človek začína brať výživové doplnky na posilnenie imunity akonáhle sa trochu ochladí.

Čo vám ale nikto nepovie je, že určitá chorobnosť je za súčasných podmienok, v ktorých žijeme, normálnym fyziologickým javom. 

Práve naopak, silná imunita, po ktorej tak väčšina túži, je pre čím ďalej tým viac ľudí skôr synonymom pre prehnane aktívny imunitný systém, ktorý spôsobuje alergie a autoimunitné ochorenia. Verte mi, že jedna-dve nádchy ročne sú oproti nim prechádzka ružovou záhradou. Okrem toho ani silná imunita týmto ľuďom nezaručí, že nedostanú chrípku po expozícii vírusu.

Spravte si test: V akej forme je váš imunitný systém?

Ako sa hovorí, nie je všetko zlato, čo sa blyští. Poďme si teda povedať, podľa čoho zistíte, či naozaj máte zníženú imunitu alebo nie.

AKO SPOZNAŤ SKUTOČNE OSLABENÚ IMUNITU?

Poukazovať na skutočne oslabenú imunitu môžu:

Často sa opakujúce infekcie s ťažším priebehom: Bežná chorobnosť sa vyznačuje miernym priebehom infekcií, sezónnosťou (jeseň, zima) a dobrou odpoveďou na symptomatickú liečbu. 

Podľa epidemiologickej štúdie 1 až 3 ročné deti prekonajú v priemere 5 až 6 infekcií horných dýchacích ciest za rok. Pri nástupe do kolektívu sa tento počet môže až trojnásobne zvýšiť. 
Počet infekcii by mal vekom postupne klesať a 10 až 12 ročné deti by mali prekonať priemerne už len 2 až 3 infekcie, rovnako ako dospelí.

Spozornieť by ste mali, ak vaše dieťa prekoná viac ako 10-15 infekcii horných dýchacích ciest, 4 infekcie ucha, ak  sa infekcia rozšíri na inak sterilné sliznice (ako napr. zápal dolných dýchacích ciest). 

Časté používanie antibiotík: Ak potrebujete užívať viac než dve antibiotiká za rok (u detí štyri) alebo si liečba pravidelne vyžaduje viacnásobné cykly antibiotík alebo liečbu intravenóznymi antibiotikami.

Oportúnne infekcie: Ak sa vyskytujú recidivujúce infekcie, ktoré väčšinou nespôsobujú problémy u zdravých ľudí, ako napríklad plesňový soor (tzv. žaba), ktorá sa rozšírila mimo jazyka alebo úst, herpesy, afty v ústach, rôzne kožné ochorenia (vírusové bradavice, bakteriálne a kvasinkové choroby kože či slizníc – mykózy), atď.

Nezvyčajné infekcie: Infekcie, ktoré sa vyskytujú na nezvyčajných miestach alebo je ich pôvodcom nezvyčajný patogén.

Chronická únava: Pocit extrémnej únavy, ako keď máte chrípku, ktorej nepomôže ani výdatný spánok môže znamenať, že sa niečo deje. Vaše kĺby alebo svaly vás môžu tiež bolieť.

Rodinná anamnéza: Ak sa v rodine vyskytla primárna porucha imunity alebo potreba imunoglobulínovej substitučnej liečby.

Celkovo zlý stav: Ak dieťa neprospieva, vyskytujú sa rozsiahle kožné vyrážky, opakujúce sa hnačky, atď.

Na narušené fungovanie imunitného systému môžu poukazovať aj neutíchajúce tráviace ťažkosti súvisiace so vznikom dysbiózy v črevom mikrobióme.

V každom prípade, ak máte akékoľvek podozrenie, konzultujte váš zdravotný stav alebo zdravotný stav vášho dieťaťa s lekárom.

IMUNITNE SPROSTREDKOVANÉ OCHORENIA

Narušená imunita spôsobuje rad imunitne sprostredkovaných ochorení.

V roku 1932 opísal gastroenterológ B. Crohn nezvyčajné ochorenie u 14 dospelých. Pacienti mali záchvaty bolesti brucha, krvavú hnačku, lézie a jazvy na črevnej stene. Toto zriedkavé ochorenie nazvali Crohnova choroba. 

Po druhej svetovej vojne sa vo svete prudko zvýšil počet nových pacientov so zápalovými ochoreniami čriev (Crohnova choroba a IBD – ulcerózna kolitída). Napríklad v Hongkongu sa výskyt IBD v rokoch 1985 až 2014 zvýšil 30-násobne.

Ďalšie ochorenia, ako cukrovka typu 1, reumatoidná artritída a roztrúsená skleróza, sa tiež začali stávať bežnejšími. Väčšina z nich bola až donedávna vzácna alebo úplne neznáma, teraz ich lekári považujú za epidémiu.

„Ak sa pozriete na posledných 100 rokov, vidíte obrovskú explóziu chorôb, ktoré neboli v žiadnej inej dobe v ľudskej histórii pozorované,“ hovorí Gil Kaplan a gastroenterológ na University of Calgary.

Tieto choroby postihujú síce rôzne časti a funkcie tela, ale všetky majú jednu spoločnú vec – narušené fungovanie imunitného systému. 

Lekári tieto ochorenia nazývajú imunitne sprostredkovanými chorobami. Autoimunitné, alergické ochorenia, ako aj ochorenia súvisiace s chronickými zápalom sú podmnožinou týchto ochorení.

PORUCHY IMUNITNEJ DOSTATOČNOSTI

Niektorí ľudia sa narodia s (primárnou) imunodeficienciou, hoci symptómy poruchy sa objavia až neskôr v živote.

Najčastejšou poruchou je nedostatok imunoglobulínu IgA, ktorý sa nachádza primárne v slinách a iných telesných tekutinách, ktoré pomáhajú chrániť vstupy do tela. Títo ľudia majú tendenciu na alergie a infekcie dýchacích ciest, ale stav zvyčajne nie je závažný. 

Primárne imunodeficiencie sú veľmi zriedkavé, vyskytujú sa u 1 z 1200 ľudí.

Získané (sekundárne) imunodeficiencie sa zvyčajne vyvíjajú po ochorení, aj keď môžu byť tiež výsledkom podvýživy, popálenin alebo iných zdravotných problémov (napríklad HIV / AIDS). Niektoré lieky (napríklad chemoterapia, kortikoidy alebo iné imunosupresívne lieky) môžu tiež potláčať imunitný systém a spôsobovať problémy s jeho fungovaním. 

NADMERNE AKTÍVNY IMUNITNÝ SYSTÉM

Naopak, ak je imunitný systém nadmerne aktívny, môže neprimerane reagovať na bežné látky (alergia) alebo omylom napádať vlastné orgány a tkanivá tela (autoimunitná porucha).

Alergie sú najčastejšie sa vyskytujúcu poruchy imunity. Zahŕňajú astmu, ekzém, sezónne alergie, alergie na lieky, potraviny, toxíny, atď. Imunitná odpoveď môže spôsobiť príznaky podobné infekcii až dokonca život ohrozujúcu reakciu nazývanú anafylaxia. Na zmiernenie príznakov sa používajú antihistaminiká a na liečbu niektorých alergii alergénová imunoterapia.

Autoimunitné ochorenia zahŕňajú:

Diabetes mellitus 1. typu je autoimunitné ochorenie, pri ktorom imunitný systém jedinca zničil β-bunky pankreasu, ktoré produkujú inzulín – hormón, ktorý znižuje hladinu glukózy (cukru) v krvi tým, že reguluje vstup glukózy do buniek. Postihuje 1 zo 100 ľudí na celom svete. 

Celiakia sa vyskytuje u geneticky predisponovaných ľudí, u ktorých konzumácia gluténu vedie k imunitnej reakcii, ktorá napáda tenké črevo, čo vedie k poškodeniu klkov v tenkom čreve.  Keďže tieto klky podporujú vstrebávanie živín, ich poškodenie spôsobuje nedostatok živín. Odhaduje sa, že celiakia postihuje 1 zo 100 ľudí na celom svete. 

Lupus spôsobuje, že imunitný systém začne ničiť vlastné bunky (v rôznych orgánoch a systémoch tela) a vyvolávať chronické zápaly.

Ďalšie:

  • Juvenilná idiopatická artritída: choroba, pri ktorej imunitný systém organizmu považuje určité časti tela (ako sú kĺby kolena, ruky a nohy) za cudzie a napáda ich
  • Sklerodermia: chronické autoimunitné ochorenie, ktoré môže viesť k zápalu a poškodeniu kože, kĺbov a vnútorných orgánov
  • Ankylozujúca spondylitída: ochorenie, ktoré zahŕňa zápal chrbtice a kĺbov, čo spôsobuje stuhnutie a bolesť
  • Juvenilná dermatomyozitída: porucha vyznačujúca sa zápalom a poškodením kože a svalov

ĎALŠIE IMUNITNE SPROSTREDKOVANÉ OCHORENIA

Zápalové ochorenia čriev (IBD) spôsobujú zápal gastrointestinálneho traktu, ktorý začína v ústach a siaha cez žalúdok a črevá až po konečník. V minulosti sa považovalo za autoimunitné ochorenie, ale výskum naznačuje, že chronický zápal je výsledkom imunitného systému, ktorý útočí na neškodný vírus, baktérie alebo potraviny v čreve, čo spôsobuje zápal, ktorý vedie k poškodeniu čriev. Dva hlavné typy IBD sú ulcerózna kolitída a Crohnova choroba. 

Rakovina je skupina chorôb zahŕňajúca abnormálny bunkový rast s potenciálom napadnúť alebo šíriť sa do iných častí tela. Celoživotná pravdepodobnosť diagnostikovania rakoviny je 39,7% u mužov a 37,6% u žien.

Prečítajte si aj:
Ako funguje imunitný systém?
Prečo sa hovorí, že imunita sídli v črevách?
Pravda/Lož: Echinacea a imunita
Počúvajte svoje telo – signály, že s vami niečo nie je v poriadku

Zdroj k článku:

KONKEL, L. WHAT DOES THE ENVIRONMENT HAVE TO DO WITH DISEASES THAT AFFECT THE IMMUNE SYSTEM? Emisia.com [online]. Web. January, 4 2017. [cit. 2019-05-06]. Dostupné z: <https://ensia.com/features/environment-diseases-immune-system/ >.
Obrázok: https://unsplash.com/photos/hRdVSYpffas

Ako funguje imunitný systém?

Imunitný systém tvorí viacúrovňová ochrana špeciálnych buniek, bielkovín, tkanív a orgánov, ktoré prostredníctvom série krokov (imunitnej reakcie) navzájom spolupracujú na obrane organizmu.

Vyvíja sa postupne celý život – od formovania buniek a mechanizmov ešte počas tehotenstva cez postupné dozrievanie v detstve až po dosiahnutie plnej funkčnosti počas puberty a následne zníženie funkcií v dôsledku starnutia.

Medzi základné úlohy imunitného systému patrí:

  • Ochrana pred patogénnymi mikroorganizmami ako sú baktérie, vírusy alebo parazity, s ktorými je ľudský organizmus od svojho narodenia v neustálom kontakte
  • Ochrana pred vnútornými škodlivými vplyvmi tela ako sú staré alebo poškodené bunky
  • Tolerancia k neškodným podnetom, najmä k vlastným tkanivám

Na to, aby mohol imunitný systém správne fungovať, musí vedieť rozlíšiť cudzorodé zložky (antigény) od vlastných. Akonáhle zistí, že sú v organizme prítomné antigény, dôjde k spusteniu imunitnej reakcie. 

Spravte si test: V akej forme je váš imunitný systém?

Imunitný systém má viaceré druhy buniek, ktoré spolupracujú na tom, aby antigény rozpoznali a zničili. Jednými z najdôležitejších sú biele krvinky (leukocyty). Dva základné typy leukocytov sú fagocyty typické najmä pre vrodenú imunitu a lymfocyty typické pre získanú imunitu. 

VRODENÁ (NEŠPECIFICKÁ, PRIRODZENÁ) IMUNITA

Vrodená imunita je prítomná od narodenia. Je charakteristická rýchlou ale vždy tou istou odpoveďou voči patogénom (nemá schopnosť pamäte). 

Jej hlavnými zložkami sú: 

FYZIKÁLNE EPITELOVÉ BARIÉRY

Fyzikálne epitelové bariéry – koža a sliznice, ktoré tvoria mechanickú bariéru voči patogénom. Jedným z príkladov je prirodzená mikroflóra tenkého čreva, ktorá bráni premnoženiu patogénnych baktérií.

FAGOCYTY

Fagocyty – biele krvinky, ktoré sú schopné pohltenia častíc z vonkajšieho prostredia cez membránu (fagocytózy), vďaka čomu chránia telo pred nebezpečnými látkami, patogénnymi organizmami a mŕtvymi alebo umierajúcimi bunkami. 

Najbežnejším typom fagocytov sú neutrofily, ktoré primárne bojujú proti baktériám. Medzi fagocyty patria aj ďalšie bunky: monocyty, makrofágy, granulocyty (sem patria už spomínané neutrofily, ďalej eozinofily a bazofily – tie však nie sú schopné fagocytózy), dendritické a žírne bunky. 

NK BUNKY

NK (natural killer) – biele krvinky zodpovedné za elimináciu nádorových a vírusmi infikovaných buniek.

KOMPLEMENT

Komplement (doplnok) – systém takzvanej humorálnej imunity. Pozostáva z viac ako 30 proteínov, z ktorých je hlavných 9 sérových proteínov C1-C9, ktoré spúšťajú nasledujúce imunitné funkcie: 

  • Označovanie (opsonizáciu) cudzorodých látok, ktoré majú byť zlikvidované fagocytózou, čo zvyšuje resp. „dopĺňa“ schopnosť fagocytov a protilátok
  • Podpora zápalu – priťahovaním neutrofilov a makrofágov
  • Napádanie bunkovej membrány patogénov

Najznámejším proteínom akútnej fázy zápalu je CRP (C-reaktívny proteín), ktorého hladina sa stanovuje pri rozlíšení, či ide o bakteriálnu alebo vírusovú infekciu. Normálne sa jeho hodnota pohybuje do 3 mg/L. 

ZÍSKANÁ (AKTÍVNA, ADAPTABILNÁ) IMUNITA

Získaná imunita sa vyvíja v priebehu života počas ochorenia alebo po očkovaní. Oproti vrodenej imunite má pomalší nástup, no vďaka schopnosti imunitnej pamäte sa postupne zlepšuje, zrýchľuje a zosilňuje. 

Ak sa telo stretne s patogénom prvýkrát, získaná imunita na ňho začne reagovať až po niekoľkých dňoch tvorbou protilátok. Po jeho likvidácii zostáva časť protilátok v organizme. Pri opätovnom kontakte si ho už imunita pamätá a k spusteniu reakcie dochádza po pár hodinách. Tento princíp je využívaný aj pri očkovaní. 

LYMFOCYTY

Za získanú imunitnú reakciu sú zodpovedné práve lymfocyty – biele krvinky, ktoré umožňujú pamätať si a rozpoznať predchádzajúcich útočníkov a pomôcť imunite ich zničiť. V závislosti od typov lymfocytov sa odvíjajú dva druhy získanej imunity: 

B-LYMFOCYTY

Humorálna imunita sprostredkovaná protilátkami, ktoré produkujú B- lymfocyty. Pri stretnutí s antigénom sa B- lymfocyty začnú prudko deliť a premieňať na plazmatické bunky, ktoré produkujú protilátky (imunoglobulíny). Každý B-lymfocyt produkuje jeden špecifický typ protilátky, ktorý sa viaže len na jeden antigén. Napríklad, existuje špecifický B-lymfocyt, ktorý pomáha bojovať proti chrípke.

Imunoglobulíny (protilátky) rozdeľujeme do 5 tried.

  • V krvi je najvyššia koncentrácia IgG (75%), ktorý je najúčinnejší vo fixácii komplementu. Tiež sa prejavuje pri potravinovej intolerancii.
  • IgA sa ako jediný nachádza v sekrétoch a má protivírusovú aktivitu. 
  • IgD sa pravdepodobne podieľa na diferenciácii T-lymfocytov.
  • IgE je účinným v obrane proti parazitickým infekciám, no je aj príčinou alergických prejavov.

T-LYMFOCYTY

Hoci protilátky dokážu rozpoznať antigén a zablokovať ho, nie sú schopné ho zničiť – to je úloha bunkovej imunity sprostredkovanej  T-lymfocytmi, ktoré ničia označené antigény.

IMUNITNÉ ORGÁNY

Imunitné orgány sa delia na:

  • Primárne, kde lymfocyty vznikajú a dozrievajú: kostná dreň a týmus
  • Sekundárne, kde bunky prichádzajú do kontaktu s antigénmi: slezina, lymfatické uzliny, slizničný imunitný systém

KOSTNÁ DREŇ

Kostná dreň (medulla ossium) je špongiové tkanivo, ktoré vypĺňa dutiny vo vnútri kostí. 

Najdôležitejšia je červená kostná dreň – orgán krvotvorby, ktorý obsahuje kmeňové bunky pre tvorbu troch typov krvných buniek:

  • Červené krvné bunky (erytrocyty), ktoré prenášajú kyslík a ďalšie látky z pľúc do tkanív celého tela
  • Biele krvné bunky (leukocyty), ktoré ako súčasť imunitného systému bojujú proti infekciám a ochoreniam
  • Krvné doštičky (trombocyty), ktoré sa podieľajú na zrážaní krvi, čím pomáhajú zastaviť krvácanie

V kostnej dreni dochádza aj k dozrievaniu B-lymfocytov.

TÝMUS (DETSKÁ ŽĽAZA)

Týmus (thymus) je dvojlaločný orgán, ktorý plní dôležitú funkciu najmä pri vývine imunitného systému. Týmus je aktívny hlavne pred narodením a počas detstva. Svoju funkciu si plní až do puberty, kedy pomaly zaniká a jeho funkčné tkanivo je nahradené tukovým tkanivom. 

V týmuse dochádza k vývinu a diferenciácii T-lymfocytov. Tie prechádzajú počas diferenciácie selekciou, aby boli schopné rozoznať škodlivé a tolerovať vlastné antigény. Nezrelé T-lymfocyty sa nachádzajú najmä v kôre týmusu. Počas dozrievania sa posúvajú z kôry do drene, kde sa nachádzajú zrelé naivné T-lymfocyty, ktoré sa ešte nikdy nestretli s antigénom. Tie sa dostávajú do krvného obehu a periférnych lymfatických tkanív (do sekundárnych lymfatických orgánov). 

Týmus tiež kontroluje rast, dozrievanie, diferenciáciu a získavanie imunokompetencie nielen v rámci týmusu, ale aj v ďalších lymfatických orgánoch. 

SLEZINA

Slezina (lien splenis) je umiestnená v ľavej hornej časti brušnej dutiny. Tvoria ju biele ostrovčeky lymfatického tkaniva, ktoré sú popretkávané krvnými kapilárami. 

Hlavné funkcie sleziny:

  • Zachytávanie a odstraňovanie starých a poškodených červených krviniek
  • Tvorba lymfocytov
  • Hlavné miesto obrany proti baktériám a vírusom, ktoré vnikli do krvného obehu
  • Rezervná nádrž pre červené krvinky, ktoré sa z nej vyplavujú pri potrebe zvýšeného príjmu kyslíka 

LYMFATICKÉ UZLINY

Lymfatické uzliny (nodi lymphatici) sú malé zhluky lymfoidného tkaniva veľké 1 mm – 3 cm, umiestnené pozdĺž lymfatických ciev v celom organizme. V uzlinách sa kontroluje, či sa v lymfe nenachádza antigén. Ak sa v uzline antigén objaví, bunky začnú proliferovať a uzlina zdurí.

V našom tele máme viac ako 600 lymfatických uzlín. Medzi typické lymfatické uzliny patria:

MANDLE

Mandle sú hádam najznámejšie lymfatické uzliny. Nosná mandľa sa nachádza v zadnej časti nosohltanu a krčné (podnebné) mandle sú umiestnené v zadnej časti hltana. 

Mandle fungujú ako prirodzený filter, v ktorom sa nachádzajú protilátky zachytávajúce škodlivé vírusy a baktérie, aby tak zabránili vstupu infekcie hlbšie do dýchacích ciest. Avšak bývajú aj často zdrojom zdravotných problémov, o ktorých si povieme neskôr.

UZLINY V PODPAZUŠÍ

Axilárne lymfatické uzliny sú umiestnené v podpazuší. Môžu sa zväčšiť v mnohých podmienkach vrátane infekcií, lymfómov a rakoviny prsníkov. 

PEYEROVE PLAKY

Menej známe, ale o to dôležitejšie sú Peyerove plaky, ktoré pôsobia v tráviacom systéme podobne, ako mandle pôsobia v dýchacom systéme – zachytávajú cudzorodé častice, kontrolujú ich a ničia. Vzhľadom k ich dôležitosti sa im budem venovať ešte neskôr.

UZLINY V OBLASTI SLABÍN

Inguinálne lymfatické uzliny sú umiestnené v trojuholníku v oblasti slabín. Sú zoskupené do povrchových a hlbokých lymfatických uzlín.

SLIZNIČNÝ IMUNITNÝ SYSTÉM

MALT (mucosa associated lymphoid tissue) je súhrnné označenie pre prostriedky imunitnej obrany nachádzajúce sa na povrchu slizníc.

Je relatívne nezávislý od systémového imunitného systému a tvorí najrozsiahlejšiu zložku imunitného systému človeka. 

MALT delíme podľa lokality na slizničný imunitný systém:

  • Čreva (GALT – gut associated lymphoid tissue), 
  • Dýchacieho traktu (BALT – bronchus associated lymphoid tissue)
  • Nosa (NALT – nasal associated lymphoid tissue)

Organizmus sa na tejto úrovni stretáva s množstvom mikroorganizmov a antigénnych podnetov. Úlohou MALT-u je zabrániť prieniku patogénnych mikroorganizmov do vnútorného prostredia.

Prečítajte si viac (súvisiace témy):
Silná imunita je „IN“
Prečo sa hovorí, že imunita sídli v črevách,v ktorom nájdete viac informácií o slizničnom imunitnom systéme čreva a jeho zložkách
Ľudská mikroflóra
Transplantácia prírodného mikrobiómu

Obrázok: https://unsplash.com/photos/hOj3-0lTK8E

Ľudská mikroflóra

Ľudská mikroflóra zahŕňa mikroorganizmy nachádzajúce sa na/v niektorom z ľudských tkanív a kvapalín vrátane kože, mliečnej žľazy, urogenitálneho traktu (u mužov aj semennej tekutiny), dýchacieho traktu (vrátane ústnej dutiny), spojiviek a gastrointestinálneho traktu.

ZLOŽENIE ĽUDSKEJ MIKROFLÓRY

Od roku 2014 sa na základe odhadov vo vedeckej literatúre uvádza, že v ľudskom tele existuje približne 10-krát viac mikrobiálnych buniek, ako ľudských.

Mikrobióm tvoria rôzne druhy baktérií (vrátane stafylokokov a streptokokov), archey, vírusy (najmä bakteriálne) a huby (candida). Rôzne miesta tela majú svoje vlastné charakteristické komunity. Napríklad existuje tiež niekoľko druhov bifidobaktérií a laktobacilov v určitých oblastiach kože, ale sú omnoho menej zastúpené ako v črevách.

Baktérie sú prítomné najmenej 3,5 miliardy rokov, čo z nich robí najstaršiu známu živú formu na planéte.
Veľká časť zemskej biomasy je preto tvorená práve baktériami. Odhaduje sa, že na Zemi je aspoň kvintilión (1030) baktérii.
Väčšina baktérií vám neublíži. Iba menej ako 1 percento z nich spôsobuje infekcie rôznej závažnosti.

V ajurvédskskych textoch starých 3000 rokov sa opisuje KRIMI – termín pre viditeľné aj neviditeľné, škodlivé aj neškodné mikróby. Do detailu boli opísané tie, ktoré žijú na potravinách a v črevách. Už vtedy vinili nedostatočnú hygiénu za šírenie zlých baktérií a popísali rôzne ochorenia, ktoré spájali s rôznymi typmi baktérií.
Podľa ajurvédy sa hostiteľ aj baktéria môžu zmeniť a tým pádom aj vyliečiť stravou a zvykmi, bylinkami a minerálmi, popri ajurvédskych procedúrach.
Napríklad na zníženie rizika infekcií ajurvédski lekári podporovali šírenie baktérií v tráviacom, dýchacom trakte a na koži. Mnohé z týchto odporúčaní sú už dnes vedecky potvrdené.

POTENCIÁL ĽUDSKÉHO MIKROBIÓMU

V poslednej dekáde vedci začali vďaka rozvoju vedy a technológií objavovať potenciál ľudského mikrobiómu a jeho vplyvu na zdravie.

Len v roku 2018 prebehlo viac ako 2 400 klinických štúdií, ktoré testovali rôzne terapie založené na mikrobióme. Toto číslo neustále rastie. Pre porovnanie rok predtým bolo štúdií „len“ 1 600.

Potenciál mikrobiómu sa zdá byť nekonečný. V podstate ovplyvňuje takmer každý aspekt zdravia. Prostredníctvom komplexných imunitných mechanizmov sa vplyv jednotlivých mikrobiómov rozširuje na systémy vzdialených orgánov.

Spravte si test: V akej forme je váš imunitný systém?

Od úplného pochopenia mikrobiómu však máme ešte veľmi ďaleko. Mikrobióm sa totiž líši od jednotlivca k jednotlivcovi, je iný v rôznych častiach tela, mení sa počas života a ovplyvňujú ho mnohé faktory, najmä strava, fyzická aktivita, vek a veľa ďalších faktorov, z ktorých ešte o mnohých ani nevieme.

FUNKCIE ĽUDSKEJ MIKROFLÓRY

Jednotlivé mikrobiómy plnia mnoho zdraviu prospešných funkcií, najmä ochrana pred infekciou, budovanie imunitnej tolerancie, ako aj rôzne lokálne funkcie, ako napríklad:

  • Črevný mikrobióm sa podieľa na trávení potravy, absorpcii živín a regulácii metabolizmu
  • Kožný mikrobióm pomáha pri hojení rán, obmedzuje vystavenie pokožky alergénom a UV žiareniu, minimalizuje oxidačné poškodenie, udržuje pleť vlhkú a podieľa sa aj na tvorbe telesného pachu.

Svoje funkcie si však dokážu plniť  len za predpokladu, že sú baktérie a mikróby v správnom pomere a zložení. Za ich reguláciu je zodpovedný imunitný systém, preto je jeho zdravie kľúčové. Preto mikrobiómy a zároveň aj imunitu ovplyvňuje mnoho faktorov, ktoré vieme ovplyvniť sami vlastnými každodennými rozhodnutiami.

Niektorí vedci dokonca považujú mikrobióm za náš druhý genóm. Naša DNA totiž pochádza z našich buniek, ale aj buniek miliónov baktérií, tvoriacich nás mikrobióm.

DYSBIÓZA

Stále viac a viac zdravotných problémov sa spája s narušením krehkej rovnováhy baktérií v mikrobióme (dysbiózou).

Pri narušenej rovnováhy kolónie majú zníženú schopnosť navzájom sa kontrolovať. To môže viesť k prerastaniu jednej alebo viacerých kolónií, ktoré môžu ďalej škodiť ďalším.

Nadmerné a neprimerane veľké kolónie vylučujú zvýšené množstvá vedľajších toxínov odpadových produktov, spotrebovávať vitamíny a utilizovať bielkoviny, čo spôsobuje ich deficit v organizme.

Taktiež môže dôjsť k vytvoreniu priestoru pre rast patogénnych baktérií.

Kombinácia týchto faktorov spolu so zmenenou kompozíciou v mikrobióme môže byť kľúčom ku všetkému od nárastu hmotnosti, cez zápalové ochorenia čriev, diabetes, roztrúsenú sklerózu, autizmus, rakovinu až k náladám a depresiám.

Prečítajte si viac (súvisiace témy):
Silná imunita je „IN“
Prečo sa hovorí, že imunita sídli v črevách

PREPOJENIE MIKROBIÓMOV

Jednotlivé mikrobiómy nefungujú separátne, ale sú súčasťou jedného veľkého celku – ľudskej mikroflóry.

Preto vás asi neprekvapí, že sa tieto mikrobiómy navzájom ovplyvňujú. Nerovnováha v jednom z mikrobiómov sa môže „šíriť“, negatívne narúšať ďalšie mikrobiómy a viesť k systémovým ochoreniam.

Črevné ochorenia

Tráviaci trakt môžu postihovať rôzne funkčné aj štrukturálne poruchy, ktoré sa navzájom dopĺňajú pri vývoji ďalších črevných ochorení.
Napríklad môže narušená rovnováha črevných baktérií alebo zápal v črevách oslabovať schopnosť čreva produkovať enzýmy a tak viesť k vzniku citlivosti na potraviny, ako napríklad HIT alebo laktózová intolerancia. Dokonca môže dôjsť aj k vzniku takých ochorení, ktoré nesúvisia len s trávením.

Mnohé z nich v súčasnosti ešte stále nie sú úplne pochopené. Nový výskum môže pomôcť pri vývoji nových liečebných možností a potenciálne aj zvrátiť negatívny trend ich zvýšeného výskytu.

FUNKČNÉ PORUCHY ČRIEV

Pri funkčných poruchách zostáva gastrointestinálny trakt bez štrukturálnych zmien, ale nefunguje tak akoby mal.  Ide o najčastejšie problémy postihujúce tráviaci trakt.

ZÁPCHA

Pre zápchu je charakteristické náročné vyprázdňovanie, ktoré zriedkavejšie (menej ako trikrát týždenne) alebo neúplné.  Zápcha je zvyčajne spôsobená nedostatočným objemom alebo vlákninou v potrave, alebo narušením pravidelnej rutiny alebo stravy. Zápcha je zriedkavo známkou vážnejšieho zdravotného stavu avšak z dlhodobého hľadiska môže viesť k opätovnej absorpcii toxínov späť do krvného obehu.

Zápchu je možné liečiť pomocou:

  • Zvýšenia množstva vlákniny v strave
  • Pravidelného cvičenia
  • Neignorovania nutkania (zadržiavanie spôsobuje zápchu)
  • Dočasným riešením sú preháňadlá, aby sa predišlo vzniku komplikácií, medzi ktoré patria análne trhliny a hemoroidy. Vždy dodržiavajte pokyny na laxatívnom lieku, ako aj rady svojho lekára.

DYSBIÓZA (SIBO a SIFO)

Akékoľvek narušenie rovnováhy črevných baktérií môže spôsobiť dysbiózu (dysbakteriózu). Mikrobiálne kolónie nachádzajúce sa na/v tele sú zvyčajne prospešné a vykonávajú rad užitočných a potrebných funkcií, ako je napomáhanie tráveniu, ochrana pred vniknutím patogénnych mikróbov, atď.

Pri narušenej rovnováhy kolónie majú zníženú schopnosť navzájom sa kontrolovať. To môže viesť k prerastaniu jednej alebo viacerých kolónií, ktoré môžu ďalej škodiť ďalším.

Nadmerné a neprimerane veľké kolónie vylučujú zvýšené množstvá vedľajších toxínov odpadových produktov, spotrebovávať vitamíny a utilizovať bielkoviny, čo spôsobuje ich deficit v organizme.

Kombinácia týchto faktorov spôsobuje mnohé negatívne zdravotné symptómy. Dysbióza môže hrať úlohu pri rôznych zdravotných problémoch. Predpokladá sa, že rovnováha črevných baktérií môže ovplyvniť imunitný systém, zdravie sliznice čreva (zvýšená priepustnosť čriev), ale aj ďalších zdravotných problémov ako: ankylozujúca spondylitída, atopický ekzém, zápalové ochorenie čriev (IBD), syndróm dráždivého čreva (IBS), obezita, metabolický syndróm, reumatoidná artritída, diabetes 2. typu.

Typom črevnej dysbiózy je bakteriálne prerastanie čreva (SIBO) alebo plesňové prerastanie čreva (SIFO). Ide o syndrómy charakterizované zvýšeným počtom a/alebo abnormálnym typom baktérií alebo plesní v tenkom čreve.

K SIBO/SIFO dochádza pri poruche prirodzených ochranných mechanizmov, ako sú žalúdočná kyselina, žlč, enzýmy, imunitný systém a pohyb čriev. Väčšinou ide o následok nezdravej stravy, pesticídov, alkoholu, liekov, stresovej záťaže, atď.

Ľudia trpiaci SIBO a SIFO majú obvykle značné nevysvetliteľné príznaky nafukovania, bolesti a plynatosti. Ďalšie tráviace problémy môžu zahŕňať: zápach z úst, žalúdočná nevoľnosť (zväčša dočasná a mierna), zápcha alebo hnačka.

Dve nedávne štúdie ukázali, že 1 zo 4 zo pacientov s nevysvetliteľnými tráviacimi ťažkosťami malo SIFO. 

SYNDRÓM DRÁŽDIVÉHO ČREVA (IBS)

IBS je dlhodobý stav, ktorý ovplyvňuje črevá a spôsobuje zažívacie problémy, ako je bolesť brucha, kŕče, nadúvanie, hnačka alebo zápcha a hlien v stolici.  Na rozdiel od zápalových ochorení čriev (IBD), IBS nespôsobuje žiadne viditeľné známky poškodenia alebo zápalu v gastrointestinálnom trakte.

IBS postihuje 3 až 20 percent ľudí, častejšie sa vyskytuje u žien ako u mužov a u mladších ľudí mladších.

Nie je jasné, čo presne spôsobuje IBS, ale lekári si myslia, že úlohu môžu zohrávať tráviace problémy a zvýšená citlivosť čriev.  Stresujúce životné udalosti a problémy duševného zdravia, ako je depresia a úzkosť, môžu tiež zvýšiť riziko vzniku IBS u osôb. Prispievať k rozvoju IBS môže aj dysbióza a zápaly v črevách.

Prečítajte si viac v našom článku: Syndróm dráždivého čreva (IBS)

ŠTRUKTURÁLNE PORUCHY

Pri štrukturálnych poruchách je črevo postihnuté štrukturálnymi zmenami, vyzerá abnormálne a nepracuje správne.

IMUNITNE-SPROSTREDKOVANÉ OCHORENIA ČRIEV

Celiakia

Celiakia je závažné autoimunitné ochorenie, ktoré sa vyskytuje u geneticky predisponovaných ľudí, u ktorých konzumácia gluténu vedie k imunitnej reakcii, ktorá napáda tenké črevo, čo vedie k poškodeniu klkov v tenkom čreve.  Keďže tieto klky podporujú vstrebávanie živín, ich poškodenie spôsobuje nedostatok živín.

Odhaduje sa, že celiakia postihuje 1 zo 100 ľudí na celom svete. 

Celiakia je dedičná. Ľudia s priamym príbuzným s celiakiou (rodič, dieťa, súrodenci) majú riziko vzniku celiakie 1 až 10 rokov.

Neliečená celiakia môže viesť k ďalším vážnym zdravotným problémom, najmä k rozvoju iných autoimunitných porúch, ako je diabetes typu I a roztrúsenej sklerózy (MS), a mnoho ďalších stavov, vrátane dermatitis herpetiformis (svrbivá kožná vyrážka), anémie, osteoporózy, neplodnosti a potratu, neurologických stavov, ako je epilepsia  a migrény, krátky vzrast, srdcové ochorenia a rakovina čriev. Ľudia s celiakiou majú 2x väčšie riziko vzniku ischemickej choroby srdca a 4x väčšie riziko vzniku rakoviny tenkého čreva.

Neceliakálna gluténová intolerancia

Neceliakálna gluténová intolerancia alebo citlivosť (senzitivita) zahŕňa zdravotné ťažkosti vyvolané konzumáciou gluténu, ktoré zahŕňajú tráviace symptómy a / alebo príznaky mimo gastrointestinálneho traktu, ktoré sa zlepšia po vyradení potravín obsahujúcich glutén zo stravy, pričom bola u pacienta vylúčená celiakia a alergia na pšenicu.

Patogenéza NCGS ešte nie je celkom objasnená, ale predpokladá sa, že zahŕňa aktiváciu vrodeného imunitného systému, priame cytotoxické účinky gluténu a pravdepodobne aj ďalších zložiek pšenice.

Prečítajte si viac v našom clánku: Tichá celiakia: Neceliakálna gluténová intolerancia

 Zápalové ochorenia čriev (IBD)

IBD spôsobuje zápal gastrointestinálneho traktu, ktorý začína v ústach a siaha cez žalúdok a črevá až po konečník.

V minulosti sa považovalo za autoimunitné ochorenie, ale výskum naznačuje, že chronický zápal je výsledkom imunitného systému, ktorý útočí na neškodný vírus, baktérie alebo potraviny v čreve, čo spôsobuje zápal, ktorý vedie k poškodeniu čriev.

Dva hlavné typy IBD sú ulcerózna kolitída a Crohnova choroba. 

  • Ulcerózna kolitída je obmedzená na črevo alebo hrubé črevo a spôsobuje chronický zápal a vredy v jeho najvnútornejšej vrstve.
  • Na druhej strane Crohnova choroba môže postihnúť akúkoľvek časť gastrointestinálneho traktu od úst až po konečník. Najčastejšie však postihuje poslednú časť tenkého čreva alebo hrubého čreva alebo oboje a zasahuje do viacerých vrstiev.

Príčina IBD nie je známa. Niektoré látky alebo ich kombinácie – baktérií, vírusov, antigénov – spúšťajú imunitný systém organizmu a spôsobujú zápalovú reakciu v črevnom trakte.  Nedávne štúdie ukazujú, že rozvoj IBD môže spôsobiť kombináciu dedičných, genetických a / alebo environmentálnych faktorov.  Reakcia pokračuje a poškodzuje črevnú stenu, čo vedie k hnačke a bolesti brucha.

Rakovina (kolaterálny karcinóm)

Kolorektálny karcinóm je druhá najčastejšia forma rakoviny.  Našťastie, s pokrokom v včasnej detekcii a liečbe, kolorektálny karcinóm je jednou z najlepšie liečiteľných foriem ochorenia.  Použitím rôznych skríningových testov je možné predchádzať, detekovať a liečiť ochorenie dlho predtým, ako sa objavia symptómy.

Alergická kolitída

Alergická kolitída je častejšia u detí ako u dospelých a postihuje 2 až 3 percentá detí.  Dieťa so zapáleným hrubým črevom môže byť podráždené, plynné a má v stolici krv alebo hlien.  Možné sú aj anémie a podvýživa.

Prečítajte si aj o ďalších reakciách na potraviny: Typy nežiadúcich reakcií na potraviny

ĎALŠIE TYPY IMUNITNE-SPROSTREDKOVANEJ KOLITÍDY

  • Eozinofilná kolitída je podobná alergickej kolitíde. Presná príčina eozinofilnej kolitídy nie je vždy známa, hoci proteíny v kravskom mlieku často zhoršujú príznaky.  Zdá sa, že ľudia s osobnou alebo rodinnou anamnézou alergií a astmy majú vyššie riziko.
  • Mikroskopická kolitída môže byť pozorovaná iba cez mikroskop.  Vyznačuje sa zvýšením lymfocytov vo výstelke hrubého čreva. Existujú dva typy mikroskopickej kolitídy a hoci obidva vykazujú zvýšenie lymfocytov, každý typ ovplyvňuje tkanivo hrubého čreva iným spôsobom.
  • Lymfocytová kolitída má vyšší počet lymfocytov a tkanivá a výstelka hrubého čreva majú normálnu hrúbku.
  • Pri kolagénnej kolitíde je vrstva kolagénu pod výstelkou hrubého čreva hrubšia ako normálne.

OSTATNÉ ŠTRUKTURÁLNE OCHORENIA ČRIEV

INFEKČNÁ KOLITÍDA

Infekčná kolitída môže byť spôsobená vírusmi, baktériami a parazitmi.  Osoba, ktorá má infekčnú kolitídu, má hnačku a horúčku a vzorka stolice býva pozitívna na enteropatogénov, ako napríklad salmonela, campylobacter a escherichia coli (E. coli)

KOLITÍDA VYVOLANÁ LIEKMI

Niektoré lieky, hlavne nesteroidné protizápalové lieky (NSAID), boli spojené so zápalom hrubého čreva u niektorých ľudí.  Starší ľudia a ľudia s dlhodobým užívaním NSAID v anamnéze sú vystavení najvyššiemu riziku vzniku tohto typu kolitídy.

Pseudomembranózna kolitída sa označuje ako kolitída spojená s antibiotikami alebo kolitída C. diff, pretože je výsledkom nadmerného rastu baktérií Clostridium difficile. Najčastejšie je spôsobená používaním antibiotík, ktoré narúša rovnováhu baktérií v hrubom čreve.

DIVERTIKULÁRNA CHOROBA

Divertikul je malý výčnelok vo svalovej stene čreva, ktorý zvnútra v oslabenách častiach. Ak sa v divertikule na dlhší čas ocitne bez pohybu črevný obsah, môže dôjsť k zápalu – divertikulitíde. Divertikuly sa môžu vytvoriť kdekoľvek v tráviacom systéme, ale najčastejšie sa vyskytujú vo vysokotlakovej oblasti hrubého čreva.

Divertikulárna choroba je veľmi častá a vyskytuje sa u 10% ľudí vo veku nad 40 rokov au 50% ľudí vo veku nad 60 rokov v západných kultúrach.  Býva spôsobená malým objemom vlákniny v potrave a zápchou.

Divertikulóza zriedkavo spôsobuje symptómy. Komplikácie divertikulárnej choroby sa vyskytujú u asi 10% ľudí.  Patrí medzi ne infekcia alebo zápal (divertikulitída), krvácanie a obštrukcia. 

Divertikulitída sa prejavuje najčastejšie brušnými kŕčmi a bolesťami, poruchami vyprázdňovania, teplotou a zvracaním. Príznaky sa náhle vystupňujú, ak dôjde k prasknutiu zapáleného divertikula.

Liečba divertikulitídy zahŕňa antibiotiká, zvýšené tekutiny a špeciálnu diétu.  Chirurgia je potrebná u približne polovice pacientov, ktorí majú komplikácie na odstránenie postihnutého segmentu hrubého čreva.

ZVÝŠENÁ PRIEPUSTNOSŤ ČRIEV (DERAVÉ ČREVO)

Zvýšená priepustnosť čriev, známa aj ako deravé črevo je stav, pri ktorom sa začnú zväčšovať medzery v črevnej stene, čo umožňuje väčším molekulám, ako sú baktérie, toxíny a nestrávené častice potravy, prejsť do krvného obehu.

Aj napriek obmedzenému počtu dôkazov sa predpokladá, že zvýšená črevná priepustnosť vyvoláva rozsiahle zápaly, stimuluje imunitnú reakciu a môže byť spojená s niekoľkými chronickými a autoimunitnými ochoreniami, ako je diabetes typu 1 a celiakia a ďalšími problémami. Nie je však jasné, či je to príznak alebo základná príčina.

Deravé črevo je sprevádzané ďalšími zdravotnými problémami. Varovným signálom, že máte narušené črevo, môžu byť napríklad viaceré potravinové intolerancie, narušená schopnosť čreva produkovať enzýmy a oslabený imunitný systém.

Prečítajte si viac o zvýšenej priepustnosti čreva: Deravé črevo a jeho regenerácia

ISCHEMICKÁ KOLITÍDA

Ischemická kolitída nastáva vtedy, keď je znížený prietok krvi (v dôsledku zúžených alebo zablokovaných tepien) do časti hrubého čreva, v dôsledku čoho dochádza k nedostatočnému okysličovaniu a môže viesť k život ohrozujúcej nekróze črevného tkaniva.

Ischemická kolitída môže postihnúť ktorúkoľvek časť hrubého čreva, ale zvyčajne pociťujete bolesť na ľavej strane brucha.  Môže sa vyskytovať postupne alebo náhle. Príznaky na pravej strane môžu naznačovať zablokované cievy v tenkom čreve a nekrózu črevného tkaniva, ktorá si vyžaduje neodkladnú operáciu na odstránenie blokády a odstránenie poškodenej časti.

Ľudia, ktorí majú 60 alebo viac rokov, majú vysoký cholesterol alebo poruchu zrážanlivosti, majú zvýšené riziko ischemickej kolitídy.

ANÁLNE PORUCHY

  • Hemoroidy sú opuchnuté krvné cievy, ktoré lemujú análny otvor.  Sú spôsobené chronickým nadmerným tlakom z namáhania počas pohybu čriev, pretrvávajúcej hnačky alebo tehotenstva.
  • Análne trhliny sú trhliny alebo praskliny vo výstelke análneho otvoru.  Najčastejšou príčinou análnej trhliny je prechod veľmi tvrdých alebo vodnatých stolíc. Análna trhlina je veľmi bolestivá, pretože odkryté svaly sa dráždia stolicou alebo vzduchom a vedú k intenzívnej pálivej bolesti, krvácaniu alebo kŕčom po pohybe čriev.
  • Perianálne abscesy sa môžu vyskytnúť, keď sa zablokujú drobné análne žľazy na vnútornej strane konečníka, a baktérie prítomné v týchto žliazach spôsobujú infekciu, v dôsledku ktorej sa môže vytvoriť absces. Liečba zahŕňa vypustenie abscesu, zvyčajne v lokálnej anestézii v ordinácii lekára.
  • Análna fistula býva často komplikáciou drenáže abscesu. Ide o abnormálny trubicový priechod z análneho kanála k otvoru v koži v blízkosti otvoru análneho otvoru.  Stolica je cez tento malý kanál odklonená von cez kožu, čo spôsobuje svrbenie, dráždenie a krvácanie. Zriedkakedy sa liečia samy od seba a zvyčajne potrebujú operáciu na vypustenie abscesu a „uzavretie“ fistuly.

DIAGNOSTIKA OCHORENÍ ČRIEV

SONO, RTG alebo CT vytvárajú obraz vnútra tela a umožňujú lekárovi skontrolovať príznaky akýchkoľvek problémov.

Endoskopia.  Diagnostika pomocou endoskopu, ktorý sa dostane cez hrdlo človeka do ich gastrointestinálneho traktu.

Kolonoskopia.  Diagnostika pomocou endoskopu cez análny otvor do konečníka a hrubého čreva. Krvné testy zahŕňa analýzu krvných ukazovateľov.

Testy stolice na vylúčenie infekčných patogénov.

LIEČBA

Liečba sa môže líšiť v závislosti od príčiny. 

Väčšina typov sa lieči pomocou liekov a zmien v strave a životného štýlu. 

Lieky môžu zahŕňať:

  • protizápalové lieky, ako sú kortikosteroidy a aminosalicyláty
  •  imunosupresíva
  •  biologické lieky
  • antibiotiká
  • lieky proti hnačke
  • doplnkov, ako je železo, vápnik a vitamín D

Nasledujúce zmeny životného štýlu môžu pomôcť zmierniť vaše príznaky:

  • sledujte a vyhýbajte sa potravinám, ktoré spúšťajú alebo zhoršujú vaše príznaky
  • jedzte menšie, častejšie jedlá
  • obmedzte kofeín, alkohol a prestaňte fajčiť

Ak iné lieky nie sú schopné zmierniť vaše príznaky alebo ak máte závažné poškodenie hrubého čreva, môže sa pristúpiť ku chirurgickému zákroku. Avšak podľa Centier pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) sa operácia IBD stáva menej častou v dôsledku pokroku v liekoch.

NÁVŠTEVA LEKÁRA

Chronickú hnačku, silnú bolesť brucha alebo krv v stolici by mal vyhodnotiť lekár.  Ťažká bolesť brucha, ktorá prichádza náhle, môže byť znakom vážneho stavu, ktorý si vyžaduje pohotovostnú lekársku starostlivosť.

Zdroje k článku:
https://my.clevelandclinic.org/health/articles/7040-gastrointestinal-disorders

Zápal slepého čreva: antibiotiká vs. operácia?

Zápal slepého čreva netreba podceňovať. Aké sú jeho príznaky? Kedy lekári pristupujú k operácii a kedy k sledovaniu s antibiotikami?

ČO JE TO SLEPÉ ČREVO?

Slepé črevo (appendix) je približne 10 cm dlhý úzky vakovitý útvar vyčnievajúci zo začiatku hrubého čreva. Negatívnu povesť získalo vďaka svojej tendencii zapáliť sa, čo môže spôsobiť jeho prasknutie a vedie k jeho chirurgickému odstráneniu.

Keď je apendix zapáli, začínajú sa objavovať príznaky zápalu slepého čreva vrátane náhlej bolesti, ktorá často začína v dolnej pravej časti brucha alebo v blízkosti pupka a potom migruje do pravej dolnej strany.

Včasné príznaky zápalu slepého čreva (apendicitída) môžu byť zamieňané za poruchy trávenia alebo plynatosť, pretože zo začiatku môžu byť bolesti len mierne. Menej závažné bývajú bolesti aj u starších ľudí. U tehotných žien môžu byť zase presunuté v dôsledku zväčšenej maternice. Symptómy apendicitídy u detí sa ťažšie identifikujú a môžu byť nesprávne interpretované.

Keď je apendix zablokovaný, baktérie vnútri slepého čreva sa rýchlo množia.  To spôsobuje absces a tvorbu hnisu. Ak sa trhlina roztrhne, hnis, baktérie a infekcia sa šíria do brucha a krvného obehu, čo môže byť život ohrozujúce.  To je dôvod, prečo je nutná pohotovostná lekárska starostlivosť vždy, keď sa objavia príznaky a podozrenie na apendicitídu.

PREČO BOJOVAŤ ZA NEINVAZÍVNU LIEČBU?

Hoci sa ešte donedávna považovalo slepé črevo za zbytočný orgán, nedávny výskum naznačuje, že slúži ako rezervoár pre prospešné črevné baktérie tvoriace súčasť mikrobiómu a lymfoidné bunky.

Lymfoidné bunky napomáhajú celkovej funkcii čriev. Sú odolnejšie ako ostatné imunitné bunky, takže sú doslova nevyhnutné pre boj s infekciou najmä u ľudí s oslabeným imunitným systémom. Navyše sú to dokonca jedny z mála imunitných buniek, ktoré dokážu prežiť aj chemoterapiu.

Výskum dokázal, že po odstránení apendixu u myší dochádzalo k zvýšenému zápalu a šíreniu sa infekcie v črevách. U ľudí sa predpokladá rovnaký účinok, takže odstránenie apendixu nemusí byť vždy najlepšou voľbou. Aj preto odborníci vyvíjajú menej invazívne spôsoby liečby jeho zápalu, medzi ktoré patrí napríklad antibiotická liečba.

V každom prípade však príznaky apendicitídy treba brať vážne.  Deti aj dospelí si vyžadujú okamžitú lekársku pomoc.

ANTIBIOTICKÁ LIEČBA PRI NEKOMPLIKOVANOM ZÁPALE SLEPÉHO ČREVA

Fínski vedci teraz tvrdia, že väčšina prípadov nekomplikovaného zápalu slepého čreva (to znamená, že orgán nepraskol) môže byť úspešne liečená antibiotikami bez potreby operácie.

Podľa vedúcej výskumníčky Dr. Pauliny Salminen, ktorá pracuje ako chirurg v univerzitnej nemocnici v Turku je operácia nevyhnutná len vtedy, keď sa zdá, že appendix praskne alebo praskol.  A tento rozdiel je ľahko viditeľný na CT snímke.

Okolo 20 až 30 percent pacientov s apendicitídou má perforovaný appendix (to znamená, že je v ňom malá thlina, prostredníctvom ktorej obsah uniká do brušnej dutinu a môže spôsobiť potenciálne smrteľnú infekciu krvi), ktorý je potrebné odstrániť, ale u 70 až 80 percent pacientov môžu stačiť len antibiotiká.

V štúdii, ktorá porovnávala 273 pacientov, ktorí mali apendektómiu s 257 liečených antibiotikami, výskumníci zistili, že asi u 60 % pacientov preliečených antibiotikami nebolo potrebné v priebehu nasledujúcich 5 rokov chirurgické odstránenie slepého čreva.

Operáciu muselo nakoniec podstúpiť 100 z 257 pacientov (čo predstavuje 39%) liečených antibiotikami, vrátane 15 pacientov operovaných počas počiatočnej hospitalizácie.

Najzásadnejšou otázkou teda je, či sú lekári a pacienti ochotní akceptovať riziko, že v priebehu piatich rokov by mohlo dôjsť k recidíve s takmer 40 percentnou pravdepodobnosťou.

Podľa Dr. Robert Glatter, pohotovostného lekára  nemocnici Lenox Hill Hospital v New Yorku  je to otázka úrovne tolerancie rizika, pretože keď je apendix odstránený nekomplikovanou apendicitídou, riziko komplikácií je pomerne minimálne.

„Pacienti musia pochopiť, že zatiaľ čo antibiotiká môžu účinne liečiť akútnu apendicitídu so 60 až 70% pravdepodobnosťou, liečba môže tiež zlyhať a vyžadovať operáciu. Rozhodnutie začať antibiotickou liečbou by malo zahŕňať spoločné rozhodovanie medzi lekármi, pacientmi a ich rodinami,“ povedal Glatter.

Aj keď antibiotická intervencia získala zvýšenú pozornosť a popularitu, sú potrebné ďalšie štúdie špecifických podskupín pacientov, ktorí môžu byť vystavení vyššiemu riziku, vrátane pacientov s apendikolitmi, v ktorých je slepé črevo zablokované kalcifikovanými usadeninami.  Títo pacienti boli vylúčení z tejto najnovšej štúdie, poznamenal.

LIEČBA

Apendicitída je vážny zdravotný stav, ktorý vyžaduje pohotovostnú lekársku starostlivosť. Štandardné vyšetrenia zahŕňajú anamnézu, fyzikálne vyšetrenie, testy krvi a moču a zobrazovacie testy, ako je CT, MRI alebo ultrazvuk brušnej dutiny.

Ak slepé črevo nie je prasknuté, je možné zvoliť antibiotickú liečbu s monitorovaním v nemocnici. 

Ak je appendix natrhnutý, je potrebné ho chirurgicky odstrániť.  Väčšina apendektómií sa dnes vykonáva laparoskopicky. Ak však apendix praskne, laparoskopická operácia nemusí byť vhodná, pretože chirurg musí diskusné odstrániť hnis z brušnej dutiny.

Po apendektómii je väčšina pacientov z nemocnice prepustená v priebehu niekoľkých dní. Prečítajte si aj náš článok: Návod, ako prežiť pobyt v nemocnici.

V súčasnej dobe prebieha klinická štúdia, ktorú vykonáva David Geffen School of Medicine na UCLA, aby sa zistilo, či by bola antibiotická liečba apendicitídy (pred prasknutím) bez hospitalizácie bezpečná a účinná. Počiatočné výsledky sú sľubné. Výskumní pracovníci očakávajú konečné výsledky v roku 2021.

10 TIPOV PRE URÝCHLENIE ZOTAVENIA PO ZÁPALE SLEPÉHO ČREVA?

1. Dodržiavajte odporúčania svojho lekára týkajúce sa aktivity, liekov a starostlivosti o rany.

Vo všeobecnosti po laparoskopickej operácii budete musieť obmedziť aktivitu na 3 až 5 dní.  Pri otvorenej apendektómii musíte obmedziť aktivitu na 10 až 14 dní. 

Pohybujte sa pomaly,  vyhýbajte sa zdvíhaniu ťažkých predmetov, atď. Pri kýchaní a kašli aplikujte mierny tlak na brucho, aby ste sa vyhli bolesti.  Rana musí zostať čistá a suchá.

2. Po operácií dodržiavajte ľahko stráviteľnú diétu stanovenú lekárom.

Slepé črevo je súčasťou tráviaceho traktu, takže pri jeho hojení sa môžu vyskytnúť nové gastrointestinálne príznaky.  Jedzte výživné organické jedlo v malých porciách. Vyhnite sa všetkým spracovaným potravinám a potravinám, na ktoré ste citliví, vrátane lepku a mliečnych výrobkov. 

3. Protizápalová strava po ukončení diéty.

Akonáhle budete môcť, skúste postupne začať pridávať do svojej stravy aj protizápalové potraviny. Živiny, nachádzajúce sa v odporúčaných potravinách, hrajú kľúčovú úlohu v boji proti zápalovým procesom. Dôkazy pochádzajú z laboratórnych, klinických aj epidemiologických štúdií.

Ak chcete zájsť ešte o krok ďalej, môžete absolvovať celú Protizápalovú kúru, ktorá zameriava na komplexný prístup k zdraviu.

V príručke sa dočítate napríklad aj o tom, ktoré výživové doplnky podporujú boj so zápalmi, zvyšujú účinnosť antibiotík a znižujú pravdepodobnosť recidívy. Medzi ne patrí napríklad systémová enzymoterapia (SET), ktorej účinky boli dokázané viacerými štúdiami.

„SET odstraňuje príčiny zápalu, zabraňuje vzniku opuchu a hematómu a urýchľuje ich vstrebávanie, zlepšuje mikrocirkuláciu, fibrinolytickým a trombolytickým efektom obmedzuje nežiaduce zrážanie krvi. Výsledkom je uvedenie zápalu do primeraného rozsahu. To vedie k rýchlejšej regenerácii poškodených tkanív a urýchleniu zahojenia zápalových ložísk. Je tiež obmedzené riziko prechodu zápalu do chronickej fázy a v prípade bakteriálneho zápalu je zlepšené prenikanie antibiotík do tkanív a urýchlene vyliečenie. Priaznivé je aj štiepenie mediátorov bolesti.
Je tiež normalizovaná imunita: posilnením oslabenej imunity sa zvyšuje odolnosti proti všetkým infekčným škodcom, predovšetkým v detskom veku a starobe, v prípade nadmerne chorobnej imunity (u alergických, imunitnými komplexami vyvolaných poškodeniach a pri autoimunitných reakciách namierených proti vlastným orgánom a tkanivám) je imunita uvedená do fyziologických medzí.“


NOUZA, K., WALD, M. Systémová enzymoterapie – perorální podávání kombinace proteáz: farmakologie a využití v léčebné praxi. In Praktické lékárenství [online]. 03/2006: 123-125. [cit. 2018-06-14]. Dostupné z: solen.cz
Protizápalová príručka iba za 12 €

4. Odpočinok a relaxácia sú základom zotavenia.

Apendektómia je traumatická fyzická udalosť a zotavenie trvá určitý čas.  Vďaka odpočinku a relaxácii po operácii sa budete cítiť lepšie a rýchlejšie sa zotavovať.  Relaxácia zmieňuje úzkosť, znižuje bolesť a zlepšuje kvalitu spánku.

5. Podpora zdravej funkcie pečene.

Anestetiká používané počas operácie môžu spôsobiť zníženie funkcie pečene, čo umožňuje hromadenie toxických látok.  Zopár týždňov po apendektómii sa vyhnite konzumácii kofeínu a alkoholu. 

6. Podpora imunitného systému.

Prevencia infekcie po apendektómii, najmä ak sa apendix roztrhol a unikli baktérie a hnis do brušnej dutiny, je nevyhnutná.  Najlepší spôsob, ako sa chrániť pred infekciou, je zabezpečiť optimálny výkon imunitného systému pomocou starostlivosti o mikrobióm.

7. Vitamín C.

Vitamín C pomáha organizmu metabolizovať anestetiká používané počas operácie a podľa výskumníkov Gundersen Lutheran Medical Center môže pomôcť urýchliť hojenie.  Dr. Michael A. Fiorillow, MD, popredný plastický chirurg, odporúča 2000 miligramov denne vysoko kvalitného doplnku vitamínu C každému s otvorenou ranou.

Vitamín C posilňuje imunitný systém a pomáha zlepšovať vstrebávanie minerálov, čo je kľúčové pri regenerácii po operácii.

8. Probiotiká.

Anestetiká a antibiotiká poškodzujú prirodzenú zdravú bakteriálnu rovnováhu čreva.  Ak chcete obnoviť zdravé baktérie, užívajte kvalitný probiotický doplnok, ktorý poskytuje najmenej 50 miliárd CFU na jednu porciu. 

9. Kokosový olej.

Aby ste predišli výraznému zjazveniu po odstránení stehov alebo svoriek, jemne masírujte kokosový olej okolo jazvy. Pomôže vyživiť pokožku a pomôže zabiť všetky huby, baktérie alebo vírusy na koži.

10. V prípade potreby vyhľadajte lekársku pomoc.

Po apendektómii vyhľadajte lekársku pomoc, ak sa u Vás vyskytne horúčka, zimnica, krvácanie alebo drenáž z miesta vpichu, vracanie, nechutenstvo, kašeľ, dýchavičnosť, kŕče, žiadne pohyby čriev počas dvoch dní alebo dlhšie, alebo hnačka po dobu troch alebo viac dní.

Odkaz na vedeckú štúdiu:
https://jamanetwork.com/journals/jama/fullarticle/2703354

Ďalšie zdroje:
https://www.webmd.com/digestive-disorders/news/20180925/antibiotics-may-cure-appendicitis-without-surgery
https://draxe.com/appendicitis-symptoms/

Alergia na mikroorganizmy

Identifikácia mikroorganizmových alergénov dodáva diagnostickým a liečebným možnostiam nový rozmer.

Nakoľko sa jedná o novú oblasť výskumu, sú potrebné ďalšie štúdie, aby sa objasnila úloha mikroorganizmov pri alergii, najmä v prípadoch pacientov s doteraz neznámou príčinou ťažkostí.

BAKTERIÁLNE ALERGÉNY

Niektoré baktérie sú na jednej strane spájané s ochranou pred alergiou, na druhej strane však kolonizácia alebo infekcia určitými bakteriálnymi druhmi môže u niektorých ľudí vyvolať alebo spôsobiť vzplanutie alergie (napríklad M. pneumoniae, H. influenzae, S. pneumoniae, S. epidermidis, S. aureus a S. saprophyticus, C. trachomatis, C. pneumoniae, M. catharralis).

Bakteriám sa pripisujú mnohé pro-alergénne funkcie. Majú schopnosť infikovať bunky dýchacích ciest a produkovať toxíny (čo vedie k zápalu, bunkovej smrti, zlyhaniu epiteliálnej bariéry a poškodeniu sliznice).

Taktiež sú niektoré baktérie schopné vyvolať uvoľňovanie histamínu.

Špecifický anti-bakteriálny sérový IgE bol zistený u alergických jedincov a boli opísané IgE protilátky proti C. trachomatis, C. pneumoniae, M. pneumoniae, H. influenzae, S. pneumoniae, M. catharralis alebo S. aureus.

Napríklad existuje aj forma alergickej vaginitídy na kvasinky, ktoré sa bežne nachádzajú v pošve. Niektoré ženy majú dostatok kvasiniek a v priebehu času sa stanú na ne alergickými, čo môže spôsobiť chronické príznaky.

HUBOVÉ ALERGÉNY

Spóry plesní sú dostatočne malé na to, aby sa dostali hlboko do pľúc, čo môže u citlivých ľudí môže vyvolať alergické reakcie podobné sennej nádche. Objaví sa výtok z nosa, svrbenie očí a kože, kýchanie, atď.

Aj keď nemáte alergiu alebo iné dýchacie problémy, pleseň môže stále dráždiť pľúca, spôsobiť kašeľ a viesť k zápalu dýchacích ciest, najmä u ľudí s oslabeným imunitným systémom.

Upozornenie: paradoxne existujú dôkazy o tom, že expozícia H. influenzae alebo S. pneumoniae môže poskytnúť aj ochranu pred alergiou, aj napriek prítomnosti antibakteriálnych IgE. Inak povedané, špecifické IgE sa nerovnajú symptomatickej alergii. Ďalšie štúdie sú preto potrebné pre bližšie pochopenie alergie na mikroorganizmy.

ALERGIE MAJÚ PÔVOD V MIKROBIÓME

V poslednej dekáde vedci začali vďaka rozvoju vedy a technológií objavovať jeho potenciál a jeho vplyv na zdravie. Mikrobióm v podstate ovplyvňuje takmer každý aspekt zdravia.

Nedávny výskum poukazuje na ústrednú úlohu mikrobiomu aj vo vývoji alergických ochorení.

Prostredníctvom komplexných imunitných mechanizmov sa vplyv jednotlivých mikrobiómov rozširuje na systémy vzdialených orgánov. Okrem toho, jednotlivé mikrobiómy plnia mnoho zdraviu prospešných funkcií, najmä ochrana pred infekciou, budovanie imunitnej tolerancie, ako aj rôzne lokálne funkcie.

Svoje funkcie si však dokážu plniť  len za predpokladu, že sú baktérie a mikróby v správnom pomere a zložení.

Odkaz na zdroje:
https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1438422117305040
https://www.health.com/cold-flu-sinus/mold-health-dangers
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6056614/