0

Ako znečistené prostredie ničí naše zdravie?

#imunita

Ľudia narúšajú ekosystémy vo väčšej miere a rýchlejšie za posledných 75 rokov než v ktoromkoľvek predchádzajúcom období ľudskej existencie. Ohrozená je celá zem od atmosféry až po život na nej – flóru a faunu, vrátane ľudského zdravia.

Vymieranie organizmov je prirodzený jav. Odhaduje sa, že postihlo 96 – 98 % druhov, ktoré kedy žili na Zemi. Podľa IUCN je však súčasné tempo vymierania 1 000 až 10 000-krát vyššie.
V geologickej minulosti Zeme je známych päť veľkých masových vymieraní. V prvohorách tri, v druhohorách dve (na posledné doplatili dinosaury). Aktuálne vymieranie spôsobené ľudskými činnosťami, sa označuje ako šieste.

ZNEČISTENIE OVZDUŠIA

Znečistenie životného prostredia je dôležitým rizikovým faktorom so škodlivými účinkami na imunitné funkcie.

Dokonca aj krátkodobé pôsobenie látok znečisťujúcich ovzdušie ovplyvňuje zdravie dýchacích ciest, čo môže mať za následok infekcie horných dýchacích ciest a astmu. Okrem toho, až 1/3 úmrtí na mŕtvicu, rakovinu pľúc a srdcové choroby sa pripisuje znečistenému ovzdušiu.

Sliznice ľudí, ktorí žijú vo väčších mestách alebo znečistených oblastiach, sú chronicky dráždené a poškodzované. Spôsobujú to tzv. zápalové mediátory. Cez poškodené sliznice ľahšie prenikajú alergény, ale aj infekčné mikroorganizmy. Okrem toho sa alergény nadväzujú na pevné častice smogu, ktoré sa stávajú ich nosičmi, a vdychovanie takýchto komplexných častíc sa považuje za mimoriadne významný faktor pri vzniku alergických ochorení.

Zo všetkých znečisťujúcich látok vo vzduchu predstavujú najväčšie hrozby pre ľudí prízemný ozón a znečistenie časticami. Deti a staršie osoby sú na nej obzvlášť citlivé.

Deti majú vyššiu frekvenciu dýchania ako dospelí.  To vedie k proporcionálne vyššiemu minútovému objemu. Výsledkom je, že deti môžu byť náchylnejšie na látky absorbované dýchacími cestami ako dospelí s rovnakou expozíciou. Deti môžu na takéto látky reagovať rýchlejšie a intenzívnejšie.

SMOG

Najviditeľnejšie znečistenie ovzdušia pochádza zo smogu, ktorý je spôsobený emisiami zo spaľovania uhlia, motorových dopravných prostriedkov, priemyselu, lesných a poľnohospodárskych požiarov a fotochemických reakcií týchto emisií.

Na miestach, ako je Čína alebo India, sú mestá, kde niekedy nedovidíte na vzdialenosť viac ako 3 metrov. V mestách ako je Mumbai (India) alebo Linfen (Čína) je dýchanie vzduchu približne rovnaké ako keby ste vyfajčili niekoľko balíčkov cigariet denne.

Navyše, znečistené ovzdušie prechádza cez Tichý oceán k západnému pobrežiu Spojených štátov a znečistené mraky cestujú pravidelne po Európe a Ázii.

ÚROVEŇ ZNEČISTENIA NA SLOVENSKU

Nedostatok viditeľného smogu neznamená, že vzduch je čistý. V mestách po celom svete toxické znečisťujúce látky vo vzduchu prevyšujú priemerné ročné hodnoty odporúčané smernicami WHO o kvalite ovzdušia.

S cieľom priblížiť ľuďom úroveň znečistenia ovzdušia, v ktorom žijú, vyvinula WHO v spolupráci s ďalšími inštitúciami nástroj na meranie znečistenia ovzdušia, ktorý je dostupný online na adrese: www.breathelife2030.org

Pre zaujímavosť, podľa mojich meraní ani mimo zimných mesiacov, kedy býva znečistenie najhoršie, žiadne zo Slovenských krajských miest nedosahovalo odporúčanú kvalitu vzduchu WHO, ktorá je na úrovni 10 koncentrácie PM 2,5 merané v mikrogramoch častíc na meter kubický vzduchu (µg / m3).

Úroveň znečistenia slovenských krajských miest: Bratislava – 19, Trnava – 22, Nitra – 17, Banská Bystrica – 17, Trenčín – 22, Žilina – 21, Prešov – 21, Košice – 19 (údaje z apríla 2019).

KYSLÝ DÁŽĎ

Kyslý dážď je spôsobený emisiami oxidu siričitého a oxidov dusíka, ktoré reagujú s molekulami vody v atmosfére a výsledkom sú kyseliny.

Má nepriaznivý vplyv na lesy, sladké vody a pôdy, zabíja hmyz a vodnú faunu a flóru, spôsobuje lúpanie náterov, koróziu oceľových konštrukcií, zvetrávanie kamenných budov a sôch. Negatívny vplyv má aj na ľudské zdravie.

Medzi ďalšie celosvetové problémy, ktoré úzko súvisia so znečistením ovzdušia patrí aj skleníkový efekt a globálne otepľovanie, ako aj narušenie ozónovej vrstvy. O potrebe chránenia sa pred žiarením v dôsledku narušenej ozónovej vrstvy si povieme neskôr.

ZNEČISTENIE VÔD

V rozvojových krajinách zomrie každoročne 25 miliónov ľudí na následky pitia zdravotne škodlivej vody a ďalšie milióny trpia maláriou a rozličnými infekčnými chorobami.

Aj v civilizovanom svete, kde sú zdroje pitnej vody pomerne čisté, sú mnohé rieky znečistené rôznymi chemikáliami (priemyselnými odpadmi, poľnohospodárskymi chemikáliami ako sú fertilizačné látky a pesticídy), nespracovanými splaškami a eróziou.

CHLÓR

Okrem toho, sa do pitnej vody pridáva chlór kvôli dezinfekcii.

Chlór je zdraviu škodlivá chemikália. Bežne sa s ňou ľudia môžu dostať do kontaktu najmä pitím chlórom ošetrenej vody z vodovodu a plávaním v chlórovaných bazénoch.

Pitie chlórovanej vody môže ničiť mikrobióm a viesť k poruchám imunitného systému. Vedci tiež zistili prepojenie so zápalom slepého čreva a vzostupom počtu prípadov astmy, čo nazvali hypotézou bazénového chlóru.

Pri pití vody z vodovodu pritom stačí dodržiavať jednoduché pravidlá, ktorými zminimalizujete súvisiace zdravotné riziká súvisiace:

  • Na konzumáciu vody (na pitie aj varenie) používajte výlučne studenú vodu. Teplá (úžitková) voda je určená len na umývanie, pretože je náchylnejšia na výskyt baktérií.
  • Pred nabratím vody z vodovodu ju nechajte odtiecť a odstáť, čím väčšina chlóru vyprchá.

ZNEČISTENIE PODY

Znečistenie pôdy v dôsledku kyslých dažďov, kontaminácie hnojivami, pesticídmi a fungicídmi ako aj znečistenie odpadmi môžu narúšať prírodné procesy vo vnútri pôdy a ničiť organizmy ako sú baktérie, huby, atď. prospešné pre faunu/flóru. Nadmerná erózia má tiež degradačný účinok na kvalitu pôdy.

Štúdie naznačujú, že zníženie užitočných baktérií môže súvisieť so znížením diverzity črevného mikrobiómu u ľudí.

REGENERAČNÉ POĽNOHOSPODÁRSTVO

Veľmi zaujímavým novým konceptom je regeneračné poľnohospodárstvo. Poľnohospodári po tom, čo zistili, že je takmer tretina svetovej pôdy už vyčerpaná, sa snažia pomocou regeneračných techník o vrátenie živín do pôdy a tým o budovanie zdravých potravinových systémov, ako aj boj proti klimatickým zmenám.

Popri tom viaceré medzinárodné spoločnosti pôsobiace v potravinárskom, kozmetickom a módnom priemysle začali používať svoje platformy na rozširovanie povedomia o dôležitosti klimaticky šetrných postupov.

Niektoré spoločnosti ako Weleda (prírodná kozmetika, ktorá používa suroviny pestované pomocou biodynamických, regeneračných poľnohospodárskych postupov) očakávajú zvýšenie dopytu práve po produktoch z regeneratívnych fariem.

PŠENICA KERNZA

Nová potravina budúcnosti – špeciálna pšenica Kernza bola vyvinutá z pšeničnej trávy ako zbraň proti klimatickým zmenám, ktorá by mohla tiež pomôcť chrániť životné prostredie a spôsobiť revolúciu v poľnohospodárstve.

Kernza je päť krát väčšia ako pšenica a na rozdiel od pšenice a iných obilnín je to trvalka, ktorej korene môžu po zbere zostať v pôde, aby z nich mohla opäť vyrásť. Tým sa zjednodušuje obrábanie polí, čo šetrí energiu a znižuje emisie poľnohospodárov.

O najnovších trendoch, ako podporovať mikrobióm tvorený prospešnými baktériami, ktoré ovplyvňujú takmer každý aspekt zdravia, vrátane domácich receptov sa dozviete v našej príručke: Zachráňte imunitu sebe aj svojim deťom.

HLUK

Nežiadúci zvuk alebo hluk, ktorý vytvárajú napr. lietadlá, doprava alebo priemyselné stroje, je tiež považovaný za jednu z foriem znečistenia životného prostredia.

Môže zapríčiniť poruchy sluchu, stres, vysoký krvný tlak, poruchy spánku, rozptýlenie a zníženie produktivity.

ZÁCHRANA PLANÉTY NA KAŽDODENNOM PORIADKU

Organizácia Spojených národov vydala hrozivé varovanie o budúcnosti našej planéty: Ak v najbližších 12 rokoch nenájdeme spôsob, ako zvrátiť emisie uhlíka, svet by mohol byť nenávratne poškodený.

Práve teraz je rozhodujúci čas pre naše životné prostredie, kedy by sme všetci mali spoločne zintenzívniť a podporiť iniciatívy na záchranu planéty.

Jedine prostredníctvom záchrany planéty vieme zvrátiť vývoj smerom k zdravšej budúcnosti pre všetkých.

Aby ste pomohli životnému prostrediu, nemusíte začať žiť ako v praveku.

Možností je neúrekom od triedenia odpadu, cez obmedzenie plastov a igelitiek, využívanie ekologických prostriedkov, šetrných žiaroviek, ekologických dopravných prostriedkov (napríklad kúpu elektromobilu alebo jazdenie na bicykli) a investovanie do obnoviteľných zdrojov energie (ako napríklad solárnych panelov), až po zníženie konzumácie mäsa.

Áno, čítate dobre. Aj tým, že si namiesto steaku na obed dáte radšej bezmäsité jedlo môžete okrem vlastného tráviaceho systému pomôcť aj modrej planéte. Mäsový priemysel totiž produkuje obrovské množstvo škodlivých emisií a ničí dôležité ekosystémy po celom svete, aby bol dostatočný priestor na pasenie dobytka a pestovanie plodín, ktoré tieto zvieratá konzumujú. Podľa analýzy Chatham House tvorí mäsový priemysel 15 percent všetkých emisií skleníkových plynov.

Zdieľať

Najnovšie články